Najvyšší súd
1So/43/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, v právnej veci
navrhovateľa: Š., bytom M., zastúpeného JUDr. J., N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa -
ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia 1 odporkyne č. X. zo dňa
6.8.2009, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.
15Sd/105/2009-49 zo dňa 25.1.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 15Sd/105/2009-49 zo dňa 25.1.2010 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia
potvrdil rozhodnutie 1 č. X. zo dňa 6.8.2009, ktorým odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v znení zákona č. 107/1999 Z.z.
a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003
Z.z.“) v znení zákona č. 721/2004 Z.z. vyslovila, že navrhovateľovi vznikol od 6.10.1997 nárok na
starobný dôchodok v sume 6 220 Sk mesačne, ktorý sa podľa § 55 zákona č. 100/1988 Zb. nevypláca a naďalej sa pokračuje vo výplate úrazového invalidného dôchodku v nezmenenej výške.
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vecne
správne a vydané v súlade so zákonom. Poukázal na vyjadrenie odporkyne, že predmetom konania
je rozhodnutie zo dňa 6.8.2009 o dávke dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia, pretože ide
o dávku, na ktorú vznikol nárok pred 1.1.2004, no navrhovateľ žiada o úrazovú rentu, teda dávku
úrazového poistenia, ktorú s dávkou dôchodkového poistenia nemožno stotožniť. Krajský súd dodal,
že o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. prebieha konanie
na krajskom súde v konaní pod sp. zn. 14Sd/285/2008. Krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa
a jej posudkové komisie dostatočne posúdili zdravotný stav navrhovateľa s konštatovaním,
že navrhovateľ je naďalej invalidný následkom choroby z povolania zistenej dňa 9.6.1988. Všetky
posudky boli podľa názoru krajského súdu po medicínskej stránke náležite zdôvodnené a vzájomne
si neodporujú.
Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie a namietal, že odporkyňa mu dňa 6.8.2009
rozhodnutím od 1.7.2006 priznala invalidný úrazový dôchodok vo výške 11 435 Sk miesto toho,
aby mu priznala úrazovú rentu od 1.1.2004, ktorá by mu mala patriť a ktorá je vyššia.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že námietky navrhovateľa nepovažuje
za opodstatnené a trvá na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Predmetom preskúmania súdom v tomto konaní bolo rozhodnutie odporkyne, ktorým
vyslovila, že podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona
č. 107/1999 Z.z. a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 721/2004 Z.z. navrhovateľovi vznikol od 6.10.1997 nárok na starobný dôchodok v sume 6 220 Sk
mesačne, ktorý sa podľa § 55 zákona č. 100/1988 Zb. nevypláca a naďalej sa pokračuje vo výplate úrazového invalidného dôchodku v nezmenenej výške. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia
vyplýva, že navrhovateľ si zvolil úrazový invalidný dôchodok a preto mu je naďalej vyplácaný tento
dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 9.9.1991.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľ
bol uznaný za čiastočne invalidného od 1.8.1989 následkom choroby z povolania. Za invalidného
podľa § 29 ods. 2 písm. c/ zákona následkom choroby z povolania (profesionálna choroba
z vibrácií) zistenej dňa 9.6.1988, hlásenej dňa 2.8.1988, a to odo dňa 9.9.1991, bol uznaný
až uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.4.1994. Na základe žiadosti
navrhovateľa mu bol priznaný starobný dôchodok od 6.10.1997, ktorý sa mu však nevypláca
s poukazom na § 55 zákona č. 100/1988 Zb.
Zdravotný stav navrhovateľa bol posudzovaný Posudkovou komisiou sociálneho
zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Prievidzi, dňa 1.7.2009 a 23.11.2009 s totožným
záverom o tom, že navrhovateľ je naďalej invalidný podľa § 29 ods. 2 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 78/1995 Z.z. následkom choroby z povolania zistenej 9.6.1988, hlásenej
2.8.1988, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je síce schopný vykonávať sústavné
zamestnanie, ale iba celkom neprimerané jeho predošlým schopnostiam a spoločenskému významu
doterajšieho zamestnania. Podľa celkového posudku je u navrhovateľa prítomné cievne a nervové
poškodenie horných končatín a okrem profesionálnej choroby z vibrácií navrhovateľ trpí aj
profesionálnou nedoslýchavosťou (podľa Fowlera 74,1% - ťažká nedoslýchavosť). U navrhovateľa
trvá kontraindikácia pre prácu baníka v podzemí a navrhované práce, ktoré by mohol vykonávať,
boli celkom neprimerané jeho predošlým schopnostiam a pracovnému zaradeniu. Navrhovateľ je
naďalej invalidný v zmysle platných právnych predpisov, podľa ktorých mu bola stavovská
invalidita priznaná následkom choroby z povolania.
Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu 1 odporkyne zo dňa 6.8.2009 bol
zdravotný stav navrhovateľa dňa 9.12.2009 posúdený Posudkovou komisiou sociálneho
zabezpečenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre, s totožným záverom a trvajúcej
invalidite podľa § 29 ods. 2 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 788/1995 Z.z.
následkom choroby z povolania.
Z opravného prostriedku ako aj z odvolania proti rozsudku krajského súdu vyplýva,
že navrhovateľ sa v podstate domáhal priznania úrazovej renty podľa ustanovení zákona
č. 461/2003 Z.z. a odporkyni vyčítal, že aplikovala na jeho prípad zákon č. 100/1988 Zb.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich
výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku
z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali
z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré
vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté,
a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď
o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo
právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003
s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Odvolací súd sa stotožnil s postupom odporkyne, ktorá navrhovateľovi priznala úrazový
invalidný dôchodok podľa skoršieho zákona, pretože je viazaná zákonmi Slovenskej republiky
a v zmysle prechodných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. na prípad navrhovateľa (invalidný
dôchodok je dávkou z dôchodkového zabezpečenia) musela aplikovať ustanovenia skoršieho zákona
č. 100/1988 Zb. Správne postupovala aj podľa § 55 zákona č. 100/1988 Zb., keď navrhovateľovi
ďalej vypláca úrazový invalidný dôchodok. Nárok navrhovateľa na úrazovú rentu (podľa ustanovení
zákona č. 461/2003 Z.z.), ktorá je dávkou z úrazového poistenia, je predmetom samostatného
konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 14Sd/285/2008. Navrhovateľ neuviedol žiadne iné
námietky voči rozhodnutiu či postupu odporkyne, ktoré by boli spôsobilé spochybniť jeho
zákonnosť.
Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského
súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250l a nasl. OSP
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporkyne pred jeho vydaním boli správne a v súlade
so zákonom a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k
ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal,
pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. decembra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová