1So/56/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Z. S., bytom D. XXX, okres Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sd/21/2013-49 zo dňa 3. decembra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sd/21/2013-49 zo dňa 3. decembra 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Sd/21/2013-70 zo dňa 18. marca 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - P. zo dňa 11. decembra 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 7. novembra 2013 č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke odo dňa 30. októbra 2012 invalidný dôchodok v sume 108,20 eur mesačne. Podľa ustanovenia § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. rozhodla, že jej súčasne odo dňa 30. októbra 2012 zanikol nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v nižšej sume 75,70 eur mesačne. Odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie dňa 7. novembra 2013 č. XXX XXX XXXX X podľa zákona č. 461/2003 Z. z. na základe zmeny dátumu vzniku invalidity podľa platného zákona č. 461/2003 Z. z. a naň nadväzujúci prepočet dní obdobia dôchodkového poistenia.

Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku, základe vykonaného dokazovania v správnom i súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenianavrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľky, vyplývajúce z jej zdravotnej dokumentácie i vlastných vyšetrení. Navrhovateľka v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Zdravotné poškodenia navrhovateľky zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb., ktorej invalidite zodpovedá viac ako 70 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 263a ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa týchto posudkov navrhovateľka je i naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má zároveň stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenie odporkyne pokiaľ ide o určenie dátumu vzniku invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z. z. bolo odstránené vydaním zmenového rozhodnutia. Odporkyňa postupovala v súlade so zákonom aj pri výpočte výšky invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pričom zohľadnila všetku preukázanú dobu dôchodkového poistenia tak, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľky, tvoriaceho prílohu zmenového rozhodnutia. Uvedené navrhovateľkou spochybňované ani nebolo.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie. Uviedla, že nie je spokojná s rozsudkom krajského súdu, ktorý napáda v celom rozsahu. Poukázala na zdravotné ťažkosti súvisiace s jej zdravotným postihnutím, že má problémy s chôdzou, krúti sa jej hlava a to aj pri sedení. Taktiež nesúhlasila s výškou invalidného dôchodku, ktorý je podľa jej názoru nízky. Z uvedenej sumy musí platiť lieky. Do práce nemôže chodiť, všade ju musí voziť syn. Ďalej uviedla, že jej hrozí porážka s následkom, že zostane na vozíku. Podľa jej názoru je vážne chorá a patrí jej plný invalidný dôchodok.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľkou v odvolaní o neúplnom zistení jej zdravotného stavu preto odporkyňa považuje za nedôvodné. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stalinvalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 - 8 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 263 ods. 1 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania, prvostupňového ako i odvolacieho, bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne zo dňa 11. decembra 2012 č. XXX XXX XXXX X - P., ktorým bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.

Z dávkového spisu odporkyne bolo zistené, že navrhovateľka bola poberateľkou čiastočného invalidnéhodôchodku odo dňa 1. júna 1996, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím zo dňa 15.októbra 1996 podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. na základe posudku PKSZ č. II SP, pobočka Michalovce zo dňa 26. septembra 1996, ktorým bola uznaná za čiastočne invalidnú podľa § 37 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho zabezpečenia Michalovce zo dňa 2. apríla 2008, vypracovaného podľa § 263a zákona č. 461/2003 Z. z. na základe kontrolnej lekárskej prehliadky v súlade s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z. navrhovateľka je aj naďalej čiastočne invalidnou podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. V tom čase posudkový lekár konštatoval, že posudzovaná je naďalej v liečbe psychiatra a endokrinológa so závermi obsiahnutými v ich odborných lekárskych nálezoch, podľa ktorých k zmene v jej zdravotnom stave oproti poslednému posúdeniu nedošlo a pokles jej pracovného potenciálu je zachovaný na 50 %. Neformálnou žiadosťou zo dňa 25. júna 2012 navrhovateľka požiadala o prehodnotenie svojho zdravotného stavu, ktorý sa od poslednej kontroly zhoršil a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Na základe uvedenej žiadosti bol jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia SP, pobočka Michalovce, ktorý vo svojom posudku zo dňa 30. októbra 2012 uviedol, že menovaná je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a zároveň je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v rozsahu 55 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým je ľahká duševná zaostalosť, začlenené v kapitole V pod položkou 6, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a ktorému zodpovedá 45 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú považoval za odôvodnené zvýšiť o 10 % pre ďalšie zdravotné postihnutia navrhovateľky, ktorými sú stredne ťažká nedoslýchavosť, inkontinencia moču urgentná a encefalopatia vaskulárne podmienená. V závere posudku tento posudkový lekár uviedol, že posudzovaná poberá čiastočný invalidný dôchodok pre ľahkú duševnú zaostalosť. I naďalej je vedená u psychiatra pre ľahký stupeň duševnej zaostalosti, IQ 66. Okrem toho je vedená aj na urológii pre únik moču, je po opakovaných zápaloch stredoušia. Audio vyšetrením bola u nej zistená stredne ťažká nedoslýchavosť. Je v liečbe neurológa pre encefalopatiu vaskulárne podmienenú. Zdravotný stav naďalej zodpovedá čiastočnej invalidite, pričom podľa zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená v rozsahu 45 % pre ľahkú duševnú zaostalosť s navýšením o 10 % pre ostatné zdravotné postihnutia, spolu na 55 %. Dátum vzniku invalidity určil na deň 30. októbra 2012, t. j. deň posúdenia zdravotného stavu.

Ako bolo zistené pre účely súdneho konania k zhodnému záveru, pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, u navrhovateľky dospel aj posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Košiciach vo svojom posudku podanom dňa 28. februára 2013, vyhotovenom pre potreby súdneho konania. Zdravotný stav charakterizoval diagnostickým záverom: ľahká duševná zaostalosť, stredne ťažká nedoslýchavosť, inkontinencia moču urgentná a encefalopatia vaskulárne podmienená, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky na základe ňou absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení a vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým lekárom. Podľa tohto posudku menovaná je aj naďalej čiastočne invalidná podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Je naďalej invalidná aj podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je určená vo výške 55 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval duševné choroby a poruchy správania, pričom toto postihnutie je začlenené v kapitole V, pol. 6, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %. Aj on považoval za odôvodnené zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % pre závažnosť ďalších zdravotných postihnutí navrhovateľky, ktorými sú stredne ťažká nedoslýchavosť, inkontinencia močuurgentná a encefalopatia vaskulárne podmienená. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že posudzovaná bola uznaná čiastočne invalidnou od roku 1996 pre zníženú činnosť štítnej žľazy a ľahkú mentálnu retardáciu bez poruchy správania. T. č. podľa aktuálne doložených odborných vyšetrení je menovaná aj naďalej sledovaná psychiatrom pre ľahký stupeň mentálnej retardácie, bez poruchy správania a neurotické ťažkosti. Sledovaná je aj neurológom pre bolesti hlavy a závraty. Komplexne bola vyšetrená špeciálnymi vyšetrovacími metódami, ktoré dokumentujú vaskulárne podmienenú vertebrobazilárnu insuficienciu. Endokrinologickým vyšetrením bola u nej potvrdená sekundárna hepotyreóza dobre kompenzovaná substitučnou liečbou a ťažká obezita. V minulosti bola opakovane liečená pre zápaly stredoušia, aktuálne kontrolné ORL vyšetrenie vrátane audiometrického vyšetrenia dokumentuje stredne ťažkú nedoslýchavosť. Pre subjektívne udávaný únik moču bola vyšetrená urológom, ktorý na základe urodynamického vyšetrenia dokumentuje urgentnú inkontinenciu moču. Vyššie uvedené ochorenie jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti naďalej podmieňujú čiastočnú invaliditu podľa zákona č. 100/1988 Zb. Podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola u navrhovateľky stanovená naďalej mentálna retardácia ľahkého stupňa bez poruchy správania s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % s navýšením o 10 % pre ostatné vyššie uvedené zdravotné postihnutia. Menovaná bola teda uznaná za invalidnú s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 55 % naďalej.

K zhodnému záveru pokiaľ ide o určenú mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť dospel druhostupňový posudkový orgán aj po prehodnotení navrhovateľkou v priebehu konania predložených časovo aktuálnych odborných lekárskych nálezov z vyšetrení, ktorým sa podrobila po pôvodnom posúdení jej zdravotného stavu, v dopĺňacom posudku zo dňa 22. októbra 2013. Z jeho záveru vyplýva, že po zhodnotení predložených odborných vyšetrení od neurológa posudkový lekár konštatoval, že zdravotný stav menovanej aj naďalej podmieňuje čiastočnú invaliditu podľa zákona č. 100/1988 Zb. Podľa prílohy č. 4 zákona za rozhodujúce zdravotné postihnutie u menovanej bola aj naďalej stanovená mentálna retardácia ľahkého stupňa bez poruchy správania s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % s navýšením o 10 % pre ostatné vyššie uvedené zdravotné postihnutia. Uznaná bola invalidnou s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 %. Na základe požiadavky súdu posudkový lekár zaujal stanovisko aj k dátumu vzniku invalidity, ktorý bol opravený (pôvodný 30. októbra 2012) a určený ako deň 25. júna 2012, t. j. deň podania žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu, ktorú odporkyňa, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia považovala zároveň aj za žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z.

Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje odvolací súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľka v správnom konaní nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod nepochybovať.

Súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu ako i jeho právnym zdôvodnením.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľka opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.