1So/46/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: W. X., nar. XX. A. XXXX, bytom N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 6. augusta 2013 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím zo dňa 11. novembra 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/125/2013-20 zo dňa 14. januára 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/125/2013-20 zo dňa 14. januára 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2013 v spojení s rozhodnutím zo dňa 11. novembra 2013, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, pretože navrhovateľ nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojitosti so zmenovým rozhodnutím na pojednávaní dňa 14. januára 2014 v zmysle § 2501 O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu, vec preskúmal v neprítomnosti navrhovateľa a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t. j. pred 15.aprílom 2013 navrhovateľ získal 2 836 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli posúdené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z. z. rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity získal 7 rokov a 281 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

Ako ďalej uviedol krajský súd mal v konaní ďalej preukázané, že podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SPC-34.290/5-S-99 zo dňa 13. októbra 1999 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový príspevok od 1. septembra 1999. Pre nárok a výšku výsluhového príspevku mu bola zhodnotená doba služby od 1. apríla 1982 do 31. augusta 1999 v I. kategórii funkcií, v počte 17 rokov a 157 dní.

Podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR v rozhodnutí pod č. R 110/2011 doba služby, za ktorú bol poistencovi priznaný príspevok, je obdobím dôchodkového poistenia, pretože táto doba služby nezaložila nárok na priznanie výsluhového dôchodku, ak poistencovi bol priznaný príspevok, ktorý sa len považuje za výsluhový dôchodok. Hrubé zárobky dosiahnuté počas doby služby sú osobnými vymeriavacími základmi podľa § 257 zák. č. 461/2003 Z. z. a podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného napr. v rozsudku sp. zn. 7So/11/2011 z 28. septembra 2011 resp. rozsudku č. 9So/15/2011 z 31. októbra 2012, podľa ktorých je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky.

Po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“), a to podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutí číslo R 55/2011 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ak bol poistencovi priznaný príspevok, a tiež podľa právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku č. 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku.

V Zbierke zákonov č. 416/1991 Z. z. bolo uverejnené Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o prijatí Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Ratifikácia dohovoru Československou socialistickou republikou bola zapísaná s tým, že Československá socialistická republika prijíma záväzky, len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúca sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti prijatí Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje sa nesprávny, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. Navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť, zrušiť rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že odporkyňa uznala skutočnosť, že navrhovateľ je invalidný, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45%, ale zároveň nepriznala navrhovateľovi invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Odporkyňa navrhovateľovi nezapočítala dobu od 1. apríla 1982 do 31. augusta 1999 (návšteva strednej odbornej školy MV v Pezinku od 1. septembra 1982 do 30. júna 1984, ktorú navrhovateľ v roku 1984ukončil maturitnou skúškou, ani od 1. apríla 1982 do 31. augusta 1999, kedy pracoval na Ministerstve vnútra SR ako policajt na OO PZ Zvolen a OR PZ Krupina).

Ďalej uviedol, že prvostupňový súd, hoci poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, nesprávne vo veci rozhodol, pretože nesprávne aplikoval citovanú judikatúru. Je nesporné, ako konštatuje NS SR v rozhodnutí č. R 110/2011, že podľa článku 29 Ústavy Slovenskej republiky, primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému). Preto je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.

Poukázal na to, že v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia splnil dobu poistenia 17 rokov a 157 dní a vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia dobu poistenia 7 rokov a 281 dní, čo predstavuje spolu 25 rokov a 73 dní. Napriek tomu, že nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal túto potrebnú dobu v osobitnom systéme, mala odporkyňa povinnosť vykonať výpočet invalidného dôchodku s prihliadnutím aj na dobu poistenia v osobitnom systéme a priznať navrhovateľovi invalidný dôchodok.

Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní považuje odporkyňa za neopodstatnené. Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť rozhodnutia odporkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, zhodne s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne, ktorým bola navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietnutá žiadosť invalidný dôchodok. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 7. apríla 2013 požiadal o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 15. apríla 2013. Za invalidného bol navrhovateľ uznaný od 15. apríla 2013 z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo 7. júna 2013.

V uvedenej právnej veci najvyšší súd udáva, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Navrhovateľ pred vznikom invalidity, pred 15. aprílom 2013 získal 2 836 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 7 rokov a 281 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Ako ďalej vyplynulo z obsahu administratívneho a súdneho spisu podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-34.290/5-S-99 zo dňa 13. októbra 1999 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový príspevok od 1. septembra 1999. Pre nárok a výšku výsluhového príspevku mu bola zhodnotená doba služby od 1. apríla 1982 do 31. augusta 1999 v I. kategórii funkcií v počte 17 rokov a 157 dní.

V uvedenej právnej veci najvyšší súd udáva, že pri posúdení nároku na dôchodok boli posúdené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia rokov dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na základe vyššie uvedeného ustanovenia sa najvyšší súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/125/2013-20 zo dňa 14. januára 2014, ktorým potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2013 v spojení s rozhodnutím odporkyne zo dňa 11. novembra 2013.

Taktiež najvyšší súd zdôrazňuje, že nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, do úvahy neprichádza aplikácia článku 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok. V danom prípade teda nie je možné na nárok na invalidný dôchodok započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky za túto dobu.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 od. 1, 2 O.s.p. potvrdil, pričom sa stotožnil s právnym posúdením veci, ktoré krajský súd náležite odôvodnil.

Námietky navrhovateľa neboli tak spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.