Najvyšší súd
1So/73/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD., v právnej veci
navrhovateľky: Z. G., bytom P., právne zastúpenej JUDr. J., advokátom v K., proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/112/2008-84 zo dňa 20.4.2010,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 2Sd/112/2008-84 zo dňa 20.4.2010 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 9.9.2008, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 22.8.2008, nie je invalidná, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola stanovená len na 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie. Krajskému súdu vytýkala,
že sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s komplexným posudkom Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiciach č. K2/2010/07570 zo dňa 15.3.2010, podľa ktorého jej bola určená miera
funkčnej poruchy na 60%. Uviedla, že hoci posudkoví lekári v oboch prípadoch postupovali podľa
odlišných právnych predpisov, objektom posúdenia bol jej zdravotný stav a preto považuje veľký rozdiel v percentuálnej miere (20% a 60%) za zvláštny. Preto žiadala rozsudok krajského súdu
zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny s odôvodnením, že posudkoví lekári sociálneho poistenia
po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a za jej osobnej
účasti vyhotovili logické a jednoznačné posudky, z ktorých vychádzal vo svojom rozhodnutí
aj krajský súd. K námietke ohľadom nevysporiadania sa s posudkom ÚPSVR v Košiciach, v ktorom
bola určená miera funkčnej poruchy na 60%, poukázala na ustanovenie § 2 ods. 4 zákona
č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností,
zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska
predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.) a na § 71
ods. 3 zákona (Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej
schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej
fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.) a § 71 ods. 4 zákona. Vzhľadom na uvedené považovala odporkyňa úvahu
krajského súdu ohľadom irelevantnosti posudku ÚPSVR v Košiciach ako dôkazu v konaní
o invalidnom dôchodku navrhovateľky za dôvodnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou (ods. 1).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej
schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ
a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).
V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci
ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne
objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho
následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti,
vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom
sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky
bol po podaní žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 30.7.2008 posúdený dňa 22.8.2008
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, so záverom,
že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú choroby dýchacej sústavy – ľahká
intermitentná astma (kap. VIII, oddiel B, pol. 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona), ktorá odôvodňuje
15%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
a tento je o 5% navýšený pre choroby kože a podkožného väziva (kap. XIV, pol. 5, písm. a/ prílohy
č. 4 zákona). Z posudku ďalej vyplýva, že navrhovateľka sa dlhodobo lieči pre atopický ekzém
a vo februári 2008 jej bola diagnostikovaná akútna exacerbovaná bronchiálna astma bez prejavov
ventilačnej poruchy. Podľa záveru z pneumologického vyšetrenia zo dňa 11.6.2008 išlo
u navrhovateľky o bronchiálnu astmu, toho času v kľude.
Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný dňa
6.11.2008 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – pobočky v Košiciach
a dňa 4.12.2008 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia so sídlom
v Košiciach, ktorí na základe stanovenia zhodnej diagnózy dospeli k rovnakému záveru
vylučujúcemu invaliditu u navrhovateľky. Rozhodujúce ochorenie – bronchiálna astma –
podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky o 15%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár ústredia skonštatoval, že podľa
lekárskych správ a nálezov ide o astmu bez prejavov ventilačnej poruchy, mimo sezóny
bez alergických prejavov a pľúcnym vyšetrením bola konštatovaná priedušková astma v kľude.
K záveru o prieduškovej astme sa posudkový lekár ústredia priklonil napriek tomu, že nebola
exaktne stanovená diagnóza u navrhovateľky. Ďalšie ochorenie (urtikaria) odôvodňuje navýšenie
percentuálnej miery poklesu o 5% na výsledných 20%.
Krajský súd v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky nariadil odporkyni vypracovať
dopĺňací posudok z dôvodu novej lekárskej správy (ambulantné pľúcne vyšetrenie z 27.1.2009)
predloženej navrhovateľkou. Z dopĺňacieho posudku zo dňa 1.4.2009, vypracovaného posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia so sídlom v Košiciach, vyplýva totožný
záver o 20%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pri konštatovaní,
že predložený ambulantný nález bol bez podstatnejších zmien oproti zdravotnému stavu
zhodnotenému v posudku zo dňa 4.12.2008 a preto nebol daný dôvod na zmenu percentuálnej miery
určenej na 20%.
Navrhovateľka na pojednávaní pred krajským súdom dňa 1.7.2009 namietala nedostatočné
posúdenie kožných chorôb, ktorými trpí a uviedla, že jej bola zistená psoriáza a súdu predloží
lekárske nálezy, ktoré však napriek opakovaným výzvam súdu nepredložila, preto sa týmito
tvrdeniami krajský súd a ani odvolací súd ďalej nezaoberali.
Podaním zo dňa 24.9.2009 však predložila súdu novú lekársku správu z kliniky pneumológie
zo dňa 17.9.2009 a preto krajský súd nariadil odporkyni vypracovať ďalší dopĺňací posudok.
V novom dopĺňacom posudku zo dňa 2.12.2009 posudkový lekár vychádzajúc z predloženej
lekárskej správy zo dňa 17.9.2009 konštatoval, že nález síce vykazuje akútne zhoršenie zápalu
dýchacích ciest so zvýšenými teplotami, ktoré však z dlhodobého hľadiska nemožno hodnotiť,
pretože je odôvodnený predpoklad, že po krátkodobom preliečení sa zdravotný stav navrhovateľky
zlepší. Záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a percentuálnej miere poklesu preto ostal
nezmenený.
Na pojednávaní pred krajským súdom dňa 12.1.2010 navrhovateľka znovu tvrdila zhoršenie
jej zdravotného stavu a preto na základe ďalších lekárskych správ a nálezov (z ORL zo dňa
12.10.2009, 19.10.2009, 4.11.2009 a 20.11.2009 a z ortopédie zo dňa 11.1.2010), ktoré súdu
predložila, krajský súd nariadil odporkyni vypracovať ďalší dopĺňací posudok. Posudkový lekár
ústredia v treťom dopĺňacom posudku zo dňa 18.2.2010 zhodnotil uvedené lekárske správy
a konštatoval, že postihnutia vyplývajúce z chorobných zmien posudkovo nezdôvodňujú invaliditu.
Predložené správy nepovažoval za posudkovo významné, pretože záznamy z vyšetrenia a ošetrenia
na ORL nezdôvodňovali ani len krátkodobú práceneschopnosť navrhovateľky a rovnako tak nález
z ortopédie (so záverom: bolesti ľavého kolena v pozorovaní) hodnotil ako nevýznamný,
krátkodobý.
Navrhovateľka predložila dňa 29.3.2010 krajskému súdu Komplexný posudok ÚPSVR
v Košiciach č. K2/2010/07570 o dňa 15.3.2010, podľa ktorého má mieru funkčnej poruchy 60%
podľa prílohy č. 3, časti IX, bod 2, písm. d/ k zákonu č. 447/2008 Z.z. Z posudku vyplýva,
že navrhovateľka pre svoj zdravotný stav nemá žiadne dôsledky v oblasti mobility a orientácie,
komunikácie, zvýšených výdavkov a sebaobsluhy.
Krajský súd tento posudok nepovažoval za relevantný dôkaz a s týmto záverom sa stotožnil
aj odvolací súd. Spôsob a postup posudzovania zdravotného stavu na účely zistenia invalidity
u žiadateľa o invalidný dôchodok upravuje zákon, rovnako tak v prílohe č. 4 vymedzuje ochorenia
a zdravotné postihnutia, podľa stupňa závažnosti a prináležiaci rozsah percentuálnej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudok
ÚPSVR bol vypracovaný podľa iného predpisu (zákon č. 447/2008 Z.z.), iným postupom a za úplne
odlišným účelom ako posudky posudkových lekárov podľa zákona. Z tohto posudku nevyplývajú
žiadne také zistenia, o ktoré by sa posudkoví lekári odporkyne mali pri posudzovaní invalidity
oprieť, či z nich vychádzať, pretože tento posudok bol vypracovaný za účelom posúdenia sociálnych
dôsledkov zdravotného stavu navrhovateľky v rôznych oblastiach bežného života (so zistením,
že žiadne takéto dôsledky u navrhovateľky neexistujú). Odvolací súd v súvislosti s námietkou
navrhovateľky poukazuje na to, že z posudku ÚPSVR Košice nie je ani zrejmé, pre aké ochorenie
bola funkčná miera poruchy uznaná na 60%, keďže zo všetkých lekárskych správ predložených
navrhovateľkou v konaní o invalidnom dôchodku vyplýva, že trpí astmou, v ľahkej forme, no podľa
posudku ÚPSVR má trpieť ochorením zaradeným v prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., časti IX.,
v bode 2, pod písm. d/, pričom v prílohe č. 3, časť IX., sú pod bodom 2 uvedené len opakujúce sa
zápaly pľúc s pridruženou spastickou zložkou a bod 3 je rozdelený do položiek a/ až d/, avšak tu ide
o chronickú obštrukčnú choroba pľúc: chronická obštrukčná bronchitída a emfyzém pľúc,
nie o prieduškovú astmu. Naproti tomu sú podľa názoru odvolacieho súdu všetky posudky
posudkových lekárov vyhotovené v tomto konaní jasné, logické, bez vnútorných rozporov a sú
v nich jednoznačne zohľadnené všetky preukázateľne zdokladované a odbornými vyšetreniami
diagnostikované ochorenia navrhovateľky.
Z postupu krajského súdu je zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú
podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré
navrhovateľka udávala, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať jej
pracovný potenciál. Za týmto účelom uložil odporkyni vypracovať tri doplňujúce posudky
na základe navrhovateľkou udávaných ťažkostí a predložených lekárskych nálezov. Nepochybil
preto, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne
za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel.
Navrhovateľka nepredložila ani v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver
spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol
ustálený. Neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali.
Preto ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli dané dôvody pre spochybnenie záveru odporkyne
o tom, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky znižujú jej pracovný potenciál o 20% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou.
Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený,
odvolací súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod
na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Všetky v konaní
predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené
odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností
a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie
dokazovanie. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni
opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jej zdravotného stavu.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský
súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel.
O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto
jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k
ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal,
pretože v odvolacom konaní nebola úspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. marca 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová