1So/79/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľky: K. R., bytom R. XXXX/X, O. - Q., W. A., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Scud 26/2012-38 zo dňa 13. marca 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Scud 26/2012-38 zo dňa 13. marca 2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. decembra 2011, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) odňala navrhovateľke od 1. februára 2012 invalidný dôchodok. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo 6. decembra 2011 navrhovateľka už nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, ako aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Trenčíne vo svojich posudkoch zohľadnili všetky zdravotné problémy navrhovateľky, vysporiadali sa s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky a zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky už nespĺňa naďalej zdravotné podmienky na uznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Zhodne určili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je reumatoidná artritída, so stanovenou mierou poklesu schopnosti 35 %. Zlepšenie zdravotného stavu je možné konštatovať na základe skutočnosti, že pôvodne stanovené navýšenie percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutie navrhovateľky, a to degeneratívnezmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách bez účinku na statiku o 10 %, v dôsledku čoho celková miera poklesu bola 45 %, už nebola uvedená v diagnostickom súbore v Zázname o jednaní OSSZ Ostrava-město zo dňa 29.8.2011, v ktorom je uvedené, že ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spôsobený reumatoidnou artritídou II.c., RF i anti - CCP pozitívna, rezistentná na všetku bazálnu medikáciu, t. č. na biologickej liečbe a neurogénna tetánia. Neurologické vyšetrenie potvrdzuje, že degeneratívne zmeny na LS chrbtici sú počínajúce, je prítomná iba tzv. lumbalizácia stavca S1 na stavec L6 bez útlaku periférnych nervov a Thomayerovým príznakom je potvrdené, že sa nejedená o poruchu statodynamiky LS chrbtice, tento stav je posudkovo nezávažný a neumožňuje navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Tieto zistenia neboli spochybnené ani v súdnom konaní, nakoľko ani doložené nové lekárske nálezy nepotvrdili zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky. Závery posudkov sú podľa názoru krajského súdu odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutkovým stavom. Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie z dôvodov, že posudkoví lekári neakceptovali skutočnosť, vyplývajúcu z vyšetrení, že po ukončení biologickej liečby v roku 2011 sa jej základné ochorenie postupne zhoršovalo, čo dokazujú hodnoty RF CRp a sedimentácia. Zároveň priložila nové reumatologické vyšetrenie. Jej pracovná schopnosť je tak veľmi obmedzená. Podľa jej názoru je evidentné, že základné ochorenie sa postupom času zhoršuje. Posudkoví lekári neberú na vedomie potiaže a obmedzenia, ktoré vyplývajú zo základného ochorenia reumatoidnou artritídou. Bolesti, stuhnutosť, únava a vyčerpanosť, ju obmedzujú v pracovnej činnosti ale aj v osobnom živote.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody uvedené v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia na účely súdneho i správneho konania. Navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Podľa odporkyne skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Navrhovala preto rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 10. februára 2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

Podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný dňa 17.3.2008 na žiadosť SP, ústredie, posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola určená Zápalová polyartropatia, dlhotrvajúce formy - kapitola XV/A položka 1.b, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % a inými zdravotnými postihnutiami sú Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách bez účinku na statiku - kapitola XV/E položka 3.a, so zvýšením percentuálnej miery o 10 %. Podľa výroku tohto posudku navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom postení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Znova bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný dňa 6.12.2011, na účely žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola Seropozitívna reumatoidná artritída, kapitola XV, oddiel A, položka 1, písmeno b), s mierou poklesu 35 %. Podľa celkového posudku, je navrhovateľka od roku 2004 liečená séropozitívnu reumatoidnú artritídu s postihnutím drobných kĺbov rúk a nôh. Pri zavedenej biologickej liečbe je stav dobre kompenzovaný, bez recidív artrického syndrómu, laboratórne vyšetrenia sú v norme, scintigrafia skeletu, rúk aj nôh nevykázala závažnejšiu patológiu. Naďalej pretrváva klasifiácia ochorenia ako štádiu II.C. Pôvodná navyšujúca diagnóza nie je opakovanými reumatologickými a neurologickými vyšetreniami zdokladovaná, preto základná miera nebola navýšená. Podľa výroku posudku preto navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Odporca vydal na základe tohto posudku dňa 16.12.2011 rozhodnutie, ktorým navrhovateľke odňal invalidný dôchodok.

Zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne posudzovaný dňa 8.3.2012, na základe konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 16.12.2011 z dôvodu oduznania invalidity pri kontrolnej lekárskej prehliadke, posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je Reumatoidná artritída - kapitola XV, A, 1.b., s mierou poklesu 35 %. Podľa celkového posudku ide o 48 ročnú absolventku priemyselnej školy, ktorá pracovala ako THP. V ČR bola uznaná invalidnou na 50 %, v SR bola uznaná invalidná na 35+10 % od 14.8.2007. Dňa 20.4.2011 požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku v SR, dňa 6.12.2011 bola invalidita oduznaná, s mierou poklesu 35+0 %. Po medicínskej stránke ide o reumatoidnú artritídu, ochorenie dlhodobu neprogreduje, občas recidivuje, aktuálne je bez laboratórnej zápalovej aktivity overenej podľa CRP, FW a DAS. Ani na scintigrafii celého tela nebolo zistené zápalové ložisko, v oboch zápästiach sú popisované len degeneratívne zmeny. Obmedzenie funkcie kĺbov o jednu tretinu nie je zdokumentované. V minulosti posúdená dorzalgia ako posudkovo závažná a umožňujúca navýšenie rozhodujúceho postihnutia sa už v zdravotnej dokumentácii v diagnostickom zozname nevyskytuje,preto ju nemožno použiť na navýšenie rozhodujúceho postihnutia. Nemá iné ochorenia. Pri EMG vyslovené podozrenie na tetanický syndróm poukazuje skôr na neurastenickú problematiku. Preto nevidia dôvod na zmenu posudku z 6.12.2011. Podľa výroku posudku preto nie je invalidná.

Zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný dňa 8.11.2012, na základe dožiadania krajského súdu o doplnenie posudku vo veci opravného prostriedku z dôvodu oduznania invalidity na základe kontrolnej prehliadky, posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je Reumatoidná artritída - kapitola XV, A, 1.b., s mierou poklesu 35 %. Podľa celkového posudku, z novo doložených starších lekárskych vyšetrení vyplýva, že pri biologickej liečbe bola zápalová aktivita ochorenia nízka a priniesla významnú úľavu bez komplikácií ochorenia. Liečbu je možné v budúcnosti opakovať. Nie sú dokumentované nové diagnostické závery, ani nové zásadné skutočnosti, ktoré by neboli známe už pri prvom posúdení. Nie je teda ani dôvod na zmenu posudku v rozhodujúcej diagnóze. Z písomného prednesu navrhovateľky zo dňa 23.1.2012 vyplýva, že požaduje navýšenie rozhodujúceho postihnutia o iné - položku XV, E, 3.a. Samotné znenie tejto položky v prílohe č. 4 hovorí, že sa jedná o ochorenie bez účinku na statiku s celkovou mierou poklesu 10%, čiže sa nejedná o posudkovo závažný stav. Z priloženého neurologického vyšetrenia je potvrdené, že degeneratívne zmeny na LS chrbtici sú incipientné - počínajúce, je prítomná len numerická anomália - tzv. lumbalizácia stavca S1 na stavec L6 bez radikulárneho výpadku - teda bez útlaku periférnych nervov. Je potvrdené Thomayerovým príznakom, že sa skutočne nejedná o poruchu statodynamiky LS chrbtice, nakoľko ohnutie vykoná na 10 cm od podlahy a na paravertebrálnom svalstve nie sú bolestivé spazmy. Z uvedeného jasne vyplýva, že takýto stav je posudkovo nezávažný a neumožňuje navýšenie rozhodujúceho postihnutia vôbec. Iné ochorenia nedokumentovala. Preto nie je dôvod na zmenu posudku.

Krajský súd následne vydal napadnutý rozsudok, ktorým rozhodnutie odporkyne zo dňa 16.12.2011 potvrdil.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250q ods. 2 OSP rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu, je z postupu krajského súdu zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľ udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať pracovný potenciál. Krajský súd preto nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel.

Navrhovateľka nepredložila v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, preto súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posudky posudkových lekárov predložené v konaní sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jeho zdravotného stavu.

Posudky vypracované v tomto správnom konaní i súdnom konaní dospeli k rovnakým záverom. Počas preskúmavania rozhodnutia správneho orgánu na krajskom súde bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom posudkoví lekári vždy dospeli k totožným záverom. Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Z jednotlivých posudkov vyplýva, že posudkoví lekári odborne posúdili a vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky a zhodne dospeli k záveru, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky nie je na takejúrovni, ktorá by podľa § 71 zákona zakladala vznik invalidity.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.