1So/83/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: J.. J. J., bytom XXX XX Q.., ul... H.. č. XX proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.6.2013, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/264/2013-57 z 25. marca 2014 jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/264/2013-57 z 25. marca 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline potvrdil rozhodnutie odporkyne, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia navrhovateľku pri konštatovanej 35 %-nej miere poklesu jej pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neuznal za invalidnú, v dôsledku čoho jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne. Krajský súd na str. 1 - 9 svojho rozsudku podrobne popísal zistený skutkový a právny stav veci, konštatoval, že závery príslušných posudkov posudkových lekárov sú podľa názoru krajského súdu po stránke medicínskej zdôvodnené a v zásadných otázkach si vzájomne neodporujú.

Rozsudok krajského súdu napadla odvolaním navrhovateľka a žiadala, aby rozhodnutie krajského súdu odvolací súd zrušil ako nezákonné a vecne nesprávne. Podľa jej názoru krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd ani posudkoví lekári neposúdili jej zdravotný stav komplexne, pretože neuznali vplyv viacerých preukázaných ochorení na stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár sa nezaoberal jejďalšími zdravotnými postihnutiami, napriek tomu, že sú uvedené v Prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ako samostatné položky s určením miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v percentách. Podľa navrhovateľky všetky zdravotné postihnutia doložila dôkazmi a odbornými posudkami, ktoré sú súčasťou spisu.

Odporkyňa žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. decembra 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

Podstatou odvolania navrhovateľky v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu je, že mala mať stanovenú vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, aby naplnila zákonom stanovenú hranicu pre priznanie invalidného dôchodku a v odvolaní spochybnila aj odbornú spôsobilosť posudkových lekárov. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom posudkových spisov a závermi jednotlivých posudkových lekárov konštatuje, že ich obsah zodpovedá zákonným kritériám stanoveným na posudky pre účely posúdenia invalidity. Posudky sú zrozumiteľné, úplné, vyporiadavajú sa so všetkými navrhovateľkou tvrdenými a lekárskymi správami doloženými zdravotnými postihnutiami, tak ako je to uvedené aj v rozsudku krajského súdu.

Krajský súd uviedol podstatný, vecne a právne relevantný obsah posudkov vo svojom rozsudku a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, podľa ktorého rozhodnutie odporkyne nebolo dôvodné zrušiť pre nezákonnosť. Odvolací súd nepovažuje za odôvodnenú výhradu navrhovateľky, že krajský súd nezistil náležite skutkový stav. Predmetom konania v danom prípade je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne a nie vyhľadávanie a zadovažovanie dôkazov v prospech navrhovateľky. Keďže krajský súd zistil, že odporkyňa vo svojom rozhodnutí vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu o zdravotnom stave navrhovateľky, ktorý vyplynul z odborných záverov k tomu povolaných posudkových lekárov, potom nepochybil, ak rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (ods. 3, 4 cit. ust.) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (ods. 6, 7).

Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

V danom prípade posudkoví lekári vzhľadom aj na doterajší výkon zárobkovej činnosti a dosiahnuté vzdelanie (navrhovateľka podľa posudkových zistení má právnické vzdelanie a je zamestnaná ako právnik) dôvodne dospeli k záveru, že iné zdravotné postihnutia, hoci sú zistené, neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie 35 % nedáva podklad pre uznanie invalidity a priznanie invalidného dôchodku. Odvolací súd zistil, že posudky podali posudkoví lekári dlhodobo činní v posudkovej činnosti s kvalifikáciou pre posudkové lekárstvo a vo vzťahu k ich odbornosti sa odvolací súd nemohol stotožniť s názorom navrhovateľky o neodbornosti posudkov.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že neúspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal a odporkyňa nárok na ich náhradu nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.