1So/73/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka v právnej veci navrhovateľa: J. Y., bytom XXX XX W., N. č. XXXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.09.2013, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/236/2013-59 zo dňa 17.03.2014, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/236/2013-59 zo dňa 17.03.2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) s použitím § 2501 ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 3 O.s.p. zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.09.2013, ktorým odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 26.08.2013 o priznanie starobného dôchodku od 30.09.2003.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že podľa potvrdenia GR ZVJS z 20.08.2013 pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02.10.1967 do 21.10.1969 a doba služobného pomeru od 15.11.1972 do 31.08.2005. Keďže navrhovateľ ku dňu 30.09.2003 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku, bolo povinnosťou útvaru sociálneho zabezpečenia použiť pre porovnanie sumy starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 73/1998 Z. z.. Porovnanie sumy výsluhového dôchodku vypočítanej podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. a sumy starobného dôchodku spolu s prídavkom k tomuto dôchodku podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. bez použitia V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení by nebolo možnévykonať. Porovnaním sumy výsluhového dôchodku a sumy starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku mal zákonodarca na mysli nepoškodiť príslušníka, v prípade, že by suma starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku bola vyššia. I keď suma starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku navrhovateľa bola vyššia, nebol mu priznaný starobný dôchodok ale výsluhový dôchodok v sume starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku, ktorý sa riadi ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z.. Pre stanovenie sumy starobného dôchodku pre porovnávací výpočet v zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. bola zhodnotená doba tak, ako je uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zo dňa 24.08.2005. Keďže výška výsluhového dôchodku, vypočítaná podľa § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku (vypočítaného podľa zákona č. 100/1988 Zb.) a sumy prídavku k starobnému dôchodku (vypočítaného podľa zákona č. 73/1998 Z. z.), v súlade s § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. bol navrhovateľovi výsluhový dôchodok priznaný v sume uvedeného úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku. Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku. Z potvrdenia GR ZVJS zo dňa 20.08.2013 teda vyplynulo, že navrhovateľovi nebol priznaný starobný dôchodok, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov. Z evidenčných listov o dobách zamestnania a ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplynulo, že okrem doby štúdia navrhovateľ získal aj ďalšiu dobu civilného zamestnania a pokiaľ odporkyňa uvedené doby nezhodnotila, nepostupovala v súlade so zákonom.

Proti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku, v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií, vychádzala z ustanovení § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Nakoľko navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, 30.09.2003. Podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Navrhovateľovi bola výška starobného dôchodku určená podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, a preto v súlade s § 133 ods. 2 sa na účely výšky dôchodku hodnotí len doba poistenia dosiahnutá po 18. roku veku, nakoľko získal najmenej 20 rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií. Navrhovateľovi bola zhodnotená doba štúdia od 18. roku veku, t. j. od 30.09.1966. Vzhľadom na uvedené krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď vyslovil právny záver, že navrhovateľovi nebola zhodnotená doba štúdia od 01.09.1963 do 29.09.1966, pretože ide o dobu pred 18. rokom veku. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť z 26.08.2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bola zamietnutá. Uvedený právny názor bol vyjadrený v rozsudkoch NS SR č. 9So/41/2008 z 29.09.2008, č. 9So/129/2010 z 24.11.2011. V súlade s názorom NS SR vyjadreného v rozsudku č. 9So/129/2010 24.11.2011 je možné žiadosť o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania, ktorá pri určení sumy dôchodku nebola zohľadnená, posúdiť len ako žiadosť zvýšenie dôchodku. Keďže Sociálna poisťovňa nerozhodovala o priznaní dôchodku a ani ho navrhovateľovi nevypláca, nie je jej daná právomoc rozhodnúť ani o zvýšení dôchodku za ďalšie doby zamestnania. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a potvrdil rozhodnutie odporkyne. Navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali sa pre nárok starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania) ktoré mu neboli a ani nemohli byť podľa § 58 zákona do výsluhového dôchodku započítané. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR číslo 9S/108/2012, z ktorého cituje, že z ustanovenia § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhovýdôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku. Zákon č. 328/2002 Z. z. neumožňuje a nepripúšťa zhodnotiť príslušníkovi pri výpočte výsluhového dôchodku žiadnu civilnú odpracovanú dobu dôchodkového poistenia, bez ohľadu na to, či splnil nárok na starobný dôchodok podľa doterajších predpisov. Naďalej tvrdí, že priznaním starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a Metodiky SP Bratislava č. 6/2013 vydanej k dôchodkovému poisteniu poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere zaradenom v I. a II. kategórii funkcií za odpracovanú dobu dôchodkového poistenia viac než 6 rokov, by sa neporušil žiadny z vyššie uvedených zákonov v oblasti sociálneho poistenia. Neporušila by sa ani Ústava SR a diskriminačný zákon a ani záväzná judikatúra - rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 30.05.2006, sp. zn. 1Sdo 10/2005 a číslo 9So 156/2008 a hlavne rozsudok Najvyššieho súdu SR číslo 9S/108/2012 a nič by mu nebolo priznané duplicitne neoprávnene. Navrhuje rozsudok krajského súdu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je nedôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.10.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Je nepochybné, že navrhovateľ ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže („policajt“) vykonával službu policajta od 15.11.1972 do 31.08.2005. Z potvrdenia GR ZVJS z 20.08.2013 pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02.10.1967 do 21.10.1969 a doba služobného pomeru od 15.11.1972 do 31.8.2005. Keďže navrhovateľ ku dňu 30.09.2003 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku, bolo povinnosťou útvaru sociálneho zabezpečenia použiť pre porovnanie sumy starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 73/1998 Z. z.. Porovnanie sumy výsluhového dôchodku vypočítanej podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. a sumy starobného dôchodku spolu s prídavkom k tomuto dôchodku podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. bez použitia V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení by nebolo možné vykonať.

Podľa § 65 ods. 2 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129), t. j. aj príslušníkov zborov nápravnej výchovy (neskôr Zboru väzenskej a justičnej stráže), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., keďže vek 55 rokov nedovŕšil pred dňom 01.07.2002, počnúc ktorým sa ustanovenie § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. i § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023.

Keďže navrhovateľ do 31.12.1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov, v súlade s § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. mu zostal zachovaný nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. však súčasne vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta je upravený v § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.

V zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31.12.2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona.

Z potvrdenia GR ZVJS z 20.08.2013 pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02.10.1967 do 21.10.1969 a doba služobného pomeru od 15.11.1972 do 31.8.2005.

Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobupre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný starobný dôchodok. Bol mu priznaný výsluhový dôchodok; iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov, pričom z evidenčných listov o dobách zamestnania vyplýva, že okrem doby štúdia navrhovateľ získal dobu civilného zamestnania v období od 01.10.1966 do 31.08.2005.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1, § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ, hoci bol v konaní úspešný, si náhradu trov neuplatnil a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.