ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľa: V. X., nar. XX. W. XXXX, bytom X. Y. Č.. XXX, okres Z., právne zastúpeného JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, AK so sídlom v Banskej Bystrici, Tatranská ul. č. 16, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 26Sd/98/2015-82 zo dňa 30.júna 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 26Sd/98/2015-82 zo dňa 30.júna 2016 potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 21.septembra 2015, ktorým odporkyňa podľa § 112 zákona o sociálnom poistení zrušila pôvodné rozhodnutie z 23. februára 2015 o priznaní invalidného dôchodku, pretože po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa v rámci odvolacieho správneho konania bol konštatovaný dátum vzniku jeho invalidity dňom 11. decembra 2014 avšak so 70 % poklesom jeho pracovnej schopnosti a zároveň tiež potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 21.septembra 2015, ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení invalidný dôchodok od 11. decembra 2014 vo výške 296 EUR mesačne, zvýšený od 1. januára 2015 na 298,70 EUR mesačne.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa na úrovni 70 % prijal posudkový lekár ústredia na poklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobral do úvahy komplexne a bez rozporov. Jeho posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnouprávnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu označených rozhodnutí bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne boli i označené rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity poistenca podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Odporkyňa postupovala správne, keď po zistení (v rámci odvolacieho správneho konania), že u navrhovateľa došlo k zmene v percentuálnom vyjadrení jeho zníženej pracovnej schopnosti, zrušila svoje prvé rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku (z 23. februára 2015) v rámci autoremedúry, ktorá je predpokladaná v ustanovení § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov považoval krajský súd rozhodnutie odporkyne z 21. septembra 2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporkyne z 23. februára 2015 o priznaní invalidného dôchodku v súvislosti so 45 % mierou jeho zníženej pracovnej schopnosti za správne, pretože odporkyňa po zistení, že rozhodnutie z 23. februára 2015 nezodpovedalo zistenému skutkovému stavu veci, pristúpila k jeho zrušeniu z dôvodu jeho nesprávnosti. Podľa názoru súdu skutkový stav veci, dotýkajúci sa aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich vplyvu na jeho pracovnú schopnosť bol zistený úplne a správne. Na základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí a v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami bol správne určený percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti i dátum vzniku jeho invalidity. Keďže okrem invalidity navrhovateľ splnil aj ďalšie zákonné podmienky pre možnosť priznania invalidného dôchodku odporkyňa správne rozhodnutím z 21. septembra 2015 navrhovateľovi odo dňa vzniku jeho invalidity a súčasne od podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku invalidný dôchodok od 11. decembra 2014 priznala.
Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že zistenia a výsledok posúdenia posudkového lekára nezodpovedá jeho postihnutia resp. zhoršenému zdravotnému stavu a následne jeho zdravotnému stavu nezodpovedá ani rozhodnutie Sociálnej poisťovne vo veci stanovenia výšky invalidného dôchodku a následne tomu nezodpovedá ani rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica. Jeho zdravotný stav je nepriaznivý a nezvratný a vyvíja sa k horšiemu. Dlhodobo nepriaznivý stav trvá od decembra 2013 dlhodobou PN, čo pretrváva dodnes.
Poukázal na to, že v roku 1993 mu bol diagnostikovaný NEURINOMAINTRADURA CE EXTRA MEDULLRE C l sin. a 23.08.1993 bola vykonaná operácia, po ktorej bol uznaný CID so zníženou pracovnou schopnosťou 60 % do roku 2007, kedy mu bol ČID odňatý aj napriek tomu, že jeho zdravotný stav nebol adekvátny rozhodnutiu. Po odňatí ČID už musel zvládať prácu bežného zamestnanca, načo sa začal jeho zdravotný stav zhoršovať a prvé vážnejšie problémy nastali v roku 2010 - 2011 (o čom priložil MR vyšetrenie z 26.01.2011). Po zhoršovaní, opakovaných návštevách a vyšetreniach na neurológii v roku 2012,2013 bol v roku 2014 niekoľkokrát hospitalizovaný na neurologickom oddelení v NsP Brezno. 25.08.2014 po opakovanej hospitalizácii a akútne zhoršenom zdravotnom stave bol preložený 10.09.2014 na neurochirurgickú kliniku LFUK SZU UNB Bratislava za účelom operačného riešenia a dňa 12.09.2014 bolo vykonané operačné riešenie. Zdôraznil, že je po druhej náročnej operácii krčnej chrbtice kde nebolo brané do úvahy, že pri prvej operácii mu bol vykonaný rozsiahly zásah do kostrovo nervovo svalovej štruktúry C ako aj TH časti chrbtice. Vzhľadom na poškodenie ako miechy, nervových koreňov a tak aj chrbtice po dvoch operáciách a vystuženému úseku krčnej chrbtice titanom pre ťažké poškodenie statických aj dynamických funkcií trpí chronickými bolesťami so zmeneným charakterom na centrálnu i periférnu neuropatickú bolesť. Táto je riešená na algeziologickej klinike v Banskej Bystrici bez väčšieho úspechu. Dospeli k názoru, že je potrebné zásadným spôsobom ovplyvniť centrálnu zložku bolesti to je nasadiť adekvátnu liečbu, ktorá sa predpisuje na psychiatrickej ambulancii (dokladá správy algeziologických a psychiatrickýchvyšetrení).
Pripomenul, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje pri akejkoľvek i redukovanej záťaži, smeruje k zhoršeniu zdravotného stavu a sebestačnosti (doložil lekársku správu z 10.05.2016 z neurochirurgickej ambulancie, lekársku správu z 17.06.2016 z neurologickej ambulancie). Na základe vyššie uvedeného dospel k presvedčeniu že skutočný stav veci týkajúci sa aktuálnych zdravotných ťažkostí a ich vplyv na pracovnú schopnosť sú zistené neúplne a nesprávne.
Podľa jeho názoru jeho zdravotný stav nebol presvedčivo zhodnotený s ohľadom na posudkové a zákonné kritéria a má pochybnosti o správnom zhodnotení miery zníženia pracovnej schopnosti, ktoré je viac je viac ako 70%. V prípade nezrovnalosti a pochybnosti o jeho presvedčení považuje za potrebné nariadenie nezávislého znaleckého dokazovania, pre zhodnotenie miery zníženej pracovnej schopnosti.
Navrhol, aby najvyšší súd, na základe uvedených skutočností, opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu, zmenil rozhodnutie krajského súdu a Sociálnej poisťovne a rozhodol, že pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% a stanovil tomu zodpovedajúcu výšku invalidného dôchodku a so spätnou platnosťou. Tiež navrhol, aby najvyšší súd rozhodol, že v roku 2007 bol jeho invalidný dôchodok odňatý nezákonne a prisúdil mu doplatok v zmysle zákona tri roky spätne.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu označila dôvody v ňom uvádzané, za neopodstatnené. Podľa jej názoru navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by záver prijatý v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľom v odvolaní o neúplnom zistení jeho zdravotného stavu preto odporkyňa považuje za nedôvodné.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jeho nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nevznikol.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity od skoršieho dátumu. Dátum vzniku invalidity stanovili posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodne na 11.12.2014, kedy bolo potvrdené rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa, ktoré malo u navrhovateľa následok vznik invalidity. Preto odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 250s O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 6.marca 2018 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto v medziachodvolania odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia odporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil ich zákonnosť.
Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).
V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).
Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako ho zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, teda že odporkyňa prvým rozhodnutím z 21.septembra 2015 zrušila pôvodné rozhodnutie z 23. februára 2015 o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľa a druhým rozhodnutím z toho istého dňa priznala navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení invalidný dôchodok od 11. decembra 2014 vo výške 296 EUR mesačne, zvýšený od 1. januára 2015 na 298,70 EUR mesačne.
Podkladom pre pôvodné rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľa (z 23. februára 2015) bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica zo 7. januára 2015, podľa ktorého rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú poruchy krčných medzistavcových platničiek, t. j. ochorenie podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zodpovedajúce poklesu jeho pracovnej schopnosti 45 % (z možných 35 % - 45 %). Podľa posudku bol 48 ročný navrhovateľ s odborným vzdelaním v minulosti operovaný pre neurinóm v oblasti krčnej chrbtice s úpravou neurologického deficitu. Od decembra 2013 sa postupne zvýrazňovali bolesti krčnej chrbtice a porucha jemnej motoriky horných končatín. Potvrdené bolo vyklenutie medzistavcovej platničky a bola indikovaná neurochirurgická liečba. V septembri 2014 bola vykonaná náhrada stavca, operácia medzistavcovej platničky a odstránenie výrastkov. Kontrolné neurologické vyšetrenie je bez zvýraznenia neurologického deficitu, reflexy, citlivosť aj pohyblivosť sú bez obmedzenia. V roku 2012 utrpel podvrtnutie pravého členka liečené konzervatívne, následne bol opakovane vyšetrený pre pretrvávanie bolestí členka. Vo februári 2014 bola ortopédom na základe MRI vyšetrenia potvrdená počínajúca bionekróza talu s indikovanou konzervatívnou liečbou s výrazným zlepšením. Obmedzenie pohyblivosti ani porucha stability udávané neboli, liečba bola ukončená. Vzhľadom na uvedené považoval posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie stav po opakovanej operácii chrbtice a vzhľadom na krátky odstup od operačnej liečby, skončenie podporného obdobia ako aj stupeň vzdelania stanovil 45 % pokles jeho pracovnej schopnosti so vznikom invalidity dňom ukončenia poberania dávok v nemoci. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľom a po posudkovom zhodnotení neurologických, neurochirurgických a ortopedických vyšetrení z roku 2015 a prepúšťacej správy z kúpeľnej liečby z mája 2015. V posudku (zo 17.6.2015) doplnil, že kontrolné neurologickévyšetrenie je bez zvýraznenia neurologického deficitu, reflexy sú výbavné, citlivosť aj pohyblivosť sú bez obmedzenia. V máji 2015 absolvoval kúpeľnú liečbu, podľa nálezu je pohyblivosť chrbtice bez obmedzenia, Thomayer 10 cm, svalová sila primeraná, zlepšila sa dynamika chrbtice, Aktuálne navrhovateľ udával zvýraznenie subjektívnych ťažkostí v zmysle parestézy, po liečbe Lyricou sa tieto ťažkosti zlepšili, kontrolné objektívne nálezy nepreukázali zhoršenie neurologického deficitu. Vo vzťahu k utrpenému podvrtnutiu pravého členka, ktoré bolo liečené konzervatívne doplnil, že chôdza je samostatná a bez nutnosti opory.
Na základe navrhovateľom podaného opravného prostriedku bol jeho zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie pracovisko Banská Bystrica dňa 19. augusta 2015, ktorý po vlastnom vyšetrení a vyhodnotení odborných lekárskych nálezov a novopredložených neurologických, neurochirurgických, traumatologických, ortopedických, fyziatrických vyšetrení, z MR vyšetrenia krčnej chrbtice a z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení z priebehu roku 2015 ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa ustálil poruchy krčných medzistavcových platničiek, t. j. ochorenie podporného a pohybového aparátu, avšak stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek označil za nepriaznivý z hľadiska reziduálneho funkčného nálezu, s trvalými prejavmi dráždenia nervov, preto ho zaradil pod položku 4, písm. c/ oddielu E, kapitoly XV. prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Dátum zmeny miery poklesu jeho pracovnej schopnosti určil dňom vzniku jeho invalidity, t. j. 11. decembra 2014. V posudku posudkový lekár uviedol, že 48 ročný navrhovateľ s odborným vzdelaním mal bolesti v oblasti krčnej chrbtice od r. 1992 s tŕpnutím oboch horných končatín. Bol zistený neurinóm v oblasti II. krčného stavca vľavo, ktorý bol operačne odstránený. Po operácii došlo k zlepšeniu tŕpnutia oboch horných končatín a k zlepšeniu funkcie v krčnej chrbtici. K zhoršeniu zdravotného stavu došlo v decembri 2013, kedy sa zvýraznilo tŕpnutie oboch horných končatín, sánky, tváre, mal nestabilitu pri chôdzi. Nebola zistená recidíva neurinómu ale vyklenutá a vysunutá medzistavcová platnička C4-5 s útlakom predného okraja miechy (myelopatiou), preto bola odporučená neurochirurgická operácia krčnej chrbtice. Vykonaná bola v septembri 2014 s náhradou tela stavca C5 a komplexnou rekonštrukciou na krčnej chrbtici, so stabilizáciou dynamickou dlahou. Napriek vykonanej operácii u navrhovateľa pretrváva výrazne obmedzená pohyblivosť krčnej chrbtice so spazmom paravertebrálneho svalstva, prítomné sú závraty, pískanie v ľavom uchu, tŕpnutie horných končatín a trvalé bolesti hlavy. Neurológ pri vyšetrení v júni a auguste 2015 popísal exacerbáciu cervikobrachiálneho algického syndrómu s prítomnou sekundárnou neuropatickou bolesťou a polyradikulárnu symptomatológiu C6-8 obojstranne s pásovitou poruchu citlivosti C2 až Th2 obojstranne. Vzhľadom na uvedené určil pokles jeho pracovnej schopnosti na úrovni 70 % pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a s trvalými prejavmi dráždenia nervov. Dolnú hranicu možného percentuálneho rozpätia stanovil preto, že v klinickom obraze neboli popísané svalové atrofie ani parézy ani porucha funkcie zvieračov. Dátum zmeny miery poklesu jeho pracovnej schopnosti, ktorý bol stotožnený s dátumom vzniku jeho invalidity určil po skončení poberania nemocenských dávok. Stav po poúrazovej bionekróze pätovej kosti považoval za zlepšený, čo bolo preukázané magnetickou rezonanciou z augusta 2014. Nebola zistená porucha funkcie v oblasti členka pravej nohy, prítomná je bolesť pri dostupovaní, nemá instabilitu v dôsledku poškodenia pätovej kosti. Z uvedeného dôvodu nepovažoval toto zdravotné postihnutie za posudkovo významné. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie rozhodnutí odporkyne z 21. septembra 2015 o zrušení skoršieho rozhodnutia z 23.2.2015 a priznaní invalidného dôchodku.
Po dodatočnom predložení ďalších odborných lekárskych nálezov - algeziologické, neurologické a psychiatrické vyšetrenia z priebehu rokov 2015 a 2016 a MR vyšetrenie C chrbtice zo 6. apríla 2016 bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný pre účely doplnenia posudku na základe vyžiadania súdu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici dňa 12.mája 2016. Podľa podrobného a obsažného posudku sa konštatovaný posudkový záver nezmenil. Posudkový lekár sa vyjadril aj k navrhovateľom namietanému dátumu vzniku jeho invalidity, uviedol, že z prepúšťacej správy z algeziologickej kliniky z decembra 2015 vyplynulo akútne zhoršenie bolestí v krčnej chrbtici (predsunuté držanie hlavy, vynútený postoj, šija s poruchou dynamiky ťažkého stupňa, sobmedzením rotácie a flexie, skrátené paravertebrálne svalstvo, trapézy, palpačná bolestivosť svalov a tŕňov celej krčnej aj hrudnej chrbtici), preliečený bol komplexnou liečbou, po ktorej došlo k miernemu zlepšeniu ťažkostí. Následne bol v ambulantnej liečbe algeziológa, ktorý vo svojom vyšetrení z februára 2016 konštatoval, že u menovaného sa podľa reakcie na rehabilitačnú liečbu predpokladá výrazná senzitizácia centrálneho nervového systému, preto je potrebné ovplyvniť centrálnu zložku bolesti a zahájiť adekvátnu antidepresívnu liečbu po vyšetrení psychiatrom. Psychiatrické vyšetrenie absolvoval 14. marca 2016, objektívny psychiatrický nález je úplne negatívny v zmysle psychického ochorenia. Psychiater stav hodnotil ako reaktívny depresívny syndróm podmienený základným ochorením. Napriek normálnemu psychiatrickému nálezu ordinoval antidepresívnu liečbu v snahe ovplyvniť chronickú bolesť chrbtice. Kontrolné vyšetrenie krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou z apríla 2016 dokumentovalo stav po operácii krčnej chrbtice bez znovuobjavenia sa nezhubného nádoru - neurinómu a stav po stabilizačnej operácii chrbtice. Postavenie osteosyntetického materiálu je správne, stav po operácii je primeraný, popísané sú len mierne RTG zmeny v zmysle cervikálnej spondyloartrózy, čo sú počínajúce degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách. Neurologickým nálezom z júna 2015 bol popísaný chronický recidivujúci vertebrogénny algický syndróm s ťažkou poruchou statiky a dynamiky krčnej a hrudnej chrbtice, s polyradikulárnou chronickou symptomatikou v oblasti C6 - C8 obojstranne, s pásovitou poruchou citlivosti, ktorý pretrvával aj po stabilizačnej operácii. Pri tomto vyšetrení neurológ popísal inklinácie, rotácie a antiflexiu obmedzenú až o 80 %. Chrbtica je v postoji s vynútenou antalgickou polohou, s obrazom laterokolis a tortikolis doľava, prítomné sú spazmy extenzorov šije vrátane krátkych extenzorov. Uvedené zodpovedá ťažkej poruche statiky a dynamiky chrbtice po stabilizačnej operácii, s prejavmi koreňového dráždenia, čo je nepriaznivý reziduálny funkčný nález. Vzhľadom na neprítomnosť paréz, svalových atrofií a poruchu zvieračov zotrval na poklese jeho pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Neurologické vyšetrenie z 24. februára 2016 preukázalo zlepšenie funkcie krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice (objektívny neurologický nález bol fyziologický, porucha dynamiky krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice bola s reflexnými paravetebrálnymi spazmami, s početnými stuhnutiami svalov a s poruchou citlivosti v pravom hornom kvadrante), polyradikulárna symptomatológia popísaná nebola. Pri vyšetrení krčnej chrbtice bola šija voľná, rotácie bez obmedzenia. Na základe tohto neurologického nálezu by pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa zodpovedal maximálne 45 %, keďže však v klinickom obraze u navrhovateľa dominuje chronická bolesť, pre ktorú je intenzívne liečený psychiatrom aj algeziológom, pokles jeho pracovnej schopnosti určil naďalej 70 %. Dátum vzniku jeho invalidity resp. zmenu miery poklesu jeho pracovnej schopnosti zo 45 % na 70 % určil dňom skončenia poberania nemocenských dávok. K zhoršeniu bolesti chrbtice síce došlo v novembri 2013, kedy neurológ popísal panikulitídu krčnej chrbtice a chrbta v krčnohrudníkovej oblasti, stav si vyžadoval zahájenie konzervatívnej liečby, ktorá trvala počas jeho pracovnej neschopnosti až do septembra 2014, kedy sa pre neúspech konzervatívnej liečby neurochirurg rozhodol pre operačné riešenie. Nakoľko operácia chrbtice bola vykoná v septembri 2014 a jednoročné podporné obdobie poberania nemocenských dávok skončilo 10. decembra 2014, dátum vzniku jeho invalidity bol stanovený dva mesiace po operácii, pretože ešte nebola ukončená kompletná rehabilitačná liečba. Operácia chrbtice bola vykonaná za účelom zlepšenia funkcie chrbtice a odstránenie bolestí. Podľa predložených odborných lekárskych nálezov konštatoval, že sa funkcia chrbtice zlepšila, naďalej však pretrvávajú chronické bolesti. Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v správne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia napadnutého rozhodnutia odporkyne resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a v primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľa a odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.
Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa vyjadrujúcepodrobnejšie nekonkretizované pochybnosti o náležitom posúdení jeho nepriaznivého zdravotného stavu resp. nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a náležite obsažným a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že nemožno považovať za porušenie práva účastníka skutočnosť, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa jeho predstáv.
Všetky navrhovateľom v správnom konaní ako aj pred súdom prvého stupňa predložené aktuálne lekárske správy (špecifikované v samotných posudkoch) boli zohľadnené posudkovými lekármi a podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavujú dôkazy, ktoré by nasvedčovali existencii skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľa, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i OSP) alebo by inak prijatý záver spochybňovali. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch.
Navrhovateľ nekonkretizoval v čom videl neúplnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a ani nešpecifikoval, ktoré zákonné kritériá neboli zhodnotené resp. boli určené nesprávne a vyvolávali u neho pochybnosti o náležitom posúdení jeho zdravotného stavu a pokiaľ sa v súvislosti s takto vznesenými námietkami dožadoval nariadenia znaleckého dokazovania neuviedol ani aké odborné otázky by mal zodpovedať podľa jeho názoru ustanovený znalec, preto odvolací súd pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
Zdravotný stav navrhovateľa bol v konaní posudzovaný rôznymi posudkovými lekármi, ktorí dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase. Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov.
Odvolací súd pripomína, že s právnym poriadkom, konkrétne so zákonom o sociálnom poistení je na účely invalidity oprávnený posudzovať zdravotný stav posudkový lekár. V prejednávanom prípade je zrejmé, že posudkoví lekári posúdili zdravotný stav navrhovateľa na základe všetkých odborných nálezov, ktoré mali k dispozícii, a tieto riadne vyhodnotili a svoje závery náležite zdôvodnili, pričom v konaní sa nepreukázali skutočnosti vyvolávajúce objektívne pochybnosti o ich odbornosti resp. predpojatosti v konkrétnej veci, preto odvolací súd ani z tohto dôvodu nevidel opodstatnenie pre prípadné ďalšie dokazovanie.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súd prvého stupňa (potom čo navrhovateľ v čase posudzovania jeho zdravotného stavu pred posudkovým lekárom /7.1.2015, 17.6.2015, 19.8.2015/v zmysle poučenia opakovane prehlásil že predložil všetky odborné lekárske nálezy a iné lekárske správy nemá a aj napriek tomu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania predkladal ďalšie lekárske správy a nálezy) poskytol navrhovateľovi podľa názoru odvolacieho súdu dostatok možností dokladovať svoj zdravotný stav a na základe jeho pokynov (potom čo bol jeho zdravotný stav už predtým trikrát posudzovaný v správnom konaní) nariadil ho v priebehu súdneho konania opätovne posúdiť.
Z posudkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise odporcu je zrejmé, že títo komplexne zhodnotili zdravotný stav navrhovateľa, pričom vzali do úvahy a vyhodnotili všetky ním predložené lekárske správy a na vyžiadanie súdu zaujali stanovisko aj k dodatočne predloženým lekárskym správam špecifikovaným v samotnom posudku, na podklade ktorých posudkoví lekári v aktuálnom čase ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím (t.j. také, ktoré je najzávažnejšie a najvýraznejšie ovplyvňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) u neho je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. preto ich záveryneboli spochybnené ani námietkami navrhovateľa vyjadrujúce jeho subjektívny pocit nespokojnosti s takýmto posúdením.
Navrhovateľ ani podaným odvolaním nespochybnil, že jeho zdravotný stav v čase jeho posudzovania a vydania napadnutých rozhodnutí neodôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
K ostatným, v odvolacom konaní predloženým prílohám (správam z lekárskych vyšetrení) odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 250i ods. 1 vety prvej je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutých rozhodnutí, teda ku dňu 21.septembra 2015, hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov so vzťahom k posudzovanému obdobiu prehodnotila svoje rozhodnutie. V zmysle § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti je rozhodujúci aktuálny zdravotný stav a na budúcu možnosť jeho zhoršenia sa neprihliada, toto však môže byť predmetom následného posudzovania aktuálne zhoršeného zdravotného stavu v novom konaní. Pritom nie je možné opomenúť, že kým správy z lekárskych vyšetrení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľa stavu vydané v dobe blízkej po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, mohli mať ešte prípadne vzťah k jeho zdokumentovaniu v období jeho posudzovania odporkyňou (ktoré je predmetom tohto preskúmavacieho konania súdom), navrhovateľom ďalej (aj počas odvolacieho konania) predkladané (vo viacerých prípadoch opakovane /desaťkrát/ a aj s tými, ktoré už boli vyhodnotené posudkovými lekármi napr. z augusta a septembra 2014, februára 2016) správy z následných lekárskych vyšetrení z obdobia od mája 2016 do januára 2018 vystavené so značným časovým odstupom po vydaní preskúmavaných rozhodnutí (september 2015), objektívne strácajú relevanciu k stavu v čase ich vydania a tak nereflektovanie ich obsahu v štádiu súdneho preskúmavacieho konania nemožno odporkyni objektívne vytýkať.
Odvolací súd tiež pripomína, že v tomto konaní, ktorého predmetom je prieskum opravným prostriedkom napadnutých rozhodnutí, nie je možné posudzovať zákonnosť iného skôr vydaného rozhodnutia odporkyne z roku 2007 o odňatí invalidného dôchodku navrhovateľa (čoho sa mal navrhovateľ možnosť domáhať v lehotách a spôsobom stanoveným zákonom po jeho vydaní) a teda ani prisúdenia údajného nedoplatku za tri roky spätne, preto súd na takúto požiadavku navrhovateľa neprihliadol.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.