Najvyšší súd

1So/42/2010

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M., bytom T., prechodne U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 37Sd/141/2009- 189 zo dňa 7.1.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave   č. k. 37Sd/141/2009-189 dňa 7.1.2010   z r u š u j e   a   vec mu   v r a c i a na ďalšie konanie.

  O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto uznesenia potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 11.3.2009, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 17.2.2009, nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 25% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Krajskému súdu vytýkal, že rozhodol v jeho neprítomnosti, keď sa na súd dostavil na pojednávanie určené na 11.30 a bolo mu oznámené, že vo veci sa už rozhodlo, lebo nečakali, že na pojednávanie príde. K odvolaniu pripojil nové lekárske správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 10.2.2010 a 11.2.2010.  

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny s odôvodnením, že posudkoví lekári sociálneho poistenia   po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a za jeho osobnej účasti vyhotovili logické a jednoznačné posudky, z ktorých vychádzal vo svojom rozhodnutí   aj krajský súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1, písm. f/ OSP.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľa bol dňa 17.2.2009 posúdený na základe žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je polytopný vertebrogénny algický syndróm chronický s miernym funkčným postihnutím (kap. XV, odd. E, pol. 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona), ktoré odôvodňuje 25%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný dňa 17.6.2009 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia, so sídlom v Trenčíne, ktorý na základe stanovenia zhodnej diagnózy dospel k rovnakému záveru vylučujúcemu invaliditu u navrhovateľa. V posudku zhodnotil všetky navrhovateľom zdokladované choroby a utrpené úrazy a konštatoval, že u navrhovateľa ide o viacetážové bolesti chrbta   na podklade RTG overených degeneratívnych zmien spôsobujúcich ľahkú až strednú poruchu statodynamiky, bez prítomnosti poškodenia periférnych nervov. Navrhovateľ bol v tom čase PN kvôli úrazu s následkom naštiepenia ľavého členka v júni 2009, no nejedná sa o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. U navrhovateľa je tiež prítomný abúzus etylu, no navrhovateľ psychiatrické vyšetrenie, liečbu a odvykaciu kúru odmieta a etylizmus mu zatiaľ nespôsobuje komplikácie, okrem množstva úrazov; z nich však žiaden nezanechal závažné posudkové následky. Iné ochorenia lekár nevyhodnotil ako posudkovo významné.

Na základe dožiadania krajského súdu bol zdravotný stav navrhovateľa znovu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia, so sídlom v Trenčíne, dňa 10.11.2009 so zameraním na navrhovateľom predložené nálezy z chirurgického vyšetrenia   zo dňa 30.10.2009 a z ortopedického vyšetrenia zo dňa 4.11.2009. Aj z tohto dopĺňacieho posudku vyplýva totožný záver, že lekárske nálezy nepreukazovali zhoršenie jeho zdravotného stavu, rozhodujúce zdravotné postihnutie nepodmieňuje uznanie invalidity a miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 25%.

Navrhovateľ v odvolaní namietal predovšetkým postup krajského súdu, ktorý ho predvolal na pojednávanie na deň 7.1.2010 o 11.30 hod., miestnosť č. 224. Predvolanie (č. l. 185) bolo navrhovateľovi doručené do vlastných rúk dňa 9.12.2009. Zo zápisnice krajského súdu z pojednávania vyplýva, že toto sa začalo o 11.30 hod., pojednávalo sa bez prítomnosti navrhovateľovi s tým, že sa nedostavil a zápisnica bola skončená o 12.00 hod. Navrhovateľ však v odvolaní tvrdil, že v budove súdu bol už o 11.10 hod., čakal pred pojednávacou miestnosťou   č. 224. Príslušník ZVJS oznámil súdu, že navrhovateľ sa dostavil a že čaká na pojednávanie,   na čo mu pracovníčka súdu cca o 11.20 hod. oznámila, že už zasadali, pretože si mysleli,   že na pojednávanie nepríde. Namietal tiež, že mu neboli priznané trovy konania, keďže   na pojednávanie na krajský súd cestoval vlakom z Piešťan a doložil aj fotokópiu cestovných lístkov.

K vzneseným námietkam sa konajúci súd nevyjadril, uvádzané tvrdenia nevyvrátil a tieto nespochybnil ani žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu.

Za daných okolností preto odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní boli spochybnené práva účastníka konania tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.   Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní   za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Takéto pochybenie videl odvolací súd v tom, že súd prvého stupňa napriek riadnemu predvolaniu navrhovateľa konal a rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti, ktorú však tento sám nespôsobil.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu v súlade s ust. § 221 ods. 1, písm. f/, § 221 ods. 3 v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa zaujme aj stanovisko k relevantnosti nových lekárskych nálezov predložených navrhovateľom spolu s odvolaním. O trovách konania odvolací súd v zmysle § 224 ods. 3 OSP nerozhodoval, pretože o trovách konania (navrhovateľ sa uplatnil náhradu hotových výdavkov) bude rozhodovať v novom konaní krajský súd.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. decembra 2010  

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:   Ľubica Kavivanovová