Najvyšší súd

1So/64/2010

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca v právnej veci

navrhovateľa: O. G., bytom R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29.

augusta č. 8, Bratislava, o vdovecký dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/240/2009-24 zo dňa 4.3.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. 26Sd/240/2009-24 zo dňa 4.3.2010   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia

z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa

3.9.2009 a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť

navrhovateľa o vdovecký dôchodok z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil podmienky uvedené v

§ 74   a § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi náhradu trov

konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový

vek 17.4.2008 a odvtedy je poberateľom starobného dôchodku, jeho manželka zomrela

20.2.1999 a v čase svojej smrti bola poberateľkou starobného dôchodku. Navrhovateľ bol

uznaný za invalidného podľa § 29 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) a jeho invalidita pokračuje ďalej. Zdravotný

stav navrhovateľa bol posudzovaný 1.8.2005, za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. so

záverom, že je invalidný s 50%-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

a to napriek tomu, že na predchádzajúcej lekárskej prehliadke 27.6.2001 bola ďalšia kontrolná

lekárska prehliadka označená za nepotrebnú. Odporkyňa následne navrhovateľovi začala

vyplácať invalidný dôchodok vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z., pretože bol vyšší

ako dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok priznaný podľa predchádzajúceho právneho

predpisu. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/53/2007-17  

zo dňa 24.5.2007, potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   sp. zn. 7So 165/2007 zo dňa 26.2.2009, bol uvedený postup odporkyne označený  

za nesprávny.

Krajský súd poukázal na ustanovenie § 263a ods. 12 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov

účinných pred 1.1.2004 je viac ako 70% a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku

priznaného podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 je 50%.

Podľa záveru krajského súdu odporkyňa pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia

vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatovala, že navrhovateľ nebol

ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia 3 rokov od jej smrti uznaný za invalidného

s viac ako 70%-nou mierou jeho zníženej pracovnej schopnosti, hoci navrhovateľ bol  

už v roku 1992 uznaný za invalidného podľa zákona č. 100/1988 Zb. a táto invalidita

znamená pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

Podľa názoru krajského súdu teda navrhovateľ splnil zákonné predpoklady pre priznanie vdoveckého dôchodku po nebohej manželke v zmysle § 293n ods. 1 písm. a/ zákona  

č. 461/2003 Z.z.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie a žiadala ho zmeniť a zrušené

rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Namietala, že navrhovateľ nesplnil podmienku

podľa § 293n zákona č. 461/2003 Z.z., pretože od 1.8.2005 jeho invalidita z dôvodu poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% netrvá aj po 31.7.2006, keďže

1.8.2005 bol uznaný za invalidného s mierou poklesu 50%. O ďalšom nároku navrhovateľa  

na invalidný dôchodok bolo rozhodnuté dňa 16.9.2005 s tým, že od 1.8.2005 mal nárok  

na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v sume 9 109 Sk mesačne. Dňa

19.7.2006 nadobudol účinnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z.z.,

na základe čoho stratili účinnosť ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. - § 263 ods. 2 a ods. 4

až 7. Nález bol vykonaný zákonom č. 529/2006 Z.z. tak, že do zákona č. 461/2003 Z.z. boli

pribraté ustanovenia § 263a a § 263b. Keďže navrhovateľ mal v zmysle tejto úpravy

k 1.8.2005 nárok na invalidný dôchodok súčasne podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. v sume

9 098 Sk mesačne a podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v sume 9 109 Sk mesačne, navrhovateľovi

dňom úpravy dôchodku zanikol nárok na dôchodok, ktorý je nižší. Nárok navrhovateľa  

na invalidný dôchodok podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. preto 1.8.2005 zanikol. Z toho

vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienku na priznanie vdoveckého dôchodku podľa  

§ 293n zákona č. 461/2003 Z.z., pretože od 1.8.2005 jeho invalidita z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% netrvá aj po 31.7.2006, lebo  

od 1.8.2005 je navrhovateľ invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť len 50%.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že na podanom

odvolaní (zrejme malo byť uvedené „opravnom prostriedku“) trvá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10  

ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Rozsudok verejne

vyhlásil dňa 8. marca 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní

vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).  

Odvolací súd zo spisu krajského súdu zistil, že navrhovateľ požiadal o vdovecký

dôchodok žiadosťou zo dňa 4.9.2009, po svojej nebohej manželke O. G., zomrelej dňa

20.2.1999, ktorá bola poberateľkou starobného dôchodku. Navrhovateľ dovŕšil

dôchodkový vek dňa 17.4.2008 a odvtedy je poberateľom starobného dôchodku;  

za invalidného bol uznaný podľa § 29 ods. 2, písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., počnúc

dňom 8.6.1992.

V tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť o vdovecký

dôchodok navrhovateľa s odôvodnením, že nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených  

v § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že ku dňu žiadosti

o vdovecký dôchodok podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. navrhovateľ „splnil

podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa účinného do 31.12.2003

a podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa účinného od 1.1.2004. Vypláca

sa iba jeden dôchodok, a to dôchodok, ktorého suma je vyššia.“ Dôvodila, že dňom úpravy

výplaty dôchodkov podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zanikol nárok na dôchodok,

ktorý je nižší a navrhovateľ je invalidný podľa posledného posúdenia jeho zdravotného stavu

dňa 20.7.2009 a to podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. a nie podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že ním realizuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7So 165/07 zo dňa 26.2.2009.

  Z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky v Rimavskej Sobote  

zo dňa 20.7.2009, keď posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa realizovalo v súlade

s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z.z., vyplýva, že navrhovateľ je

naďalej invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. a invalidita navrhovateľa

podľa tohto zákona ku dňu 1.8.2005 naďalej trvá.

Podľa § 263a ods. 12 zákona č. 461/2003 Z.z. na účely tohto zákona a osobitných

predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku

priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70% a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom

2004 je 50%.

Podľa § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vdovec, ktorého manželka zomrela  

pred 1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných

pred 1. januárom 2004 alebo zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok pred 1. augustom

2006 a ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia troch rokov od smrti manželky,

dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj po 31. júli

2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%,

nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ktorá

a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného

dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku

za výsluhu rokov,

b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo

dôchodok za výsluhu rokov, alebo

c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Vyššie citované zákonné ustanovenia predpokladajú vznik nároku na vdovecký

dôchodok za splnenia podmienky, že ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia troch

rokov od smrti manželky, by žiadateľ bol uznaný za invalidného a táto invalidita by trvala  

aj po 31.7.2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

Podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že túto podmienku navrhovateľ spĺňa.

Za invalidného bol uznaný už v roku 1992 (manželka zomrela v roku 1999) podľa

zákona č. 100/1988 Zb. U navrhovateľa bola 1.8.2005 vykonaná kontrolná prehliadka

(napriek tomu, že nebola na prehliadke 27.6.2001 stanovená ako potrebná), na ktorej bol jeho

zdravotný stav posudzovaný podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa jej záveru mal

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú na 50%. Tento postup však podľa

nálezu ústavného súdu, publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 461/2006 Z.z., nebol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa záveru posudku z 20.7.2009 (realizovaného v súlade s uvedeným nálezom) u navrhovateľa aj ku dňu 1.8.2005 naďalej trvá invalidita

podľa zákona č. 100/1988 Zb.

Keďže navrhovateľ bol uznaný za invalidného podľa zákona č. 100/1988 Zb. v roku

1992,   podľa posudku zo dňa 20.7.2009 táto invalidita trvala aj k 1.8.2005 a navrhovateľ  

je naďalej invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. (teda je invalidný podľa zákona  

č. 100/1988 Zb. aj v období medzi 1.8.2005 a dňom vydania posudku 20.7.2009 – čiže  

aj po 31.7.2006) a na účely zákona č. 461/2003 Z.z. – aj v konaní o nároku navrhovateľa na

vdovecký dôchodok – platí zákonná fikcia, že u poberateľa invalidného dôchodku priznaného

podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

viac ako 70%, je zrejmé že navrhovateľ splnil zákonnú podmienku trvania invalidity  

aj po 31.7.2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne považoval

rozhodnutia odporkyne za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a ako také

ho s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky

a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa  

§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi

nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. marca 2011

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová