1So/84/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: K.J., bytom M. XX, K., zastúpená advokátom JUDr. Rolandom Kovácsom, AK so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30 proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/44/2013-49 zo dňa 25. marca 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/44/2013-49 zo dňa 25. marca 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 26. februára 2013, ktorým odporkyňa podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľke invalidný dôchodok od 18. marca 2013. Napadnutým rozhodnutím bol navrhovateľke zároveň podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 18. marca 2013 priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 130,20 eur, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 26. novembra 2012 navrhovateľka nie je už invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru,že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Krajský súd v rozsudku uviedol, že pri kontrolnej lekárskej prehliadke, ktorá bola stanovená na deň 26. novembra 2012 bolo posudkovým lekárom sociálneho poistenia na základe objektívnych lekárskych vyšetrení a odborných nálezov konštatované zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky z dôvodu zredukovania frekvencie epileptických záchvatov. Pri opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredie, pracovisko Košice, bol tento záver potvrdený a posudkový lekár konštatoval, že aktuálny zdravotný stav navrhovateľke umožňuje vykonávať sústavné pracovné zaradenie podľa doporučenej pracovnej rekomandácie ako osobe čiastočne invalidnej. Navrhovateľka na pojednávaní neuviedla také skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť alebo vyvrátiť zhodné posudkové závery oboch posudkových lekárov.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené a účastník konania ich nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť. Nesúhlasila s odôvodnením rozsudku krajského súdu v tom smere, že lekársky posudok o jej zdravotnom stave je úplný a objektívny.

Uviedla, že po spracovaní posledného lekárskeho posudku zo dňa 27. januára 2014 absolvovala ešte mnoho lekárskych vyšetrení a ošetrení, ktoré odôvodňujú opätovné posúdenie zdravotného stavu. Poukázala na to, že dňa 23. apríla 2014 ako aj dňa 29. apríla 2014 absolvovala kontrolné algeziologické vyšetrenia, nakoľko naordinované lieky nezabrali. Dôvodom vyšetrenia boli pretrvávajúce silné bolesti v pravom ramene, ktoré k dnešnému dňu nepominuli. Dňa 3. marca 2014 navrhovateľka absolvovala aj vyšetrenie v rehabilitačnom centre LEZ a následne dňa 22. apríla 2014 absolvovala kontrolné vyšetrenie po vybratí komplexnej rehabilitácie naordinovanej ošetrujúcou lekárkou. Ošetrujúca lekárka správne stanovila diagnózu: Obj.: pal. citlivosť akromiioclalav. kĺbu, bolestivý úpon deltového svalu vpravo, pretrváva obmedzená hybnosť v pravom ramennom kĺbe, oslabená sila svalovej pravej HK. Po absolvovaní predpísanej rehabilitácie sa má dostaviť na kontrolu na ortopedickej ambulancii.

Navrhovateľka predložila najaktuálnejšiu lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa 3. februára 2014, podľa ktorej diagnóza navrhovateľky naďalej pretrváva, pričom ide o nešpecifikovanú organickú poruchu osobnosti a správania zavinená chorobou, poškodením dysf. mozgu - organ psychozy, pri genuínnej epilepsii, organ. porucha osobnosti, ťažká v liečbe psychiatrom.

Ako uviedla navrhovateľka uvedené lekárske správny neboli podkladom pre opätovné posúdenie jej zdravotného stavu. Krajský súd predčasne rozhodol, nakoľko nevyčkal na ukončenie, resp. závery všetkých prebiehajúcich vyšetrení, ktoré by následne slúžili ako podklad pre opätovné posúdenie jej zdravotného stavu. Až po stanovení konečných diagnóz, príp. naordinovaní liečby bude možné opätovne posúdiť jej zdravotný stav. Nesúhlasila so závermi lekárskych posudkov zo dňa 9. júna 2013, 9. októbra 2013 a 27. januára 2014.

Ďalej uviedla, že percentuálna miera poklesu schopnosti pri jej diagnóze stanovenej psychiatrom organická porucha osobnosti ťažká sama osebe odôvodňuje uznanie navrhovateľky ako osoby invalidnej, nakoľko v zmysle položky 5 Kapitoly V - Duševné poruchy a poruchy správania, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zodpovedá v percentách 50% - 80%. Posudkový lekár ani v jednom prípade nebral do úvahy uvedenú prílohu. V tomto smere poukázala na Lekársku správu psychiatra zo dňa 12. apríla 2014, v ktorej stanovil, že sa jedná o zhoršujúcu psychoorganickú symtomatológiu podmienenúepilepsiou, ktorá sa prejavuje ako v mnesticko kognitívnej oblasti, tak dochádza k zvýrazňovaniu negatívnych osobnostných zmien chronického charakteru. Osobnostné zmeny sú ťažké a zásadným spôsobom limitujú sociabilitu pacientky. Tendenciu zhoršovania lekár potvrdil, resp. doplnil aj vo svojom následnom náleze zo dňa 18. septembra 2013. Posudkový lekár vo svojom posudku zo dňa 27. januára 2014 deklaroval, že tieto správy neprinášajú nové skutočnosti, ktoré by už neboli zhodnotené v iných lekárskych nálezoch.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené.

Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľkou v odvolaní o neúplnom zistení jej zdravotného stavu preto odporkyňa považuje za nedôvodné. Pochybnosti navrhovateľky, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom nárok na invalidný dôchodok podľa § 29 zákona č. 100/1088 Zb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom súdneho konania prvostupňového ako i odvolacieho bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 26. februára 2013 číslo XXX XXX XXXX, ktorým bol navrhovateľke podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 18. marca 2013 odňatý invalidný dôchodok. Navrhovateľke bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 26. februára 2013 podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 18. marca 2013 priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 130,20 eur mesačne.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľkin zdravotný stav bol posúdený na základekontrolnej lekárskej prehliadky dňa 26. novembra 2012. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach zo dňa 26. novembra 2012, navrhovateľka už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia odporkyne bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach zo 26. novembra 2012, podľa ktorého navrhovateľka bola čiastočne invalidná od roku 1966 pre genuínnu epilepsiu. V roku 2006 bola invalidita zmenená pre progresiu stavu so sekundárnymi a primárnymi generalizovanými epiparoxyzmami s častými záchvatmi. V súčasnosti je pri liečbe jej stav zlepšený, psychiatrická liečba nie je potrebná a záchvaty sa vyskytujú len ojedinelé. Posudkový lekár uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky jej umožňuje vykonávať zárobkovú činnosť a invaliditu zmenil na čiastočnú. Dátum zmeny stupňa invalidity bol určený dňom posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky, t. j. 26. novembra 2012.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Košice dňa 6. júna 2013. Z posudku vyplýva, že u navrhovateľky sa zmenenou antiepileptickou liečbou výrazne zredukovala frekvencia epizáchvatov. Posudkový lekár považuje jej stav za zlepšený a stabilizovaný. Psychiater konštatoval nešpecifikovanú poruchu osobnosti a správania zavinenú chorobou, ktorá z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu však navrhovateľke umožňuje vykonávať sústavné pracovné zaradenie podľa doporučenej pracovnej rekomandácie ako čiastočne invalidnej. Aj podľa záveru posudkového lekára je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

Na základe dožiadania Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. januára 2014 o doplnenie posudku vo veci opravného prostriedku z dôvodu nesúhlasu so zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe kontrolnej lekárskej prehliadky podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice vydal dňa 27. januára 2014 posudok v ktorom konštatuje, že zdravotný stav bol posúdený dňa 6. júna 2013 a v dopĺňacom posudku dňa 9. októbra 2013, pričom novodoložené ambulantné lekárske nálezy z chirurgie, FRO, ortopédie a psychiatrie neprinášajú nové skutočnosti, ktoré by už neboli zhodnotené v iných lekárskych nálezoch, dokumentovaných vo vyššie uvedených lekárskych správach. Zdravotný stav posudzovanej naďalej tak ako bolo pôvodne stanovené zdôvodňuje čiastočnú invaliditu.

Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku a na základe dožiadania krajského súdu, na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje odvolací súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľka v správnom konaní nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod nepochybovať. Navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Žiadne nové lekárske správy osvedčujúce zmenu (zhoršenie) zdravotného stavu už navrhovateľkanepredložila.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľka opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.