UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: A. S., bytom Z. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25. mája 2012, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/218/2012-44 zo dňa 16. júla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Žiline podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie, nakoľko navrhovateľ na pojednávaní konanom 16. júla 2013 vzal opravný prostriedok späť a súhlasil so zastavením konania, a zároveň odporkyni nepriznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že v stresovej situácii prehlásil, že sa nebude odvolávať, ale zo zdravotných dôvodov odvolanie podáva, pretože nesúhlasí s rozhodnutím.
Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila tak, že navrhovateľ sa vzdal odvolania, a preto žiada odvolací súd, aby jeho odvolanie podľa § 218 OSP odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Podľa § 207 ods. 1 OSP vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Konanie na krajskom súde bolo zastavené z dôvodu, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 16. júla 2013 uviedol, že s poukazom na posudkový záver druhostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý posúdil jeho mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 %, rozhodol sa opravný prostriedok podaný proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 25. mája 2012 vziať späť a súhlasí so zastavením konania. Zástupkyňa odporkyne na to uviedla, že nemá námietky voči dispozitívnemu úkonu navrhovateľa.
Zo zápisnice o súdnom pojednávaní zo 16. júla 2013 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia o zastavení konania, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa účastníci konania vzdali práva podať odvolanie proti vyhlásenému rozhodnutiu. Okamihom vzdania sa práva na podanie odvolania navrhovateľ už nebol osobou, oprávnenou na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu. V dôsledku vzdania sa odvolania, tak zo strany navrhovateľa ako aj zo strany odporkyne, uznesenie krajského súdu o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolanie navrhovateľa podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odmietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ má právo kedykoľvek a to i spätne, znovu požiadať o invalidný dôchodok prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.