1So/7/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci navrhovateľa: M. O., bytom V. XX, G. P., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 12. decembra 2011, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 15Sd/27/2012-64 zo dňa 4. marca 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 15Sd/27/2012-64 zo dňa 4. marca 2013, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 12. decembra 2011, ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) priznala od 10. mája 2011 starobný dôchodok v sume 118,10 € mesačne a podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky mu zvýšila od 1. januára 2012 starobný dôchodok na sumu 122,00 € mesačne. Starobný dôchodok priznala podľa čl. 13 písm. b) Dohovoru medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhosláviou o sociálnom poistení.

K námietke navrhovateľa, že odporkyňa mu mala do nároku na jeho starobný dôchodok zhodnotiť aj dobu poistenia získanú v Juhoslávii od 1. januára 1976 do 4. decembra 1992, krajský súd uviedol, že je potrebné poukázať na predchádzajúce právoplatné konania vedené pred krajským súdom sp. zn. 14Sd/229/2008 v spojení s konaním pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 7So/37/2011 a 2Sdo/13/2012, v ktorých je vyslovený právny záver, že odporkyňa o tam uvádzaných nárokochnavrhovateľa, ktoré súvisia s teraz posudzovaným nárokom rozhodla správne.

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa priznania starobného dôchodku 3 roky spätne od jeho priznania, krajský súd poznamenal, že za deň uplatnenia nároku je možné považovať najskôr dátum písomného podania navrhovateľom a keďže dôchodkový vek dovŕšil 10. mája 2011 a od tohto dátumu starobný dôchodok aj žiadal priznať, v súlade s právnymi predpismi mu bol priznaný odo dňa splnenia podmienok uvedených v § 65 zákona o sociálnom poistení.

Krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie zodpovedá zákonu, odporkyňa pri jeho vydávaní nepochybila, keďže ho vydala na podklade predložených a dostupných dôkazov. Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru krajského súdu zrozumiteľné, logické, v dostatočnom rozsahu odôvodnené a preto aj súdom preskúmateľné.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, nakoľko s rozsudkom nesúhlasí, pretože aj napriek tomu, že odpracoval spolu 43 rokov a 13 dní, z toho 27 rokov a 11 mesiacov a 9 dní v SFRJ, tieto roky mu neboli zohľadnené pri výpočte dôchodku podľa Dohovoru č. 3/1958 Zb., čím mu bol podľa jeho názoru priznaný nízky dôchodok, teda 118,10 €, čo nie je ani výška životného minima. Žiadal preto, aby mu boli zarátané všetky roky podľa predložených potvrdení o odpracovaných rokoch a priznaná mu správna výška dôchodku.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa označila odvolacie dôvody navrhovateľa za neopodstatnené. Podľa jej názoru krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Poukázala na to, že navrhovateľovi bol napadnutým rozhodnutím priznaný starobný dôchodok podľa § 65, § 82 zákona o sociálnom poistení a podľa čl. 13 písm. b) Dohovoru medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhosláviou o sociálnom poistení. Pripomenula, že podľa § 65 má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vec, pričom navrhovateľ dosiahol dôchodkový vec dovŕšením 62 roku veku, t.j. 10. mája 2011. K tomuto dátumu získal 5 509 dní obdobia dôchodkového poistenia a teda získal 15 rokov a 34 dní obdobia dôchodkového poistenia. V súlade s platnými právnymi predpismi mu bol dôchodok priznaný odo dňa splnenia podmienok. Odporkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že nakoľko navrhovateľ splnil podmienky v § 65 zákona o sociálnom poistení, starobný dôchodok mu bol priznaný len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Navrhovala preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.augusta 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274, neustanovuje inak.

Podľa čl. 4 Dohovoru medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhosláviou o sociálnom poistení ak pri rozhodovaní o nárokoch zo sociálneho poistenia treba prihliadať k dobe trvania poistenia, zamestnania alebo inej činnosti, bude orgán sociálneho poistenia každej Zmluvnej strany započítavať i dotyčné doby, ku ktorým sa prihliada podľa právnych predpisov druhej Zmluvnej strany.

Podľa čl. 13 Dohovoru medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhosláviou o sociálnom poistení pri určení dávok z dôchodkového poistenia podľa ustanovení tohto Dohovoru budú orgány sociálneho poistenia oboch Zmluvných strán postupovať týmto spôsobom: a) orgán sociálneho poistenia každej zo Zmluvných strán rozhodne podľa svojich právnych predpisov a s použitím článku 4 tohto Dohovoru, či oprávnená osoba splňuje podmienky pre získanie nároku na dávku; b) ak sú splnené podmienky pre získanie nároku na dávku, určí orgán sociálneho poistenia každej zo Zmluvných strán najskôr dávku tak, ako by celková doba poistenia (zamestnania) započítaná podľa článku 4 tohto Dohovoru bola získaná výlučne podľa jeho právnych predpisov; c) nato orgán sociálneho poistenia každej zo Zmluvných strán určí sumu dávky, ktorú je povinný poskytnúť, podľa pomeru doby poistenia (zamestnania), získanej podľa jeho právnych predpisov, a celkovej doby poistenia (zamestnania), získanej podľa právnych predpisov oboch Zmluvných strán.

V konaní nebol sporný skutkový stav tak ako bol zistený súdom prvého stupňa a vyplýval z pripojeného administratívneho spisu odporkyne, podľa ktorého odporkyňa napadnutým rozhodnutím z 12. decembra 2011 podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi starobný dôchodok vo sume 118,10 € mesačne, a to od 10. mája 2011. Zároveň mu podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, zvýšila od 1. januára 2012 starobný dôchodok na sumu 122,00 € mesačne. Starobný dôchodok odporkyňa navrhovateľovi priznala aj podľa čl. 13 ods. b) Dohovoru medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhosláviou o sociálnom poistení.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, pričom navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 10. mája 2011, a k tomuto dátumu získal 5 509 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 15 rokov a 34 dní. Presný rozpis odporkyňa uviedla v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Sumu starobného dôchodku odporkyňa určila podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa pri stanovení výšky priznaného starobného dôchodku navrhovateľa rešpektovala čl. 13 písm. b) Dohovoru medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhosláviou o sociálnom poistení, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 3/1958 Zb., podľa ktorého ak sú splnené podmienky pre získanie nároku na dávku, určí orgán sociálneho poistenia každej zo Zmluvných strán najskôr dávku tak, ako by celková doba poistenia (zamestnania) započítaná podľa článku 4 tohto Dohovoru bola získaná výlučne podľa jeho právnych predpisov s tým, že následne určila sumu dávky, ktorú bola povinná poskytnúť podľa pomeru doby poistenia (zamestnania), získanej podľa jej právnych predpisov, a celkovej doby poistenia (zamestnania), získanej podľa právnych predpisov oboch Zmluvných strán (v zmysle bodu c/ citovaného čl. 13 Dohovoru upravujúceho postup pri určení dávok z dôchodkového poistenia), pričom ani navrhovateľ nespochybňoval, že na území tunajšieho štátu odpracoval asi 15 rokov (ktoré boli zohľadnené) a že poberá starobný dôchodok aj zo sociálneho poistenia Srbskej republiky.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu, dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako vlastné (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd konštatuje, že dôvody odvolania sa v podstatných argumentoch neodlišovali od dôvodov podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne, s ktorými sa súd prvého stupňa náležitým spôsobom vysporiadal a jeho skutkové a právne závery o tom, že odporkyňa rozhodla správne, ak priznala navrhovateľovi starobný dôchodok odo dňa splnenia podmienok uvedených v § 65 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z., t.j. od dovŕšenia dôchodkového veku v súlade s platnými právnymi azapočítala navrhovateľovi všetky roky sociálneho poistenia, ktoré započítať mala, sú v súlade so zákonom.

Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 OSP rozhodujúci), postupu odporkyne, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia a napokon ani samotnému rozhodnutiu nemožno v zmysle námietok navrhovateľa vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie. Súd prvého stupňa preto dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok