ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Y., bytom T., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 621 112 6108 0 zo dňa 07. decembra 2011, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 26Sd/34/2012-31 zo dňa 24. januára 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 26Sd/34/2012-31 zo dňa 24. januára 2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil napadnuté rozhodnutie č. 621 112 6108 0 zo dňa 07. decembra 2011, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky odporkyne v Rožňave, zo dňa 25.11.2011, nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní zo zdravou fyzickou osobou. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal.
2. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že dospel k záveru, že posudkový lekári prijali svoj záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov a ich posudky boli podrobne, logicky a vecne zdôvodnené. Krajský súd preto skonštatoval, že konanie odporkyne bolo v súlade so zákonom a rozhodnutie bolo zákonné a vecne správne. Správne vychádzala z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo výsledku potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia a to aj po dodatočnom posudkovom vyhodnotení najnovšíchlekárskych nálezov. Podľa platnej právnej úpravy je výlučným kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie posudkový lekár sociálneho poistenia.
3. Podľa krajského súdu správne považoval za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie polytopné dorzalgie, ktoré s ohľadom na jeho funkčné prejavy správne zaradil pod príslušnú položku a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril v rámci zákonných možností. Správne bolo aj to, že nenavýšil určené percento zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa pre pridružené ochorenie ktorým trpí, pretože odbornými nálezmi po vykonanej operácii nebol zistený taký stav pretrvávajúcich zdravotných ťažkostí, ktorý by mal zákonom predpokladaný vplyv na jeho pracovnú schopnosť. Ani z nálezu predloženého na pojednávaní nevyplynul iný, zhoršený zdravotný stav.
4. Podľa krajského súdu teda rozhodla odporkyňa správne, keď žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože bez vzniku invalidity mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
II.
5. Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom žiadal prešetriť rozhodnutie krajského súdu, nakoľko priznané percento jeho pracovnej schopnosti nepovažoval za zodpovedajúce jeho zdravotnému stavu. Ďalej uviedol, že pravidelne podstupuje lekárske vyšetrenia, ako neurologické, otorinolaryngologické, röntgenologické vyšetrenie ezofágu a zhoršenie chrbtice. Zároveň k odvolaniu doložil kópie vyšetrení, ktoré absolvoval.
6. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody uvedené v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia na účely súdneho i správneho konania. Navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
7. Podľa odporkyne navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovala preto rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.
III.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. februára 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť saposudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).
9. V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona č. 461/2003 Z. z.), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
10. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
11. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľa bol prvýkrát posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, na základe jeho žiadosti z 25.11.2011. Dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú polytopné dorzalgie - cervikokraniálny, cervikobrachiálny syndrom, obojstranný lumboischaiadický syndrom - bez prejavov redikulopatie, kap. XV, odd. E, pol. 3 b) a miera jeho poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %. Podľa výroku posudku navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
12. Následne bolo Sociálnou poisťovňou, ústredie pod č. 621 112 6108 0 dňa 07.12.2011 vydané rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok.
13. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa z 30.12.2011 bol jeho zdravotný stav znova posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava dňa 01.02.2012, ktorý uviedol, že vzhľadom na to, že navrhovateľ k svojmu odvolaniu nepriložil žiadne nové odborné nálezy, ktoré by svedčili pre zhoršenie zdravotného stavu, trvá na svojom pôvodnom posudku a spisový materiál Sociálnej poisťovne, ústredia, pracovisko Prešov odstupuje posudkovej lekárke na druhostupňového konanie.
14. Zdravotný stav navrhovateľa bol preto opätovne posúdený dňa 15.02.2013, a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa, ústredie, ktorý nezistil dôvod na zmenu posudku, ktorý vypracoval posudkový lekár Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava z 05.11.2011. Aj v tomto posudku bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určené polytopné dorzalgie - cervikokraniálny, cervikobrachiálny syndrom, obojstranný lumboischaiadický syndrom - bez prejavov redikulopatie, kap. XV, odd. E, pol. 3 b) a miera jeho poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %.
15. Podľa výroku posudku navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
16. Dňa 04.12.2012 bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove, na základe dožiadania krajského súdu o doplnenie posudku, vypracovaný nový posudok. Posudkový lekár tu opätovne zhodnotil všetky odborné vyšetrenia, predložené kontrolné vyšetrenia, ktoré nedokumentujú zmenu v zdravotnom stave, a preto zotrváva na pôvodnom posudku z 15.02.2012 s mierou poklesu 20 %. Podľa výroku posudku navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
17. Krajský súd následne vydal napadnutý rozsudok, ktorým rozhodnutie odporkyne o zamietnutížiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok potvrdil.
18. Najvyšší súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250l a nasl. OSP dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je zákonné a vecne správne.
19. Podľa názoru najvyššieho súdu je z postupu krajského súdu zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľ udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať pracovný potenciál. Krajský súd preto nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.
20. Navrhovateľ nepredložil v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, preto najvyšší súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posudky posudkových lekárov predložené v konaní sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľa zhoršil, nič mu nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jeho zdravotného stavu.
IV.
21. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru najvyššieho súdu, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu u konajúceho Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevznikli pochybnosti, a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.