Najvyšší súd
1So/50/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD., v právnej veci
navrhovateľa: J., bytom Š., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29.
augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
č. k. 23Sd/12/2010-11 zo dňa 10.2.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/12/2010-11
zo dňa 10.2.2010 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil
rozhodnutie č. X. zo dňa 14.9.2009, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť
navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, zo dňa 28.8.2009, nie je invalidný, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola stanovená len na 25% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie žiadajúc rozhodnutia odporkyne zrušiť
a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Poukázal na svoje zdravotné problémy s chrbticou, častú
práceneschopnosť a na náročné zamestnanie. Uviedol, že v apríli absolvuje vyšetrenia a v máji 2010
predloží súdu ďalšie lekárske nálezy.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny s odôvodnením, že posudkoví lekári sociálneho poistenia
po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a za jeho osobnej
účasti vyhotovili logické a jednoznačné posudky, z ktorých vychádzal vo svojom rozhodnutí
aj krajský súd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou (ods.1).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej
schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ
a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).
V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci
ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne
objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho
následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti,
vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom
sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľa bol
po podaní žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 27.8.2009 posúdený dňa 28.8.2009 posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, so záverom, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím navrhovateľa sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia s obmedzením pohybu v obmedzenom úseku (kap. XV, oddiel E, pol. 3, písm. b/ prílohy č. 4
zákona), ktoré odôvodňujú 25%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z posudku ďalej vyplýva, že u navrhovateľa nie sú prítomné známky
koreňového dráždenia, len porucha statodynamiky osového aparátu, boli potvrdené diskopatia
v oblasti L5/S1 s incipientnými zmenami tiel priľahlých stavcov a úrazová lézia n. ulnaris
s prítomnou poruchou citlivosti IV. a V. prsta, bez poruchy úchopu. Posudkový lekár konštatoval,
že vzhľadom na to, že ubehol len rok od začatia liečby a neboli vyčerpané všetky možnosti
konzervatívnej liečby, po vyšetrení navrhovateľa bez nálezu morfologického podkladu
a bez prítomných koreňových príznakov pokladal stav za recidivujúce lumboischialgie s miernym
funkčným postihnutím. Poruchu citlivosti IV. a V. prsta pravej ruky nepovažoval za posudkovo
významnú.
Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný
dňa 25.11.2009 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – pobočky
v Leviciach a dňa 19.1.2010 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne –
ústredia so sídlom v Nitre, ktorí na základe stanovenia zhodnej diagnózy dospeli k rovnakému
záveru vylučujúcemu invaliditu u navrhovateľa. Rozhodujúce ochorenie – dorzalgia
bez radikulopatie – podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u navrhovateľa o 25% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U navrhovateľa sú bolesti, ktorými
trpí asi 3 roky, spôsobené napriamenou lordózou a drobnými degeneratívnymi zmenami,
bez prítomnosti výraznej štrukturálnej poruchy stavcov, hernie diskov, zúženia spinálneho kanála
či kompresie miešnych koreňov. Ide len o mierne postihnutie s ľahkou poruchou statiky a dynamiky
chrbtice. Postihnutie ulnárneho nervu vpravo v dôsledku rezného poranenia v minulosti hodnotili
lekári ako posudkovo nevýznamné.
Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu,
ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250l a nasl. OSP
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporkyne pred jeho vydaním boli správne a v súlade
so zákonom.
Podľa názoru odvolacieho súdu, je z postupu krajského súdu zrejmé, že dôsledne skúmal,
či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých
zdravotných problémov, ktoré navrhovateľ udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska
spôsobilé znižovať jeho pracovný potenciál. Krajský súd preto nepochybil, ak na základe výsledkov
vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.
Navrhovateľ nepredložil v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver
spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol
ustálený. Neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali.
Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd
považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod
na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Všetky v konaní
predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené
odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností
a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie
dokazovanie. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľa zhoršil, nič mu nebráni
opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jeho zdravotného stavu.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský
súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.
O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto
jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k
ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal,
pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. januára 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová