Najvyšší súd
1So/80/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. I. Belka a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. v právnej
veci navrhovateľky: J. J., bytom H., právne zastúpenej Mgr. I. P., advokátom v Z., proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o neprávom
vyplatený sirotský dôchodok, o odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
č. k. 25Sd/230/2009-51 zo dňa 29.4.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky prvý výrok rozsudku Krajského súdu v Žiline
č. k. 25Sd/230/2009-51 zo dňa 29.4.2010 p o t v r d z u j e.
Najvyšší súd Slovenskej republiky výrok rozsudku Krajského súdu v Žiline
č. k. 25Sd/230/2009-51 zo dňa 29.4.2010 o trovách m e n í tak, že odporkyňa je povinná
nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 394,23 € k rukám jej právneho zástupcu
Mgr. I. P., advokáta so sídlom v Z., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške
62,70 € k rukám jej právneho zástupcu Mgr. I. P., advokáta so sídlom v Z., do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zrušil
rozhodnutia č. X. zo dňa 11.11.2009 a zo dňa 9.2.2010, ktorými odporkyňa podľa § 107
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 a § 236 ods. 1 písm. b/
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov uložila
navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok v celkovej sume
9 810,42 €. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že odporkyňu zaviazal nahradiť
navrhovateľke trovy konania v sume 848,53 €.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že odporkyni sa nepodarilo
preukázať, že by navrhovateľka, ktorá neporušila žiadnu uloženú povinnosť, vedome inak
nespôsobila vznik preplatku, nevylákala dávku ani nezamlčala žiadnu rozhodnú skutočnosť,
vedela, alebo musela z okolností predpokladať, že dôchodok jej patrí v nižšej výmere.
Uviedol, že účelom ustanovení § 107 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., resp. § 236 ods. 1
písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. je ochrana dobromyseľného požívateľa dávky. Podľa názoru
krajského súdu nemožno vyvodzovať vedomosť navrhovateľky o poberaní dávky vo vyššej
výmere ako patrila so samotnej skutočnosti, že odporkyňa nevyužila údaje, ktoré jej
navrhovateľka nahlásila, keď spĺňala svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 106 ods. 1
zákona.
Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť
krajskému súdu na ďalšie konanie. Argumentovala tým, že na druhej strane rozhodnutia
č. X. zo dňa 3.7.2002 bolo poučenie o súbehu nárokov na dôchodky a ich výplatu, z čoho
podľa odporkyne vyplýva, že navrhovateľka získala vedomosť o tom, že jej synovi patrí
invalidný dôchodok v plnej sume a sirotský dôchodok v jednej polovici a preto nemohla
prijímať sirotský dôchodok v dobrej viere, nebola dobromyseľná. Preto navrhovateľka
zodpovedá za vzniknutú neprávom vyplatenú sumu na sirotskom dôchodku a je povinná
ju vrátiť.
Odporkyňa napadla aj výrok rozsudku krajského súdu o trovách s tým, že podľa § 11
ods. 1 a 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“) v dávkových veciach sociálneho
poistenia patrí advokátovi odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13-iny výpočtového základu, ktorý v roku 2009 činil 695,41 € v roku 2010 721,40 €. Preto za každý
úkon právnej služby v roku 2009 mala byť priznaná odmena v sume 53,49 € a režijný paušál
6,95 € v roku 2010 v sume 55,49 € a režijný paušál 7,21 €. Odporkyňa namietala aj priznanie
cestovného v sume 52,20 € bez odôvodnenia výšky tejto sumy. Podľa odporkyne mala byť
navrhovateľke priznaná náhrada trov konania v sume 405,14 € a nie v sume 848,53 €,
ako to vyslovil krajský súd.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla prvostupňový
rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v sume
199,59 €. Znovu zdôrazňovala, že za roky poberania dávok nikdy nemala vedomosť o tom,
že by poberala niektorú dávku neprávom. Pravidelne sa obracala na odporkyňu za účelom
vystavenia potvrdení o výške poberaných dôchodkov pre potreby iných inštitúcií,
no odporkyňa, hoci disponovala všetkými podkladmi, nezistila počas niekoľkých rokov,
že jej synovi vypláca sirotský dôchodok vo vyššej sume, ako mu patril. Naďalej zotrvala
na svojom tvrdení, že bola v dobrej viere, že všetky dávky poberá v správnej výške.
K odvolaniu odporkyne proti trovám konania uviedla, že zvýšenie odmeny podľa § 13
ods. 4 vyhl. bolo dôvodné, pretože v danom prípade došlo k spojeniu konania o dvoch
rozhodnutiach odporkyne. Vyčíslenie trov odporkyňou podľa jej názoru nerešpektuje
skutočnú stratu času (8 polhodín na cestu na pojednávanie a späť) a ani spojenie dvoch vecí,
preto boli trovy vyčíslené správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja
ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru,
že odvolaniu odporkyne vo veci samej nemožno vyhovieť, no jej odvolanie proti výroku
o trovách je sčasti dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. mája 2011 po tom, čo deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1
a 3 OSP).
Odvolací súd zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu odporkyne
zistil, že odporkyňa rozhodnutím zo dňa 11.11.2009 podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský
dôchodok v celkovej sume 9 810,42 € a to do tridsiatich dní od doručenia uvedeného
rozhodnutia. Dôvodom vydania rozhodnutia bola skutočnosť, že v období od 16.3.2002
do 1.10.2009 poberala navrhovateľka pre svojho syna J., narodeného X., zároveň invalidný aj
sirotský dôchodok v plnej výške, hoci od priznania invalidného dôchodku synovi
navrhovateľky patril sirotský dôchodok už len vo výške polovice (s poukazom na § 56 ods. 1
zákona č. 100/1988 Zb.). Poberaním oboch dôchodkov v plnej výške vznikol preplatok, ktorý
je podľa odporkyne navrhovateľka povinná podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003
Z.z. vrátiť.
Rozhodnutím zo dňa 9.2.2010 odporkyňa zmenila rozhodnutie z 11.11.2009
v odôvodnení, keď citovala ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 107 a § 56
ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
Sirotský dôchodok pre syna J. poberala navrhovateľka od 17.11.1993. Rozhodnutím
zo dňa 3.7.2002, č. X., priznala odporkyňa synovi navrhovateľky aj invalidný dôchodok a to
od 16.3.2002. Podľa odporkyne toto rozhodnutie malo obsahovať poučenie o súbehu nárokov
na dôchodky a ich výplatu (teda aj to, že synovi patrí sirotský dôchodok len v ½), preto navrhovateľka nemohla prijímať sirotský dôchodok v plnej sume v dobrej viere. Odvolací súd
poukazuje na to, že v spise sa nenachádza originál rozhodnutia zo dňa 3.7..2002, ktoré by
obsahovalo aj avizované poučenie (odporkyňa ho predložila vo fotokópii spolu s vyjadrením
z 9.4.2010 a v inej podobe – bez druhej strany, ktorá mala obsahovať predmetné poučenie na
výzvu odvolacieho súdu dňa 11.3.2011.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich
výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu
dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru,
ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku
na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo
do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady
škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory
v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade
škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej
ustanovenými.
Podľa § 107 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú
jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel
z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila,
alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo
vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého
nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu
povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že povinnosť vrátiť neprávom
vyplatenú dávku, či jej časť, vznikne príjemcovi len ak by porušil niektorú zákonnú
povinnosť, alebo prijímal vyššiu dávku, napriek tomu, že vedel, alebo musel predpokladať,
že sa dávka vyplácala vo vyššej výmere alebo vedome sám inak spôsobil, že sa dávka takto
vyplácala. V predmetnej veci však nemožno konštatovať naplnenie žiadneho z týchto
predpokladov pre zodpovednosť navrhovateľky ako príjemcu neprávom vyplácanej dávky.
Navrhovateľka neporušila žiadnu zákonnom uloženú povinnosť a ani nespôsobila vedome
vyplácanie sirotského dôchodku vo vyššej výmere. Zároveň nebola vyvrátená obrana
navrhovateľky a súčasne nebolo preukázané, že navrhovateľka vedela, resp. musela
z okolností predpokladať, že sirotský dôchodok sa vyplácal v plnej výške neprávom.
Podklady pre priznanie a určenie výšky dávok vedie odporkyňa. Ak vydá rozhodnutie
o priznaní dávky príjemcovi, ktorý poberá od nej aj iné dávky, treba predpokladať,
že si z vlastných podkladov sama odporkyňa (resp. na to určený zamestnanec) zabezpečí
a zistí informácie potrebné pre správny výpočet dávky. Nemožno spravodlivo očakávať
od každého príjemcu dávky, že bude predpokladať nesprávne určenú sumu prináležiacej
dávky. Naopak možno predpokladať, že dobromyseľný príjemca dávky (ktorý jej priznanie
nevymámil uvedením nepravdivých informácií či porušovaním zákonných povinností) bude
považovať odporkyňou vydané rozhodnutie o priznaní dávky v určitej sume za správne (platí
prezumpcia správnosti administratívneho rozhodnutia). Preto aj v predmetnej veci,
keď odporkyňa vydala rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, navrhovateľka dôvodne
predpokladala správnosť v ňom uvedenej výšky dávky, spoliehala sa na správny výpočet
dávky na to povolaným zamestnancom odporkyne, nemala dôvod spochybňovať výšku dávky, či predpokladať omyl odporkyne pri jej určení. Ak by si aj prečítala „základné
informácie k rozhodnutiu“ týkajúce sa súbehu dôchodkov, nevyplývali by z nich pre
navrhovateľku žiadne povinnosti v súvislosti s vyplácaním dôchodkov, pretože aj v týchto
informáciách je uvedené, že „o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne až po ich
úprave podľa osobitného predpisu...“, čiže aj z nich vyplýva povinnosť odporkyne rozhodnúť
o súbehu dávok a nie povinnosť príjemcu „prepočítavať“ odporkyňou vypočítanú sumu
dávky.
Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním krajského súdu, že odporkyni sa nepodarilo
preukázať naplnenie predpokladov pre zodpovednosť navrhovateľky za neprávom vyplatenú
sumu na sirotskom dôchodku. Treba dodať, že odporkyňa v preskúmavanom zmenovom
rozhodnutí zo dňa 9.2.2010 citovala ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa
ktorého uvedená právna vec spadá pod režim zákona č. 100/1988 Zb., no vo výroku
zmenového rozhodnutia znovu nesprávne poukazovala aj na ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b/
zákona č. 461/2003 Z.z.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol správne
a v súlade so zákonom, keď preskúmavané rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil
na ďalšie konanie. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd
Slovenskej republiky a preto prvý výrok jeho rozsudku ako vecne správny podľa § 219 OSP
potvrdil.
V časti o trovách však krajský súd pochybil, keď navrhovateľke priznal náhradu trov
konania vo výške 848,53 €, teda v sume, v akej si ich uplatnil právny zástupca navrhovateľky.
Podľa § 11 ods. 3 vyhl. (v znení účinnom do 31.5.2010) je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach
zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových
veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania
rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej
trinástiny výpočtového základu.
Výpočtový základ v roku 2009 činil 695,41 € a v roku 2010 721,40 €. Preto
v predmetnej veci patrí advokátovi odmena za každý úkon právnej služby realizovaný v roku 2009 v sume 53,49 € a v roku 2010 v sume 55,49 € a nie 115,90 € a 120,23 €. Advokát
si navyše nedôvodne zvýšil odmenu s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 4 vyhl. o 20%,
keďže podľa jeho názoru došlo k spojeniu vecí. V predmetnej právnej veci súd preskúmaval
zákonnosť rozhodnutia zo dňa 11.11.2009 a ďalšieho zmenového rozhodnutia zo dňa
9.2.2010, ktoré neboli vedené ako dve samostatné veci (pod dvomi rôznymi spisovými
značkami). Veci neboli spojené na spoločné konanie, pretože vo veciach sociálneho poistenia
sa preskúmavajú automaticky aj zmenové rozhodnutia nadväzujúce na pôvodné rozhodnutie.
Z rovnakého dôvodu nebolo možné priznať advokátovi odmenu za ďalšie prevzatie veci
(7.2.2010).
Odporkyňa namietala priznanie cestovného krajským súdom bez uvedenia
a preukázania ceny pohonných hmôt.
Na výpočet náhrady cestovného (vlastným motorovým vozidlom) sa použijú
ustanovenia zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec
dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej
len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi
o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien.
Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije
cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým
úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").
Je pravdou, že advokát nepreukázal cenu použitých pohonných hmôt dokladom
o ich kúpe, preto odvolací súd vychádzal z priemerných cien za motorovú naftu v apríli 2010,
ktorá bola 1,065 € za 1 L.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu v časti o trovách podľa
§ 220 OSP zmenil tak, že priznal navrhovateľke náhradu trov konania celkovo v sume
394,23 € pozostávajúcu z:
- odmeny za nasledujúce úkony právnej pomoci a prislúchajúci režijný paušál a to za:
- prevzatie a príprava zastúpenia vo veci.......9.12.2009 (§ 14 ods. 1, písm. a/ vyhl.)
v sume 53,49 € a režijný paušál v sume 6,95 €
- podanie opravného prostriedku...... 9.12.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) v sume
53,49 € a režijný paušál v sume 6,95 €
- písomné podanie na súd.... 20.2.2010 (§ 14 ods. 1, písm. c/ vyhl.) v sume 55,49,–€
a režijný paušál 7,21,–€
- účasť na pojednávaní na krajskom súde.....29.4.2010 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.)
v sume 55,49 € a režijný paušál v sume 7,21 €.
- z náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. za 8 polhodín (cesta na obe pojednávania
a späť Zubrohlava – Žilina) po 12,02 €, spolu 96,16 €.
- z náhrady výdavkov za cestovné (za cestu osobným motorovým vozidlom AUDI A 2.00
Diesel na pojednávania a späť, celková vzdialenosť bola 208 km, vozidlo má podľa údajov
z technického preukazu spotrebu 6,2 L na 100km, cena PHM bola 1,065 € za 1 L), celkovo
v sume 51,79 € ktorá je súčtom
- 1/ náhrady za použitie motorového vozidla... 0,183 x 208 = 38,06 €
- 2/ náhrady za pohonné hmoty... 6,2/100 x 208 km x 1,065 € = 13,73 €
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke priznal trovy
v sume 62,17 € spočívajúce v odmene za 1 úkon právnej služby – vyjadrenie k odvolaniu
odporkyne - v sume 55,49 € a v režijnom paušále v sume 7,21 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. mája 2011
JUDr. I. Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová