1So/77/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M. O., bytom C. O. Č.. XXX, zastúpeného O. O. a M. O., bytom C. O. Č.. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sd/114/2016-12 zo dňa 11. júla 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sd/114/2016-12 zo dňa 11. júla 2016 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým uznesením konanie podľa ustanovenia § 96 ods. 1 a § 250h ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zastavil a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje uznesenie krajský súd odôvodnil tým, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa 16.06.2016 oznámil, že návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť.

Navrhovateľ prostredníctvom splnomocnených rodičov (č.l. 17) podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, v ktorom namietali nesúlad preskúmavaného rozhodnutia odporkyne s vyjadreniami lekárov, výšku invalidného dôchodku a poukazovali na celkový nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa.

Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila tak, že navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Najmä poukázala na absenciu nových skutočností, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárovsociálneho poistenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa § 250h ods. 2 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Z obsahu spisu krajského súdu vyplynulo, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa 16.06.2016 oznámil, že návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne berie v celom rozsahu späť a žiada konanie ukončiť. Späťvzatie je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie vziať ďalším úkonom späť. Rovnaký názor Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil aj v rozhodnutí sp.zn. 6 Obo 27/98 z 28.5.1998, podľa ktorého ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať, ako aj v ďalších rozhodnutiach napríklad v rozhodnutí 6 Sžo 372/2009 z 20.8.2010.

V prípade späťvzatia súd musí konanie zastaviť a nemôže v ňom pokračovať ani v prípade, že navrhovateľ si neskôr vec rozmyslí a chce, aby súd v konaní pokračoval. Vyhovieť odvolaniu v prípade späťvzatia je možné iba výnimočne, a to v prípade, ak došlo k nesprávnemu hodnoteniu prejavu navrhovateľa, alebo ak súd nevzal do úvahy vážne dôvody odporcu, pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím návrhu. V tomto konaní nešlo ani o jeden z týchto prípadov. Vzhľadom na uvedené nepochybil krajský súd, keď konanie zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľ v odvolacom konaní nemal úspech.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.