ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: I. N., bytom E. XXX, H., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. 42226-2/2013-BA zo dňa 12.09.2013, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/75/2013-14 zo dňa 14.01.2014, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/75/2013-14 zo dňa 14. januára 2014 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. 42226-2/2013-BA zo dňa 12.09.2013, ktorým odporkyňa podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci posúdenia nároku navrhovateľa na úrazovú rentu rozhodla podľa § 88 a § 89 zákona tak, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.01.2010 má nárok na priznanie úrazovej renty a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 3,05% v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. má nárok na úrazovú rentu od 22.04.2013 do 30.04.2013 v sume 11 € a od 01.05.2013 v sume 36,40 € mesačne. V odôvodnení krajský súd uviedol, že suma úrazovej renty bola určená ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100 a to podľa § 89 ods. l zákona o sociálnom poistení. V zmysle ďalších zákonných ustanovení bol určený denný vymeriavací základ a následne bola určená samotná suma úrazovej renty 320,50 € mesačne. Z dôvodu, že navrhovateľovi sa ku dňu priznania úrazovej renty vyplácal invalidný dôchodok v sume 285,30 €, vypočítaná suma úrazovej renty musela byť znížená o sumu invalidného dôchodku a bola tak určená vsume 35,30 € mesačne. Táto bola zvýšená od 01.01.2014 o 3,05 %, t. j. o 1,10 €. Keďže navrhovateľovi vznikol právny nárok na úrazovú rentu od 22.04.2013, odporkyňa musela vypočítať úrazovú rentu patriacu na l deň. Keďže v apríli bolo a je 30 kalendárnych dní, za 9 kalendárnych dní, t. j. od 22.04.2013 do 30.04.2013 navrhovateľovi patrí suma 11,00 €. Od 01.05.2013 mu tak patrí mesačná suma úrazovej renty 36,40 € mesačne. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie v ktorom uviedol, že do dňa 29.01.2010 bol zamestnaný v DeD Kolíňany na plný pracovný úväzok (100%). V ten deň utrpel pracovný úraz, dôsledkom čoho mu posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti na 75 % a pracovný pomer v DeD musel byť ukončený. Po požiadaní o úrazovú rentu mu táto bola vypočítaná z 80 % denného vymeriavacieho základu. Tento výpočet považuje za nesprávny a žiada o plnú rentu (100 %), nakoľko pracovný úraz zapríčinila druhá osoba a on nenesie žiadny podiel viny. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.03.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 42226-2/2013-BA zo dňa 12.09.2013. V tomto konaní posudzoval najmä otázku, či navrhovateľovi mala byť určená suma úrazovej renty pri výpočte z 80 % alebo 100 % denného vymeriavacieho základu. Ostatné veličiny (skutočnosti) pri výpočte navrhovateľ nenamietal.
Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že navrhovateľ, zamestnanec Detského domova v Kolíňanoch s pracovným zaradením ako vodič (80 % podiel vykonávania práce) a kurič (20 % podielvykonávania práce) utrpel dňa 29.01.2010 pracovný úraz pri autohavárii. Pri úraze utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice a zlomeninu pravého zápästia dominantnej ruky. Po úraze pretrvávali problémy s poranením pravého zápästia, pre ktorú podstúpil artroskopickú operáciu, neskôr fixáciu zápästia titánovou ortézou. Napriek dlhodobej rehabilitácii nedokáže zovrieť prsty, stratil úchopovú silu dominantnej pravej ruky. Z dôvodu následkov po pracovnom úraze skončil pracovný pomer, nakoľko prácu vodiča, ktorú vykonával 6 hodín denne s tým, že 2 hodiny denne vykonával prácu kuriča, nemôže ďalej túto prácu vykonávať. Posudkový lekár sociálneho poistenia mu určil pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu 75 % odo dňa 22.04.2013.
Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa v nadväznosti na navrhovateľove námietky ďalšie dôvody.
Ako vyplýva z ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, zákonodarca upravuje výpočet výšky sumy úrazovej dávky kogentným spôsobom bez možnosti akejkoľvek správnej úvahy, pričom jednou z veličín pri výpočte spomínanej sumy je 30,4167-násobok sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného. Z toho dôvodu najvyšší súd musí konštatovať, že odporkyňa postupovala zákonne, keď pri výpočte výšky sumy úrazovej dávky vychádzala z 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného. Uvedený postup zodpovedá aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (napr. zákon o sociálnom poistení).
Len pre doplnenie najvyšší súd dodáva, že v danom prípade nešlo o stanovenie 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného na základe pomeru výkonu práce navrhovateľa, keď 80 % výkonu práce vykonával ako vodič a 20 % výkonu práce vykonával ako kurič.
Najvyšší súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.