1So/62/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: G. F., bytom U. XXX/X, X. U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/214/2010-262 zo dňa 22. júla 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/214/2010-262 zo dňa 22. júla 2013, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. júna 2010, ktorým bola navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok. Zároveň nebola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe a zhodnotené, a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku, krajský súd nezistil, a ani nevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní. Ďalej krajský súd uviedol, že posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľ sťažuje a svoj posudok aj náležite odôvodnil.

Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodov, že krajský súd nebral do úvahy predchádzajúce zistenia psychiatrov, nebral do úvahy opravenú prepúšťaciu správu primára oddelenia a súdneho znalca z odboru psychiatria, ani nálezy klinickej psychologičky. Z neznámych dôvodov vylúčili z jeho zastupovania splnomocneného zástupcu a nebral do úvahy celé vyjadrenie psychiatričky, zposúdenia jeho zdravotného stavu v Nitre dňa 27. októbra 2010 „K presnejšiemu určeniu psychiatrickej poruchy by bola vhodná hospitalizácia už aj z toho dôvodu, že ambulantná liečba nebola dostatočne efektívna". Je teda zrejmé, že súd nebral do úvahy vyjadrenia odborníkov, psychiatrov, ale priklonil sa k názorom posudkových lekárov, ktorí spochybňovali ostatných lekárov, odborníkov. Navrhoval preto zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa a invalidný dôchodok mu prizná.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody uvedené v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia na účely súdneho i správneho konania. Navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Podľa odporkyne navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovala preto rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 2. decembra 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľa bol prvýkrát posudzovaný, na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 21. mája 2010, posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa, pobočka Levice. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s prejavmi nervového a svalového dráždenia s miernym funkčným postihnutím, Kapitola XV, oddiel E, položka 3,písm. b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 35 %. Podľa výroku posudku navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dňa 17. júna 2010 bolo odporkyňou vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Znova bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný, na základe konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 17. júna 2010, dňa 20. augusta 2010 posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, s rovnakým záverom, ako pri predchádzajúcom posudzovaní.

Dňa 27. októbra 2010 bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný na základe konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 17. júna 2010, a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa, ústredie, znova s rovnakým záverom, ako pri predchádzajúcich posúdeniach.

Opätovne bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný 1. februára 2011, posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe dožiadania krajského súdu o doplnenie posudku, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ má určité telesné aj duševné poruchy v dôsledku viacerých faktorov, ktoré však nedosahujú stupňa invalidity a miera poklesu je aj naďalej 35 % pre vertebrogénne poruchy. Navýšenie tejto miery nie je možné, pretože ani jedno z ďalších ochorení nie je závažné a podstatne neovplyvňujú pracovný potenciál.

Znova bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný dňa 19. apríla 2011, za základe dožiadania krajského súdu o doplnenie posudku, posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa, ústredie. K objektívnemu zisteniu zdravotného stavu bol predvolaný psychiater, navrhovateľ sa však bez ospravedlnenia nedostavil. Z dovtedy dostupného vyšetrenia a posúdenia preto nebolo možné meniť mieru poklesu.

Uznesením č. k. 23Sd/214/2010-81 zo dňa 3. mája 2011 bol do konania pribratý, na preskúmanie zdravotného stavu navrhovateľa znalec z odboru zdravotníctvo - neurológia. Dospel k záveru, že pokiaľ ide o stanovenie diagnostického záveru navrhovateľa, u navrhovateľa ide o stav po pomliaždení chrbtice s rozsiahlym podkožnými výronmi, t.č. s klinickými príznakmi bolestivého chrbticového syndrómu driekovej chrbtice s poruchou dynamiky ľahkého až stredne ťažkého stupňa, s príznakmi koreňového dráždenia L5 vpravo. Bolestivý stav potencuje blokáda krížovopanvového zhybu. Čiastočné príznaky postraumatickej stresovej poruchy, v zmysle anticipačnej úzkosti, pretrvávajúceho nepokoja, zvýšenej úzkosti a sklon k nutkavému vracaniu sa k prežitej udalosti v myšlienkach. V aktuálnom prežívaní vyšetrovaného dominuje úzkostné ladenie. K otázke, či zdravotné ochorenie, ktorým trpí navrhovateľ, podmieňuje vznik invalidity uviedol, že podľa zákona č. 461/2003 Z. z. § 153 ods. 5 lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia s podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Invalidita ako pojem, obsahuje charakteristiky sociálne, právne, ekonomické a aj zdravotné. Odborný lekár, teda ani súdny znalec z odvetvia neurológia sa nikdy sám nemôže vyjadrovať k invalidite. Môže dať posudok iba k schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri určitom ochorení. Súčasný klinický nález nepodmieňuje neschopnosť k vykonávaniu trvalej zárobkovej činnosti. S ohľadom na chrbticový nález možno doporučiť vykonávanie práv bez výraznejšieho fyzického zaťaženia s vylúčením pobytu v nevyrovnanom klimatickom prostredí a nie je vhodná práca spojená so zvýšeným psychickým stresom.

Na základe ďalšieho dožiadania krajského súdu bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný 28. februára 2012 posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa, ústredie, kde zhodnotil, okrem iného aj už zmienený znalecký posudok z 8. decembra 2011, pričom skonštatoval, že znaleckýposudok nemal vplyv na záver posudkového lekára ústredia, lebo potvrdil záver, že u menovaného je mierne funkčná porucha driekovej chrbtice. Nové doložené odborné nálezy neurológa a psychiatra sa javia ako účelové, ktoré slúžia menovanému k prieťahom v konaní a majú rentové tendencie. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím tak ostávajú Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatie. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku, Kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b), s mierou poklesu 35 %.

Zdravotný stav navrhovateľa bol opätovne preskúmavaný dňa 26. marca 2013, znova na základe dožiadania krajského súdu o doplnenie posudku, posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa, ústredie. Aj tu dospel k rovnakým záverom pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i mieru poklesu.

Dňa 26. júna 2013 bol zdravotný stav navrhovateľa preskúmavaný, na základe dožiadania krajského súdu o doplnenie posudku, posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa, ústredie, a to znova s rovnakými závermi.

Krajský súd následne vydal napadnutý rozsudok, ktorým rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. júna 2010 potvrdil.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250q ods. 2 OSP rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu, je z postupu krajského súdu zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľ udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať pracovný potenciál. Krajský súd preto nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.

Navrhovateľ nepredložil v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, preto súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posudky posudkových lekárov predložené v konaní sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľa zhoršil, nič mu nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jeho zdravotného stavu.

Posudky vypracované v tomto správnom konaní i súdnom konaní dospeli k rovnakým záverom. Počas preskúmavania rozhodnutia správneho orgánu na krajskom súde bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, jednak množstvom posudkov rôznych posudkových lekárov, ako aj znalecký posudok. Títo lekári vždy dospeli k totožným záverom. Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Z jednotlivých posudkov vyplýva, že posudkoví lekári odborne posúdili a vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľa a zhodne dospeli k záveru, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa nie je na takej úrovni, ktorá by podľa § 71 zákona zakladala vznik invalidity.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa ohľadom toho, že súd vylúčil z neznámych dôvodov z jeho zastupovania druhého splnomocneného zástupcu, odvolací súd tu udáva, že zo spisu krajského súdu je zrejmé, že na pojednávaní dňa 29. apríla 2013 poučil jeho zástupcu, že v zmysle novely OSP nemôžezastupovať navrhovateľa, pretože nemá právnické vzdelanie a nie je advokát. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že na tomto pojednávaní bol prítomný i navrhovateľ. Podľa ustanovenia § 27 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného od 1. januára 2013 v konaní podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) nemôže účastníka konania zastupovať ktorákoľvek fyzická osoba spôsobilá na právne úkony podľa § 27 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ako to bolo do 31. decembra 2012. To neplatí iba v prípade, ak zástupca účastníka konania má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou. Ak nejde o tento prípad, teda nejde o blízku osobu s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore právo, účastník konania musí v konaní konať sám, alebo prostredníctvom právneho zástupcu.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.