Najvyšší súd

1So/75/2010

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: C. V., a. s., so sídlom K., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. D. S., advokátkou v L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o naviac vyplatenú sumu na dôchodku,

o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/210/2009-51 zo dňa

4.3.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline  

č. k. 25Sd/210/2009-51 zo dňa 4.3.2010   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zrušil

rozhodnutia č. X. zo dňa 29.6.2009, 28.1.2010 a 2.2.2010 týkajúce sa zodpovednosti

navrhovateľa za neprávom vyplatenú sumu na starobnom dôchodku jeho zamestnankyne A.

P. podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č.

461/2003 Z.z.“) a o povinnosti navrhovateľa vrátiť neprávom vyplatenú sumu vo výške

209,57 € a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že ich

náhradu navrhovateľovi nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol z dôvodu, že navrhovateľ aj A. P. vedeli, že pracovný pomer

naďalej po 31.12.2005 trval, túto skutočnosť odporkyni však neoznámili, čím ju uviedli  

do omylu a obaja sú ako nositelia spoločnej zodpovednosti povinní vrátiť určený preplatok

odporkyni. V odôvodnení svojho rozsudku súd poukázal na ustanovenia § 110, § 106 a § 109 zákona č. 100/1988 Zb. upravujúce solidárnu zodpovednosť zamestnávateľa a príjemcu dávky

za vrátenie neprávom vyplatenej sumy a argumentoval potrebou zrušiť všetky tri

preskúmavané rozhodnutia odporkyne, pretože podľa jeho názoru je potrebné o vrátení

preplatku rozhodnúť jedným rozhodnutím v rámci jedného správneho konania a povinnosť

uložiť obom účastníkom spoločne.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa včas odvolanie a žiadala ho zmeniť a zrušené

rozhodnutia potvrdiť. Nesúhlasila so záverom krajského súdu o spoločnej zodpovednosti

zamestnávateľa a príjemcu dávky, ani s aplikáciou ustanovení zákona č. 100/1988 Zb.,

pretože predmetná právna vec podlieha režimu zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý ustanovenia

o spoločnej zodpovednosti neobsahuje a súdu vytýkala, že v odôvodnení rozsudku neodkázal

na žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by aplikáciu staršieho zákona umožňovali. Poukázala

na ustanovenia § 236 a §237 zákona č. 461/2003 Z.z. upravujúce samostatne zodpovednosť

príjemcu dávky a zodpovednosť zamestnávateľa. Dodala, že ak by sa mala riadiť právnym

názorom krajského súdu, mohlo by na jej strane dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10  

ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré  

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2

v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel

k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.  

Zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť v sociálnom poistení v ustanoveniach

§ 236 až § 238.

Podľa § 236 zákona č. 461/2003 Z.z. príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo  

jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak

a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,

b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa

vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo

c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume,

ako patrila (ods. 1).

Neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej

dávky alebo zo mzdy poberateľa dávky; pritom primerane platia predpisy o výkone

rozhodnutí zrážkami zo mzdy (ods. 2).

Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí

uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr

uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas

konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku

vykonávajú zrážky z dávky (ods. 3).

Podľa § 237 ak zamestnávateľ potvrdil nesprávne údaje rozhodujúce na vznik nároku

na dávku, nároku na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom

alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy (ods. 1).

Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov  

odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však

uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania  

o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia (ods. 2).

Podľa § 238 Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá

jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania (ods. 1).

Na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány

štátnej správy, právnické osoby a fyzické osoby povinné bezplatne poskytovať organizačným

zložkám Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v lehote, ktorú Sociálna

poisťovňa určila, požadované doklady a oznamovať potrebné údaje (ods. 2).

Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla

Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,  

sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila sumu vyplatených

dávok a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr však uplynutím

desiatich rokov odo dňa výplaty dávok (ods. 3).

Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom

konaní podľa osobitného predpisu (ods. 4).

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím zo dňa 29.6.2009

uložila navrhovateľovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 209,57 € na dôchodku

zamestnanca navrhovateľa A. P. s odôvodnením, že nesprávnym potvrdením skutočností

rozhodujúcich pre zvýšenie starobného dôchodku (nesprávne hlásenie ukončenia pracovného

pomeru na evidenčnom liste dôchodkového poistenia) zavinil vyplácanie vyššieho starobného

dôchodku.

Rozhodnutím zo dňa 28.1.2010 odporkyňa uložila navrhovateľovi povinnosť podľa  

§ 237 zákona č. 461/2003 Z.z. vrátiť neprávom vyplatenú sumu 209,57 € na dôchodku A. P..

Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím zo dňa 2.2.2010.

Ďalším rozhodnutím z toho istého dňa (2.2.2010) odporkyňa uložila navrhovateľovi

povinnosť podľa § 237 zákona č. 461/2003 Z.z. vrátiť neprávom vyplatenú sumu 209,57 €  

na dôchodku A. P.. Týmto rozhodnutím zároveň zmenila svoje pôvodné rozhodnutie zo dňa

29.6.2009.

Navrhovateľ sa v konaní pred krajským súdom bránil tým, že samotná organizačná

zložka odporkyne, ktorá vedie evidenciu poistencov, mala zisťovať, či pracovný pomer A. P.

k nemu ako zamestnávateľovi skončil, alebo naďalej trvá a tiež, že A. P., hoci jej bol známy

účel vystavenia potvrdenia (keďže oň sama požiadala), neoznámila organizačnej zložke

odporkyne, že jej pracovný pomer trvá. Dôvodil tým, že potvrdenie vydal svojej bývalej

zamestnankyni na základe jej žiadosti za účelom   predbežného, informatívneho výpočtu

starobného dôchodku.  

Krajský súd zrušenie preskúmavaných rozhodnutí odporkyne odôvodnil len tým,  

že odporkyňa mala rozhodnúť o spoločnej zodpovednosti navrhovateľa a jeho bývalej

zamestnankyne, pričom bez bližšieho odôvodnenia citoval a dôvodil ustanoveniami zákona  

č. 100/1988 Zb. Je však nesporné, že k rozhodným skutočnostiam vo veci neprávom

vyplatenej sumy na starobnom dôchodku (priznanom A. P. rozhodnutím zo dňa 16.11.2004

podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z.) došlo za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. –

evidenčný list dôchodkového poistenia s nesprávnym uvedením údaja o ukončení zamestnaneckého pomeru A. P. k navrhovateľovi ako zamestnávateľovi bolo datované dňom

18.1.2006. Zo žiadnych prechodných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. nevyplýva prípadná

aplikácia predchádzajúceho zákona. Preto sa zákonom č. 461/2003 Z.z. spravujú aj otázky

prípadnej zodpovednosti zamestnávateľa či príjemcu dávky za neprávom vyplatené dávky

alebo ich časti. Ako správne uviedla odporkyňa, zákon č. 461/2003 Z.z. na rozdiel od zákona

č. 100/1988 Zb. neupravuje spoločnú zodpovednosť zamestnávateľa a príjemcu dávky, preto

podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1

písm. h/ OSP).

Z uvedených dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221 ods. 1

písm. h/ a ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 a § 250l ods. 2 OSP tak, že rozsudok

krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v novom konaní krajský súd (§ 224 ods. 3  

a § 250l ods. 2 OSP).  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. mája 2011

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová