Najvyšší súd
1So/44/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci
navrhovateľov: 1/ K., zastúpená P., 2/ P., obaja bytom F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa
- ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí o starobnom dôchodku
navrhovateľky 1/ a invalidnom dôchodku navrhovateľa 2/, o odvolaní navrhovateľov proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sd/9/2009-62 zo dňa 30.12.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 3Sd/9/2009-62 zo dňa 30.12.2009 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom:
- potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 11.12.2008
- odmietol opravný prostriedok navrhovateľky 1/ proti rozhodnutiam odporkyne č. X. zo dňa
27.11.2000, 15.2.2001 a 13.9.2001
- zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutí odporkyne č. X. zo dňa 2.11.1994 a 30.11.1999
- odmietol opravný prostriedok navrhovateľa 2/ proti rozhodnutiam odporkyne č. X. zo dňa
4.9.1992, 16.3.1994 a 11.11.2005
- zastavil konanie o preskúmanie podania z 26.8.2008 č. S1-2007/2008
- účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku podali navrhovatelia včas odvolanie, v ktorom uviedli, že krajskému súdu
predložili dôchodkovú a zdravotnú dokumentáciu, s ktorou sa súd nezaoberal. Tvrdili, že invalidné
dávky doteraz nedošli a namietali porušovanie ich ľudských práv. Žiadali uložiť odporkyni
povinnosť vyplatiť navrhovateľom invalidné dávky a odškodné.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhla napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno vyhovieť.
Odvolací súd zo spisu prvostupňového súdu zistil, že navrhovatelia podali dňa 30.1.2009
na krajskom súde návrh označený ako „Podanie návrhu na obnovu trestného oznámenia na Sociálnu
poisťovňu ústredie Bratislava a pobočka Michalovce...“
Keďže z tohto podania navrhovateľov nebolo vôbec zrejmé, čoho sa domáhajú, krajský súd
navrhovateľov vyzval na doplnenie svojho návrhu a poučil ich, ako majú opravu a doplnenie
vykonať. Na výzvu navrhovatelia nereagovali, preto ich súd predvolal na informatívny výsluch,
na čo navrhovatelia súdu zaslali podanie s lekárskym potvrdením, že navrhovateľke 1/ jej zdravotný
stav nedovoľuje dostaviť sa na súdne pojednávanie. Krajský súd navrhovateľov opakovane poučil
o možnosti požiadať o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu, s čím však navrhovatelia
nesúhlasili.
Zo spisu krajského súdu ďalej vyplýva, že samosudkyňa na pojednávaní dňa 23.9.2009
za účasti navrhovateľa 2/ zistila, že navrhovatelia svojim podaním zo dňa 27.1.2009 (predloženým krajskému súdu dňa 30.1.2009) žiadali preskúmať rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 11.2.2008,
S1-2007/2008 zo dňa 26.8.2008, tiež žiadali preskúmať všetky rozhodnutia vydané vo veci
invalidného dôchodku navrhovateľa 2/ a mimoriadneho starobného dôchodku navrhovateľky 1/.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že odporkyni bude zaslaný opravný prostriedok
navrhovateľov na vyjadrenie.
Odporkyňa vo svojom podaní zo dňa 14.10.2009 uviedla, že navrhovateľke bol rozhodnutím
z 27.11.2000 priznaný starobný dôchodok od 11.11.1996, suma dôchodku bola upravovaná
rozhodnutiami zo dňa 15.2.2001 a 13.9.2001 a následne sa dôchodok zvyšoval podľa osobitných
predpisov o zvyšovaní dôchodkov. Napadnutým rozhodnutím z 11.12.2008 bol dôchodok
prepočítaný na eurá (232,40 € mesačne) a zároveň bola suma zvýšená podľa § 82 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1.1.2009 o 6,95% na sumu
248,60 € mesačne.
Krajský súd odporkyňu vyzval aj na vyjadrenie sa k listu č. S1-2007/2008 zo dňa 26.8.2008,
ktorého preskúmania sa domáhal navrhovateľ.
Odporkyňa na výzvu reagovala podaním zo dňa 11.11.2009, v ktorom uviedla,
že rozhodnutia č. X. zo dňa 4.9.1992, 16.3.1994 a 11.11.2005 sú právoplatné a preto navrhla
opravný prostriedok v tejto časti odmietnuť.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd rozhodol v súlade
so zákonom, keď rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 11.12.2008 potvrdil. Predmetným
rozhodnutím bol starobný dôchodok navrhovateľky 1/ v sume 7 000 Sk prepočítaný na 332,40 €
mesačne a zároveň bol zvýšený o 6,95% na 248,60 € mesačne v súlade s § 82 zákona č. 461/2003
Z.z. Navrhovateľka 1/ počas konania na krajskom súde (napriek poučeniu) a ani v odvolaní proti
rozsudku krajského súdu neuviedla žiadne dôvody či skutočnosti svedčiace o nezákonnosti
uvedeného právneho rozhodnutia.
Rozhodnutia odporkyne č. X. z 27.11.2000, 15.2.2001 a 13.9.2001 (o priznaní a následnom
zvýšení starobného dôchodku navrhovateľky) sú právoplatné, pretože proti nim nebol v zákonnej
lehote podaný opravný prostriedok a preto krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď druhým výrokom rozsudku opravný prostriedok smerujúci proti týmto rozhodnutiam ako
oneskorene podaný s poukazom na 250p OSP dôvodne odmietol.
Rozhodnutím č. X. zo dňa 2.11.1994 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky
o mimoriadny dôchodok. Toto rozhodnutie bolo po podaní opravného prostriedku potvrdené
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 1S/28/95-13 zo dňa 18.5.1995. V odvolacom konaní
Najvyšší súd prvostupňový rozsudok rozsudkom sp. zn. 2So/18/95 zo dňa 12.12.1995 potvrdil.
Rozhodnutím zo dňa 30.11.1999 bola žiadosť navrhovateľky 1/ o mimoriadny dôchodok opätovne
zamietnutá a rozhodnutie bolo potvrdené po podaní opravného prostriedku rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č. k. 4S/28/00-14 zo dňa 28.2.2000, ktorý bol v odvolacom konaní potvrdený
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/104/2000 zo dňa 26.9.2000.
Odvolací súd sa preto stotožnil s krajským súdom, ktorý konanie o preskúmanie uvedených
rozhodnutí odporkyne pre existenciu neodstrániteľnej prekážky res iudicata v súlade s § 159 ods. 3
a § 104 OSP zastavil.
Rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 4.9.1992 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa 2/ o invalidný dôchodok, zo dňa 16.3.1994 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa 2/ o starobný dôchodok
a rozhodnutia zo dňa 11.11.2005 o zastavení konania o invalidný dôchodok, navrhovateľ v zákonnej
lehote nenapadol opravným prostriedkom, napriek správnemu poučeniu, ktoré rozhodnutia
obsahovali, preto nadobudli právoplatnosť a krajský súd opravný prostriedok smerujúci k ich
preskúmaniu v súlade s § 250p OSP ako oneskorene podaný odmietol.
Navrhovateľ 2/ sa domáhal aj preskúmania „rozhodnutia odporkyne“ č. S1-2007/2008
zo dňa 26.8.2008, ktoré však nie je rozhodnutím správneho orgánu zasahujúcim do práv
a povinností navrhovateľa 2/ a teda podliehajúcim súdnemu prieskumu. Krajský súd
z administratívneho spisu odporkyne zistil, že pod týmto číslom vydala odporkyňa list, ktorý bol
odpoveďou na list z kancelárie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2008. Preto krajský súd
konanie v tejto časti správne zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi krajského
súdu a keďže odvolacie námietky navrhovateľov neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť,
napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k
ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľom nepriznal,
pretože v odvolacom konaní neboli úspešní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. januára 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová