1So/83/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: S. S., Y. D. S. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne zo dňa 26. februára 2013, č. XXX XXX XXXX, o priznanom starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/44/2013-45 zo dňa 29. júla 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/44/2013-45 zo dňa 29. júla 2013, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie odporkyne, ktorým odporkyňa podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o sociálnom poistení") od 14.08.2012 navrhovateľovi priznala starobný dôchodok v sume 246,90 Eur mesačne a podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento úrazovej renty, navrhovateľovi od 01.01.2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 258,10 Eur mesačne.

Podľa názoru krajského súdu odporkyňa správne podľa ustanovenia § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi starobný dôchodok podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení. Námietky navrhovateľa vyhodnotil ako irelevantné, v danom konaní bezpredmetné, ktoré nemožno posudzovať v predmetnom konaní. Ďalej uviedol, že súd nemá právomoc kontrolovať postup a konanie pracovníkov sociálnej poisťovne v rozsahu, v akom to žiadal navrhovateľ. Toto je v kompetencii nadriadených orgánov sociálnej poisťovne, ktorí o postupe pracovníkov označených navrhovateľom aj rozhodovali. Napadnuté rozhodnutie je preto správnej a zákonné, pretože odporkyňa vychádzala z jednotlivých preukázaných skutočností, ktoré boli jasné z dávkového spisu odporkyne a ktoré súsúčasťou napadnutého rozhodnutia a vychádzajú z osobného dôchodkového listu poistenca, ktorý je prílohou rozhodnutia. Osobný dôchodkový list poistenca obsahuje presné výšky dosahovaných príjmov za jednotlivé roky, ako aj počet dní odpracovaných navrhovateľom v rozhodnom období a starobný dôchodok bol vypočítaný na základe týchto dosiahnutých príjmov a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením obsiahnutým v rozsudku krajského súdu, že súd nemá právomoc kontrolovať postup a jednanie pracovníkov SP. Preto trvá na sťažnosti voči zápisnici o pojednávaní zo dňa 29.07.2013 a opätovnej sťažnosti voči vybaveniu Spr/10103/2013. V týchto sťažnostiach uviedol a podrobne popísal celú skutočnosť, a navrhoval z dôvodu, že nebol úmyselne zistený presný skutkový stav veci, aby bol rozsudok v celom rozsahu zrušený. Ďalej tu upozornil na správanie pracovníčky SP, pobočka Prešov. Namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporkyne zo dňa 20.05.2013, a nemohol sa tak pripraviť na konanie. Preto na základe týchto uvedených skutočností a že nebol úmyselne zistený presný skutkový stav veci navrhoval rozsudok zrušiť. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že jeho dôvody nepovažuje za opodstatnené. Má za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi. Navrhovala preto, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 2. decembra 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.

Podľa § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

Z administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím z 26.02.2013 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok v sume 246,90 Eur mesačne od 14.08.2012 a podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. bola táto sumazvýšená na sumu 258,10 Eur mesačne od 01.01.2013.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek v súlade s § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení 14.08.2012. K tomuto dňu získal 10 953 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získal teda 30 rokov a 3 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,8109), obdobia dôchodkového poistenia (30,0083) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (9,8182). Odporkyňa ďalej určila sumu starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003 za roky 2003, 1993, 1992, 1991, 1994. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení) bola 130,40 Eur. Vzhľadom na to, že suma vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení bola vyššia, starobný dôchodok bol priznaný v tejto sume. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poisteného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporkyňa vychádzala, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je správne a zákonné.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250l a nasl. OSP dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné. Krajský súd nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. Navrhovateľ nepredložil v odvolacom konaní dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval. Prvostupňový súd sa podľa názoru odvolacieho súdu vyjadril ku všetkým námietkam obsiahnutým v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne dostatočne, odvolací súd sa stotožňuje a súhlasí s odôvodnením obsiahnutom v rozsudku prvostupňového súdu a v podrobnostiach na neho odkazuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa postupovala pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľa správne a v súlade s právnymi predpismi. Svoje rozhodnutie dostatočne a riadne odôvodnila. Z odôvodnenia je jasné akými úvahami sa spravovala a na základe akých zákonných ustanovení rozhodla. Odporkyňa správne vypočítala sumu starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení i zákona o sociálnom zabezpečení a rozhodla správne o tom, že navrhovateľovi priznala sumu starobného dôchodku, ktorá je vyššia.

K námietke navrhovateľa o nesúhlase s tvrdením krajského súdu, že súd nemá právomoc kontrolovať postup a jednanie pracovníkov SP, odvolací súd uvádza, že krajský súd správne uviedol, že nemá právomoc kontrolovať postup a konanie pracovníkov sociálnej poisťovne v takom rozsahu, v akom to žiadal navrhovateľ. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú v súlade s § 244 ods. 2 OSP zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, čo krajský súd aj urobil a tak rozhodnutie, ako aj postup správneho orgánu riadne preskúmal a vydal o tom rozhodnutie.

Pokiaľ ide o nedoručenie vyjadrenia, odvolací súd tu nevidí porušenie § 115 ods. 2 OSP, podľa ktorého Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať, nakoľko predvolanie na pojednávanie bolo na pojednávanie na deň 29.07.2013 bolo navrhovateľovi doručené 17.07.2013, teda s dostatočným predstihom. Zo spisu krajského súdu tiež vyplýva, že navrhovateľ bol 16.07.2013 nahliadnuť do spisu a z predmetného vyjadrenia mu bola vyhotovená kópia. Aj to mohol byť dôvod, prečo mu následne vyjadrenie krajským súdom nebolo doručované. Nie je preto pravdou, že z dôvodu nedoručenia vyjadrenia odporkyne, sa navrhovateľ nemohol pripraviť na konanie. Krajský súd síce pochybil, akvyjadrenie odporkyne navrhovateľovi nedoručil, nejde však o takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia krajského súdu a ktorá by bola spôsobilá privodiť iné rozhodnutie krajského súdu.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.