Najvyšší súd Slovenskej republiky
1So/52/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci navrhovateľa: M., bytom K., právne zastúpeného JUDr. V., advokátkou v P., proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný
dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
č. k. 1Sd/89/2009-17 zo dňa 16.2.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 1Sd/89/2009-17 zo dňa 16.2.2010 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne
č. X. zo dňa 13.7.2009 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 125,40 € k rukám
jeho právnej zástupkyne JUDr. V. v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 13.7.2009, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) zamietla
žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nezískal potrebný počet rokov
dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. b/ zákona.
Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
odporkyne je vecne správne. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ
v rozhodnom období nebol zamestnaný, ani dobrovoľne dôchodkovo poistený, bol
len evidovaný od 15.12.2004 do 26.3.2006, od 14.11.2007 do 15.1.2008 a od 27.3.2009 je
v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovými lekármi určená na 75% a to odo dňa
20.5.2009. No keďže navrhovateľ nezískal ani jeden deň dôchodkového poistenia, hoci
pre vznik nároku na invalidný dôchodok vzhľadom na jeho vek bolo potrebné získať najmenej
1 rok, navrhovateľ tak nesplnil podmienky pre priznanie invalidného dôchodku.
Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým namietal, že schizofréniou
trpí od narodenia a vyžaduje si neustálu zdravotnú starostlivosť. Pre svoj dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemôže vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, ani sa pripravovať na budúce
povolanie štúdiom a jeho porucha je vrodená. Poukázal na ustanovenie § 72 ods. 3 a § 9 ods. 1
zákona tvrdiac, že invalidným sa stal v čase, keď bol nezaopatreným dieťaťom. Rozsudok
krajského súdu žiadal zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok
krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a rozhodnutie
odporkyne zrušiť.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovuje zákon č. 461/2003 Z.z.
v ustanovení § 70 a nasl., podľa ktorých poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok (ods. 1).
Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou
v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa
dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala
invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má
na území Slovenskej republiky trvalý pobyt (ods. 2).
Podľa § 71 ods. 1 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 72 zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b) nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok,
c) nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky,
d) nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky,
e) nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky,
f) nad 28 rokov je najmenej päť rokov.
Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje
z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných
desiatich rokov pred vznikom invalidity (ods. 2).
Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby
z povolania a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená
v odseku 1 považuje za splnenú (ods. 3).
Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa
a) do skončenia povinnej školskej dochádzky
b) po skončení povinnej školskej dochádzky najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
1. sa sústavne pripravuje na povolanie,
2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže
sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie
alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ požiadal dňa 20.5.2009
o invalidný dôchodok. Jeho zdravotný stav bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove, dňa 1.7.2009, podľa záveru ktorého je
navrhovateľ invalidný, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí – duševné
choroby a poruchy správania (kap. V, pol. 2, písm. b/ prílohy č. 4 zákona). Deň vzniku
invalidity bol stanovený na 20.5.2009, s odôvodnením, že ochorenie navrhovateľa
pred dovŕšením 18. roku života dokumentované nebolo.
Uvedený posudok bol podkladom pre rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.7.2009, ktorým
zamietla podľa § 70 ods. 1 zákona žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením,
že navrhovateľ nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1
písm. b/ zákona a preto nie sú splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok.
Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom bol jeho zdravotný stav posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia so sídlom v Prešove
dňa 29.10.2009 s totožným záverom o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť stanovenej na 75% pre konštatované rozhodujúce zdravotné postihnutie – duševné
choroby a poruchy správania - podľa kap. V, pol. 2, písm. b/ prílohy č. 4 zákona.
Podľa názoru odvolacieho súdu bolo jednoznačne ustálené, že navrhovateľ trpí
duševnou chorobou, ktorá u neho podmieňuje 75%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sporným v konaní bol deň vzniku invalidity,
keď bola invalidita uznaná odo dňa 20.5.2009, teda odo dňa žiadosti navrhovateľa o invalidný
dôchodok.
Z obsahu pripojeného posudkového spisu vyplýva, že navrhovateľ predložil prepúšťaciu
správu z psychiatrického oddelenia z 24.4.2009, podľa ktorej trpí schizofréniou a bola u neho
zistená mentálna retardácia stredného stupňa s poruchami správania sa. Podľa matky
navrhovateľa bol jej syn liečený na psychiatrii od roku 2004, čo vyplýva aj z lekárskej správy
zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17.6.2009, podľa ktorej navrhovateľ bol v psychiatrickej
evidencii od roku 2004, hospitalizovaný bol opakovane od roku 2008, v novembri 2008
s diagnózou – výrazné postihnutie správania a v marci 2009 s diagnózou schizofrénia
paranoides. Jeho pracovný potenciál je nivelizovaný, nie je schopný samostatnej existencie
ani žiadnej zárobkovej činnosti.
S poukazom na uvedené nemožno podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vylúčiť
možnosť existencie choroby resp. stavu vyžadujúceho si osobitnú starostlivosť alebo
brániaceho vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 9 ods. 1 zákona pred dátumom
stanoveným ako začiatok vzniku invalidity (či u navrhovateľa prípadne nejde o vrodenú poruchu) a tak splnenie podmienok ust. § 72 ods. 3 zákona, v ktorom prípade zákon splnenie
podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia nepožaduje. Uvedenými
okolnosťami sa odporkyňa v konaní nezaoberala (resp. z jej rozhodnutia to nevyplýva)
a neprihliadol na ne ani súd prvého stupňa, hoci nepochybne majú význam pri skúmaní
splnenia podmienok vzniku nároku na vyplácanie dávky.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi
krajského súdu uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku a nenadobudol presvedčenie,
že v konaní bol odporkyňou náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý by odôvodňoval
predpoklady na potvrdenie jej rozhodnutia. Vychádzajúc zo skutočnosti, že konanie
a rozhodovanie o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových
veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti
OSP, je dôvodné konštatovanie, že nie je úlohou prvostupňového súdu dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ani dopĺňať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie
je podmienkou zistenia skutočného stavu už v administratívnom konaní pred vydaním
rozhodnutia.
Odvolací súd preto považoval za potrebné rozsudok krajského súdu zmeniť tak,
že rozhodnutie odporkyne zrušuje z dôvodov podľa § 250j ods. 2, písm. c/ OSP a vec jej vracia
na nové konanie (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, 2 a § 250k ods. 1 OSP tak, že odporkyňu zaviazal
zaplatiť úspešnému navrhovateľovi trovy konania v celkovej sume 125,40 €, ktoré pozostávajú
z trov vzniknutých v odvolacom konaní a to z odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie
veci a podanie odvolania) po 55,49 € podľa § 11 ods. 3 vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a prislúchajúceho
režijného paušálu 2 x po 7,21 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. januára 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová