Najvyšší súd

1So/44/2010

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci

navrhovateľov: 1/ K., zastúpená P., 2/ P., obaja bytom F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa

- ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí o starobnom dôchodku

navrhovateľky 1/ a invalidnom dôchodku navrhovateľa 2/, o odvolaní navrhovateľov proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sd/9/2009-62 zo dňa 30.12.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach  

č. k. 3Sd/9/2009-62 zo dňa 30.12.2009 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom:

- potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 11.12.2008

- odmietol opravný prostriedok navrhovateľky 1/ proti rozhodnutiam odporkyne č. X.   zo dňa

27.11.2000, 15.2.2001 a 13.9.2001

- zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutí odporkyne č. X. zo dňa 2.11.1994 a 30.11.1999

- odmietol opravný prostriedok navrhovateľa 2/ proti rozhodnutiam odporkyne č. X. zo dňa

4.9.1992, 16.3.1994 a 11.11.2005

- zastavil konanie o preskúmanie podania z 26.8.2008 č. S1-2007/2008

- účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podali navrhovatelia včas odvolanie, v ktorom uviedli, že krajskému súdu

predložili dôchodkovú a zdravotnú dokumentáciu, s ktorou sa súd nezaoberal. Tvrdili, že invalidné

dávky doteraz nedošli a namietali porušovanie ich ľudských práv. Žiadali uložiť odporkyni

povinnosť vyplatiť navrhovateľom invalidné dávky a odškodné.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhla napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno vyhovieť.  

Odvolací súd zo spisu prvostupňového súdu zistil, že navrhovatelia podali dňa 30.1.2009  

na krajskom súde návrh označený ako „Podanie návrhu na obnovu trestného oznámenia na Sociálnu

poisťovňu ústredie Bratislava a pobočka Michalovce...“

Keďže z tohto podania navrhovateľov nebolo vôbec zrejmé, čoho sa domáhajú, krajský súd

navrhovateľov vyzval na doplnenie svojho návrhu a poučil ich, ako majú opravu a doplnenie

vykonať. Na výzvu navrhovatelia nereagovali, preto ich súd predvolal na informatívny výsluch,  

na čo navrhovatelia súdu zaslali podanie s lekárskym potvrdením, že navrhovateľke 1/ jej zdravotný

stav nedovoľuje dostaviť sa na súdne pojednávanie. Krajský súd navrhovateľov opakovane poučil

o možnosti požiadať o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu, s čím však navrhovatelia

nesúhlasili.

Zo spisu krajského súdu ďalej vyplýva, že samosudkyňa na pojednávaní dňa 23.9.2009  

za účasti navrhovateľa 2/ zistila, že navrhovatelia svojim podaním zo dňa 27.1.2009 (predloženým krajskému súdu dňa 30.1.2009) žiadali preskúmať rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 11.2.2008,

S1-2007/2008 zo dňa 26.8.2008, tiež žiadali preskúmať všetky rozhodnutia vydané vo veci

invalidného dôchodku navrhovateľa 2/ a mimoriadneho starobného dôchodku navrhovateľky 1/.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že odporkyni bude zaslaný opravný prostriedok

navrhovateľov na vyjadrenie.

Odporkyňa vo svojom podaní zo dňa 14.10.2009 uviedla, že navrhovateľke bol rozhodnutím

z 27.11.2000 priznaný starobný dôchodok od 11.11.1996, suma dôchodku bola upravovaná

rozhodnutiami zo dňa 15.2.2001 a 13.9.2001 a následne sa dôchodok zvyšoval podľa osobitných

predpisov o zvyšovaní dôchodkov. Napadnutým rozhodnutím z 11.12.2008 bol dôchodok

prepočítaný na eurá (232,40 € mesačne) a zároveň bola suma zvýšená podľa § 82 zákona  

č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1.1.2009 o 6,95% na sumu

248,60 € mesačne.

Krajský súd odporkyňu vyzval aj na vyjadrenie sa k listu č. S1-2007/2008 zo dňa 26.8.2008,

ktorého preskúmania sa domáhal navrhovateľ.

Odporkyňa na výzvu reagovala podaním zo dňa 11.11.2009, v ktorom uviedla,  

že rozhodnutia č. X. zo dňa 4.9.1992, 16.3.1994 a 11.11.2005 sú právoplatné a preto navrhla

opravný prostriedok v tejto časti odmietnuť.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd rozhodol v súlade  

so zákonom, keď rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 11.12.2008 potvrdil. Predmetným

rozhodnutím bol starobný dôchodok navrhovateľky 1/ v sume 7 000 Sk prepočítaný na 332,40 €

mesačne a zároveň bol zvýšený o 6,95% na 248,60 € mesačne v súlade s § 82 zákona č. 461/2003

Z.z. Navrhovateľka 1/ počas konania na krajskom súde (napriek poučeniu) a ani v odvolaní proti

rozsudku krajského súdu neuviedla žiadne dôvody či skutočnosti svedčiace o nezákonnosti

uvedeného právneho rozhodnutia.

Rozhodnutia odporkyne č. X. z 27.11.2000, 15.2.2001 a 13.9.2001 (o priznaní a následnom

zvýšení starobného dôchodku navrhovateľky) sú právoplatné, pretože proti nim nebol v zákonnej

lehote podaný opravný prostriedok a preto krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď druhým výrokom rozsudku opravný prostriedok smerujúci proti týmto rozhodnutiam   ako

oneskorene podaný s poukazom na 250p OSP dôvodne odmietol.

Rozhodnutím č. X. zo dňa 2.11.1994 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky

o mimoriadny dôchodok. Toto rozhodnutie bolo po podaní opravného prostriedku potvrdené

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 1S/28/95-13 zo dňa 18.5.1995. V odvolacom konaní

Najvyšší súd prvostupňový rozsudok rozsudkom sp. zn. 2So/18/95 zo dňa 12.12.1995 potvrdil.

Rozhodnutím zo dňa 30.11.1999 bola žiadosť navrhovateľky 1/ o mimoriadny dôchodok opätovne

zamietnutá a rozhodnutie bolo potvrdené po podaní opravného prostriedku rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach č. k. 4S/28/00-14 zo dňa 28.2.2000, ktorý bol v odvolacom konaní potvrdený

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/104/2000 zo dňa 26.9.2000.

Odvolací súd sa preto stotožnil s krajským súdom, ktorý konanie o preskúmanie uvedených

rozhodnutí odporkyne pre existenciu neodstrániteľnej prekážky res iudicata v súlade s § 159 ods. 3  

a § 104 OSP zastavil.

Rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 4.9.1992 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa 2/ o invalidný dôchodok, zo dňa 16.3.1994 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa 2/ o starobný dôchodok

a rozhodnutia zo dňa 11.11.2005 o zastavení konania o invalidný dôchodok, navrhovateľ v zákonnej

lehote nenapadol opravným prostriedkom, napriek správnemu poučeniu, ktoré rozhodnutia

obsahovali, preto nadobudli právoplatnosť a krajský súd opravný prostriedok smerujúci k ich

preskúmaniu v súlade s § 250p OSP ako oneskorene podaný odmietol.

Navrhovateľ 2/ sa domáhal aj preskúmania „rozhodnutia odporkyne“ č. S1-2007/2008  

zo dňa 26.8.2008, ktoré však nie je rozhodnutím správneho orgánu zasahujúcim do práv

a povinností navrhovateľa 2/ a teda podliehajúcim súdnemu prieskumu. Krajský súd

z administratívneho spisu odporkyne zistil, že pod týmto číslom vydala odporkyňa list, ktorý bol

odpoveďou na list z kancelárie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2008. Preto krajský súd

konanie v tejto časti správne zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi krajského

súdu a keďže odvolacie námietky navrhovateľov neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť,

napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľom nepriznal,

pretože v odvolacom konaní neboli úspešní.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. januára 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová