ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľky: E. E., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX Č. Č.. XXXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 24Sd/242/2015-67 zo dňa 26.apríla 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 24Sd/242/2015-67 zo dňa 26.apríla 2016 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.7.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2015, ktorými podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v tomto rozsudku len „zákon o sociálnom poistení") odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok (ďalej len „napadnuté zhodnutia odporkyne") z dôvodu, že podľa lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Čadca zo dňa 3.júla 2015 a 8.septembra 2015 jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom, pričom poukázal na to, že zdravotný stav navrhovateľky bol v aktuálnom konaní posudzovaný troma rôznymi nezávislými posudkovými lekármi, ktorí dospeli k rovnakému záveru a preto nemal pochybnostio správnosti týchto záverov, nakoľko ich posudky sú dostatočne zrozumiteľné, logické a bez zásadných rozporov. Z jednotlivých posudkov vyplýva, že posudkoví lekári odborne posúdili a vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky a zhodne dospeli k záveru, že zhoršenie jej zdravotného stavu nie je v súčasnosti na takej úrovni, ktorá by podľa § 71 zákona o sociálnom poistení zakladala vznik invalidity, s tým, že navrhovateľka v priebehu súdneho konania nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by závery posudkových lekárov spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený.
Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom okrem iného uviedla, že ešte pre pojednávaním pred krajským súdom doručila súdu písomné vyjadrenie, na ktorého obsahu zotrvala naďalej, tiež do spisu založila lekársku správu ešte z roku 2007 z metabolického centra v Martine, kde poukázala na diagnostikovanú skoliózu chrbtice, ako jednu z deformácií, ktoré sú u nej diagnostikované. Jej žiadosť o invalidný dôchodok z roku 2012 nie je zhodná s obsahom - ochoreniami lekárskych správ posudkových lekárov, ktorí opakovane zohľadňujú rovnaký stav, ktorý sa zhoršuje s rovnakou MPSVZČ na dolnej hranici bez navýšenia. Je preto objektívne tvrdenie o zaujatosti voči nej, ktoré prevyšuje nad skutočným stavom. Podľa jej názoru invalidita jej mala vzniknúť už v minulosti a bola jej odmietnutá neprávom pre neúplné zistenie skutočného stavu, pričom nebolo jej povinnosťou zisťovanie skutočného stavu veci. Zdôraznila, že atestácie majú aj ošetrujúci lekári a má sa rozhodovať hlavne na ich záveroch a rešpektovať a treba rešpektovať lekárske správy zo zdravotnej dokumentácie. Namietala tiež tvrdenie, že bola posudzovaná nezávislými znalcami, lebo v skutočnosti nešlo o nezávislých znalcov, čo opísala v písomnom vyjadrení.
Poukázala tiež na to, že žiadala o zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia za stav, ktorý u nej je a nachádza sa aj v prílohe č. 4, za ochorenie chrbtice v zmysle deformácií vo viacerých pohybových segmentoch s vyjadrením stuhnutostí, obmedzeností, pri skolióze, kde je dolná hranica 35% MPSVZČ, čo jej bolo tiež odmietnuté. Namietala rozpor v tvrdení posudkových lekárov, že u nej ide o ochorenie LS chrbtice s lekárskou správou z neurologickej ambulancie, kde sa opisuje ochorenie chrbtice vo viacerých úsekoch, pričom posudkoví lekári hodnotia v jednom posudku ľahké obmedzenie a v inom ľahké až stredne ťažké a podľa jej názoru lekárska správa z neurologickej ambulancie nebol zohľadnená a jej námietky v tomto smere neboli zohľadnené.
Žiadala najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušiť a vrátiť na nové konania, v ktorom jej bude priznaná invalidita od dátumu, kedy spĺňala kritériá.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu označila dôvody v ňom uvádzané, za neopodstatnené. Podľa jej názoru navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by záver prijatý v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasnosti a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.na Preto odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 250s O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnejtabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7.novembra 2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto v medziach odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia odporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil ich zákonnosť.
Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).
V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).
Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako ho zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, teda že odporkyňa napadnutým rozhodnutím rozhodla o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Podkladom pre pôvodné rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.7.2015 bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 3.júla 2015, ktorý konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u nej je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XIV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel A - artropatie a iné choroby kĺbov, položka 1 - infekčná artropatia, zápalová polyartropatia, reaktívne artritídy, metabolické artropatie, písmeno b) - dlhotrvajúce neprogradujúce formy, na základe čoho ustálil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%. Pre iné zdravotné postihnutia - úzkostne - depresívna porucha; ischemická choroba srdca, algická forma, NYHA II, CCS I; artériová hypertenzia 2 ESC/ESH; chronická žilová nedostatočnosť obojstranne; lymfedém obojstranne; obliterujúca ATS dolných končatín navýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5% na celkových 30%. Podľa posudku invalidita nevznikla.
Na základe navrhovateľkou podaného opravného prostriedku bol jej zdravotný stav opätovne posúdený iným posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa, zo dňa 28.septembra 2015, ktorý po zhodnotení všetkých, ako i novodoložených odborných lekárskych nálezov z neurochirurgického vyšetrenia z 23.9.2015, imunoalergologického vyšetrenia z 8.7.2015 a kardiologického vyšetrenia zo 17.7.2015, ohľadne rozhodujúceho zdravotného postihnutia zotrval na rovnakom závere, s tým, že za ostatné zdravotné postihnutia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu navýšil MPSVZČ o 10 %, teda celková MPSVZČ je 35 % (25 + 10 %). Na základe tejto zmeny v posudkových záveroch bol nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok odporkyňou opätovne posúdený, pričom odporkyňa vydala už vyššie uvedené zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2015.
Následne bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný druhostupňovým posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie pracovisko v Poprade dňa 29.októbra 2015, ktorý po vyšetrení navrhovateľky a zohľadnení predložených lekárskych nálezov ( na štvrtej až šiestej strane posudku) v obsažnom a podrobnom posudku ustálil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom k aktuálnemu klinickému stavu a doterajšej liečbe naďalej na 25 % (kapitola XV, oddiel A, položka 1b) - vzhľadom k ľahkému obmedzeniu dynamiky chrbtice aj bedrových kĺbov v dolnej hranici rozpätia. Pre ostatné početné ochorenia, ktoré prispievajú k ďalšiemu poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky bola navýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximum 10 %, s tým, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35%.
Na žiadosť navrhovateľky bol jej stav bol posúdený aj nezávislými znalcami z medicíny a to najviac z reumatológie a imunológie, posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade Mgr. MUDr. E. P. vypracovala ďalšiu lekársku správu zo dňa 15.3.2016, kedy bola navrhovateľka opätovne posúdená za prítomnosti prísediacich odborných lekárov MUDr. W. M. - reumatológa a MUDr. O. U. - imunológa, alergológa. Závery tohto posudku sú zhodné s posudkovým záverom Mgr. MUDr. E. P. zo dňa 29.10.2015, pričom odborný lekársky posudok obsahuje aj skutočnosti, zistené osobne odbornými lekármi reumatológom a imunológom, alergológom.
S poukazom na žiadosť navrhovateľky bol jej zdravotný stav posudzovaný pre účely doplnenia posudku na vyžiadanie súdu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade dňa 15.marca 2015 za súčinnosti prísediacich odborných lekárov - reumatológa a imunológa, alergológa. Podľa podrobného a obsažného posudku sú jeho závery sú zhodné s posudkovým záverom zo dňa 29.10.2015 s tým, že nebola zistená zmena v zdravotnom stave posudzovanej, pričom odborný lekársky posudok obsahuje aj skutočnosti, zistené osobne odbornými lekármi reumatológom a imunológom, alergológom.
Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v správne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia napadnutého rozhodnutia odporkyne resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a v primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľky a odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.
Námietky navrhovateľky uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa vyjadrujúce pochybnosti o náležitom posúdení jej nepriaznivého zdravotného stavu resp. nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a náležite obsažným a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že nemožno považovať za porušenie práva účastníka skutočnosť, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa jeho predstáv.
Všetky navrhovateľkou v správnom konaní predložené aktuálne lekárske správy (špecifikované v samotných posudkoch) boli zohľadnené posudkovými lekármi a podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavujú dôkazy, ktoré by nasvedčovali existencii skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľky, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i OSP) alebo by inak prijatý záver spochybňovali. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený,súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Nebol preto v tomto štádiu konania daný dôvod na ďalšie dokazovanie.
Zdravotný stav navrhovateľky bol v konaní posudzovaný rôznymi posudkovými lekármi (aj v súčinnosti s prísediacimi odbornými lekármi), ktorí dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálnu mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase. Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov.
K námietkam navrhovateľky odvolací súd pripomína, že s právnym poriadkom, konkrétne so zákonom o sociálnom poistení je na účely invalidity oprávnený posudzovať zdravotný stav posudkový lekár. V prejednávanom prípade je zrejmé, že posudkoví lekári posúdili zdravotný stav navrhovateľky na základe všetkých odborných nálezov, ktoré mali k dispozícii, a tieto riadne vyhodnotili a svoje závery náležite zdôvodnili, pričom v konaní sa nepreukázali skutočnosti vyvolávajúce objektívne pochybnosti o ich odbornosti resp. predpojatosti v konkrétnej veci, preto odvolací súd ani z tohto dôvodu na prípadné ďalšie dokazovanie.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súd prvého stupňa (potom čo navrhovateľka v čase posudzovania jej zdravotného stavu pred posudkovým lekárom v zmysle poučenia opakovane prehlásila, že predložila všetky odborné lekárske nálezy a iné lekárske správy nemá a aj napriek tomu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania predkladala ďalšie lekárske správy a nálezy) poskytol navrhovateľke podľa názoru odvolacieho súdu dostatok možností dokladovať svoj zdravotný stav a na základe jeho pokynov (potom čo bol zdravotný stav navrhovateľky už predtým trikrát posudzovaný v správnom konaní) nariadil ho v priebehu súdneho konania opätovne posúdiť.
Z posudkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise odporcu je zrejmé, že títo komplexne zhodnotili zdravotný stav navrhovateľky, pričom vzali do úvahy a vyhodnotili všetky ňou predložené lekárske správy a na vyžiadanie súdu zaujali stanovisko aj k dodatočne predloženým lekárskym správam špecifikovaným v samotnom posudku, na podklade ktorých posudkoví lekári v aktuálnom čase ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím (t.j. také, ktoré je najzávažnejšie a najvýraznejšie ovplyvňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) u nej je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV, oddiel A, položka 1, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s tým, že ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu odôvodňujú navýšenie poklesu o 10%, preto ich závery neboli spochybnené ani námietkami navrhovateľky vyjadrujúce jej subjektívny pocit nespokojnosti s takýmto posúdením.
Navrhovateľka ani podaným odvolaním nespochybnila, že jej zdravotný stav v čase jeho posudzovania a vydania napadnutých rozhodnutí neodôvodňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť umožňujúcu priznanie invalidity.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.