Najvyšší súd Slovenskej republiky

1So/4/2012

 

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci

navrhovateľa: I., bytom D., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul. 29.

augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/114/2011-27 zo dňa 11.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

č. k. 20Sd/114/2011-27 zo dňa 11.10.2011   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

  O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku

potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 1.3.2011, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) zamietla žiadosť navrhovateľa

o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne,

pobočka Lučenec, zo dňa 24.1.2011, nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu navrhovateľovi

nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že v rámci preskúmavacieho konania

posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný,

pretože miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 20%. Akútne psychické

zmeny u navrhovateľa boli podmienené užívaním omamných látok a boli dôvodom jeho

opakovaných hospitalizácií na psychiatrickom oddelení v roku 2000, neskôr sa však akútne prejavy

už nezopakovali. V ďalšom období boli u navrhovateľa v popredí najmä poruchy osobnosti

s nízkym sebaovládaním. Poukázal na to, že z predložených lekárskych nálezov nevyplývalo

podstatné zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa v porovnaní s posúdením zo dňa 28.7.2007.

U navrhovateľa ide o poruchu osobnosti a správania, nanajvýš stredne ťažkej formy, čomu

zodpovedá stanovené percento mierky poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa. Podľa lekárov je

navrhovateľ pri uvedenom zdravotnom stave a fyzickej kondícii a pri medikamentóznom

ovplyvnení jeho osobnostných zmien a správania schopný vykonávať pomocné fyzické práce.  

Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie dôvodiac svojim nepriaznivým zdravotným

stavom. Uviedol, že je v evidencii nezamestnaných, ale zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať

prácu. Tvrdil, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje a predložil správu ošetrujúceho lekára  

zo dňa 21.9.2011. Preto žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a priznať mu invalidný dôchodok.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť ako vecne správny s odôvodnením, že posudkoví lekári sociálneho

poistenia po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a za jeho

osobnej účasti vyhotovili logické a jednoznačné posudky, z ktorých vychádzal vo svojom

rozhodnutí aj krajský súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2

OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3

ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 3. apríla 2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).  

Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou (ods.1).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej

schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).  

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ

a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci

ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne

objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho

následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti,

vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom

sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný

invalidným v roku 2004 spätne od 8.11.2000 pre toxickú halucinózu a to podľa ustanovení zákona

č. 100/1988 Zb. Invalidita, resp. čiastočná invalidita zanikla od 28.2.2007.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 25.1.2010 opäť požiadal o invalidný dôchodok.  

Zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený dňa 24.1.2011 posudkovým lekárom sociálneho

poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, (po tom, čo rozhodnutie odporkyne zo dňa

24.3.2010, vydané na základe posudku zo dňa 8.3.2010, bolo zrušené rozsudkom krajského súdu  

č. k. 20Sd/158/2010-17 zo dňa 2.11.2010) so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím

navrhovateľa sú duševné choroby a poruchy správania - kap. V, položka 5, písm. a/ - stredne ťažké

narušenie osobnosti, ktoré odôvodňujú 20%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z posudku vyplýva, že navrhovateľ je emočne nestabilnou osobnosťou, mentálne subnormnou, trpí adaptačnými poruchami a toxickou, halucinatórnou

psychotickou poruchou, t.č. v remisii. Ochorenie navrhovateľa len mierne ovplyvňuje jeho pracovný

potenciál; jeho pracovná schopnosť je dostatočná na vykonávanie jednoduchých robotníckych

povolaní v odbore murár, pomocný robotník na stavbe.

Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný dňa

4.8.2011 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia, so sídlom

v Banskej Bystrici, ktorý na základe stanovenia zhodnej diagnózy dospel k rovnakému záveru

vylučujúcemu invaliditu u navrhovateľa. Posudkový lekár konštatoval, že z predložených

lekárskych nálezov nebolo preukázané podstatné zhoršenie zdravotného stavu v porovnaní

s posúdením zo dňa 28.2.2007 a poruchu osobnosti a správania navrhovateľa možno hodnotiť

nanajvýš ako stredne ťažkú formu, čomu zodpovedá stanovené percento miery poklesu pracovnej

schopnosti navrhovateľa. Podľa posudku pri danom zdravotnom stave navrhovateľa, jeho fyzickej

kondícii a medikamentóznom ovplyvnení jeho osobnostných zmien a správania je spôsobilý

vykonávať pomocné fyzické manuálne práce.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu,

ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250l a nasl. OSP

dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporkyne pred jeho vydaním boli správne a v súlade  

so zákonom.

Podľa názoru odvolacieho súdu, je z postupu krajského súdu zrejmé, že dôsledne skúmal,  

či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých

zdravotných problémov, ktoré navrhovateľ udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska

spôsobilé znižovať jeho pracovný potenciál. Krajský súd preto nepochybil, ak na základe výsledkov

vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa

nevyhovel.

Navrhovateľ nepredložil v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver

spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol

ustálený. Neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali.

Lekársku správu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 21.9.2011 predloženú súdu spolu s odvolaním,

nemožno hodnotiť ako takú, ktorá by bola v rozpore so závermi posudkových lekárov,   resp. by nasvedčovala inému ako zistenému skutkovému stavu. Z tejto správy nevyplývajú žiadne

nové závery, na ktoré by posudkoví lekári neboli prihliadli vo svojich posudkoch, keď v práve sú

konštatované poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím prchavých rozpúšťadiel a ľahká

duševná zaostalosť navrhovateľa. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol

v konaní správne posúdený, preto súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym

presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých

v konaní. Všetky v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového

úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou,

sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod

na ďalšie dokazovanie. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľa zhoršil, nič mu

nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jeho zdravotného stavu.  

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský

súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.

O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto

jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal,

pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. apríla 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová