UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D. C., bytom B., T. M., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 19722-2/2012-BA zo dňa 10. apríla 2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/86/2012-16 zo dňa 8. augusta 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/86/2012-16 zo dňa 8. augusta 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo žalobcovi doručené 17.04.2012, lehota na podanie žaloby uplynula dňom 18.06.2012 (pondelok) a žalobca podal žalobu na pošte dňa 25.06.2012 (pondelok), teda po uplynutí 2-mesačnej lehoty na podanie žaloby.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie (č.l. 18), v ktorom žiadal o opakované preskúmanie rozhodnutí vydaných ústredím Sociálnej poisťovne Bratislava a o preskúmanie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. K oneskorene podanej žalobe sa vyjadril v tom duchu (č.l. 19), že ich napadol odvolaním na Sociálnej poisťovni listom z 29.04.2012.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu oneskorene, navrhuje, aby odvolací súd potvrdil uznesenie krajského súdu a žalobcovi nepriznal trovy konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z.z) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Z administratívneho spisu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 17.04.2012, o čom svedčí jeho podpis na doručenke vrátenej správnemu orgánu. Žalobu, doručenú krajskému súdu dňa 26.06.2012, podal žalobca na poštovú prepravu dňa 25.06.2012, teda zjavne oneskorene, vzhľadom na to, že lehota na podanie žaloby uplynula dňa 18.06.2012. To, že žalobca podal odvolanie na Sociálnu poisťovňu - ústredie, Bratislava, nenapĺňa zákonné podmienky na podanie žaloby v správnom súdnictve postupom podľa 2. hlavy 5. časti O.s.p.
Ako vyplýva z § 250b ods. 1 OSP, márne uplynutie lehoty na podanie žaloby je neodpustiteľné. Krajský súd v Bratislave sa nemohol zaoberať tým, či námietky žalobcu v žalobe sú alebo nie sú dôvodné a rozhodol správne, keď konanie o žalobe zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.