ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci navrhovateľa: U. Q., bytom F. X, Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/27/2015 -16 zo dňa 19.mája 2015,
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/27/2015 -16 zo dňa 19.mája 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. decembra 2014, ktorým odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015 zvýšila navrhovateľovi od 1. januára 2015 invalidný dôchodok na 401,50 eur mesačne.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že súd tak rozhodol potom, čo mal za preukázané, že navrhovateľovi rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 25. júna 2008 bola zvýšená suma invalidného dôchodku od 19. marca 2008 na 9 376,- Sk mesačne, ďalej zvýšená od 1. júla 2008 na sumu 9 845,- Sk mesačne. Invalidný dôchodok navrhovateľa bol postupne zvyšovaný podľa osobitných predpisov o zvyšovaní dávok a ku dňu 31.12.2011 navrhovateľ poberal invalidný dôchodok v sume 366,80 eur mesačne. Ku dňu 31.12.2012 navrhovateľ poberal invalidný dôchodok v sume 379,00 eurmesačne. Rozhodnutia odporkyne a to rozhodnutie zo dňa 25. júna 2006, ktorým bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok a rozhodnutia zo dňa 30. apríla 2007 a zo dňa 25. júna 2008, ktorými bol navrhovateľovi zvýšený invalidný dôchodok, všetky vydané pod číslom XXX XXX XXXX neboli v minulosti napadnuté opravným prostriedkom a sú právoplatné.
Predmetom konania v tejto veci bolo len preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 4. decembra 2014, ktorým odporkyňa rozhodla výlučne o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľa od 1.1.2015. Invalidný dôchodok bol zvýšený o 4,60 eur mesačne. Pevná suma zvýšenia dôchodku sa ustanovila opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. Podľa § 1 písm. e) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. sa invalidný dôchodok v roku 2015 zvyšuje o 4,60 eur. Súd je viazaný týmto predmetom konania a nie je oprávnený v tomto konaní riešiť iné právne otázky, konkrétne námietky navrhovateľa týkajúce sa jeho zdravotného stavu a zlej sociálnej situácie.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vyhodnotil námietky navrhovateľa ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ bližšie nezdôvodnené odvolanie, ktoré na výzvu súdu doplnil požiadavkou, aby súd predvolal a vypočul posudkového lekára, ktorý hodnotil jeho zdravotný stav, pretože tento sa veľmi zhoršil a to chôdzou, kráča 20 cm kroky, čo obmedzuje jeho život a zhoršil sa mu aj zrak. Odporkyňa nepovažovala dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní za opodstatnené. Trvala na tom, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je dôvodné.
Navrhovateľ nespochybnil, že k 31.12.2014 mu bol vyplácaný invalidný dôchodok v sume 396,90 € ktorý bol od 1.1.2015 rozhodnutím odporkyne, ktoré je predmetom preskúmania v tomto konaní, zvýšený o pevnú sumu 4,60 €.
V konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. je predmet súdneho konania vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia, napadnutého opravným prostriedkom. Inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím, sa súd zaoberať nemôže.
Konanie v správnom súdnictve sa začína vždy na návrh (podaním žaloby, opravného prostriedku, návrhu), pretože konanie vo verejnom súdnictve pojmovo nemožno začať inak ako podaním návrhu oprávnenou osobou. Konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, z ktorej vyplýva pre navrhovateľa zákonná povinnosť označiť rozhodnutie, ktoré napáda. Súd prvého stupňa konal a rozhodol vo veci rozhodnutia odporkyne zo dňa 4. decembra 2014, teda v rámci svojej rozhodovacej právomoci na základe návrhu navrhovateľa a teda jeho dispozičného oprávnenia.
Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa vyššie uvedeného postupu. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania (§ 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zneníneskorších predpisov).
Podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015 sa invalidný dôchodok zvyšuje o 4,60 €.
Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje (§ 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).
Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých krajský súd a na tieto odkazuje.
Súd prvého stupňa správne pripomenul, že v danom preskúmavacom konaní sa mohol zaoberať spôsobom uplatnenia metodiky zvýšenia už priznanej dávky navrhovateľa, teda len tým, čo bolo predmetom samotného rozhodnutia odporkyne t.j. zistením, či starobný dôchodok navrhovateľa bol od 1. januára 2015 zvýšený v súlade s ustanoveniami § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015. Keďže toto zistenie bolo nepochybné, správne konštatoval, že bol dôvod na zvýšenie invalidného dôchodku navrhovateľovi od 1. januára 2015 o 4,60 € mesačne na sumu 401,50 € mesačne.
Súd sa nemohol zaoberať v preskúmavacom konaní námietkami navrhovateľa týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a zlej sociálnej situácie lebo tieto otázky neboli v danej veci predmetom rozhodovania odporcu a nemohli sa tak stať ani predmetom preskúmavania' v konaní o opravnom prostriedku.
Z obsahu spisu vyplýva a navrhovateľ nespochybnil, že ku dňu 31.12.2014 bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 396,90 €. Pokiaľ teda odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím zo 4. decembra 2014 zvýšila invalidný dôchodok navrhovateľa od 1. januára 2015 o 4,60 € na sumu 401,50 € postupovala v súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorých platnosť a účinnosť nebola relevantným spôsobom spochybnená.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom, pričom námietky navrhovateľa týkajúce sa jeho zdravotného stavu a zlej sociálnej situácie nemohli byť predmetom posudzovania v tomto konaní a teda spôsobilé spochybniť jeho zákonnosť, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v odvolacom konaní nebol úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.