Najvyšší súd Slovenskej republiky

1So/4/2010

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci

navrhovateľky: R., bytom H., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava,

Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre č. k. 19Sd/82/2009-28   zo dňa 19.10.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre  

č. k. 19Sd/82/2009-28 zo dňa 19.10.2009   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.  

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku

potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 24.3.2009, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nezískala potrebný počet

rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. e/

zákona.

Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

odporkyne je vecne správne. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že u navrhovateľky

ide o vrodenú ľahkú mentálnu retardáciu, pre ktorú ju však bolo možné uznať invalidnou  

až od 1.8.2004. Konštatoval, že navrhovateľka v rozhodnom období 1.8.1994 do 31.7.2004

nezískala potrebnú dobu poistenia – t. j. 5 rokov, preto nesplnila podmienku pre priznanie

invalidného dôchodku. Uviedol, že v období od 1.8.1994 do 27.5.2002 navrhovateľka

nepracovala, ani nebola evidovaná na úrade. V období od 28.5.2002 do 22.2.2006 síce  

už na úrade práce evidovaná bola, no vzhľadom na zmenu právnej úpravy od 1.1.2001 jej toto

obdobie nebolo možné hodnotiť, lebo nepoberala podporu v nezamestnanosti. Ako náhradnú

dobu nebolo možné uznať dobu starostlivosti o jej deti, nakoľko s poukazom na § 9 ods. 1

písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. bolo možné náhradnú dobu započítať len vtedy,   ak zamestnanie trvalo aspoň rok, no navrhovateľka nikdy nepracovala a nebola ani samostatne

zárobkovo činnou osobou. Súd poukázal na právnu úpravu účinnú od 1.8.2006, v zmysle ktorej

splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania sa nevyžaduje pre hodnotenie

náhradnej doby ako doby dôchodkového poistenia, no vzhľadom na to, že navrhovateľka bola

uznaná za invalidnú od 1.8.2004, táto právna úprava sa na ňu nevzťahuje. Ďalej uviedol,  

že navrhovateľka žiadala invalidný dôchodok priznať od 31.10.2005, teda 3 roky spätne  

od spísania žiadosti, čo bolo 31.10.2008. V konaní bolo ustálené, že u navrhovateľky ide

o vrodenú poruchu – ľahkú mentálnu retardáciu a dátum vzniku invalidity bol stanovený  

na 1.8.2004, pretože do tohto dátumu pre uvedené zdravotné postihnutie nebolo možné

invaliditu uznať. Krajský súd odporkyni vytkol nesprávne označenie ustanovenie zákona

vzťahujúce sa na navrhovateľku, keďže tejto sa vzhľadom na to, že ku dňu vzniku invalidity

dosiahla vek 29 rokov, týka ustanovenie § 72 ods. 1 písm. f/ zákona; zároveň však konštatoval,

že toto pochybenie nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože navrhovateľka

preukázateľne nezískala žiadnu dobu dôchodkového poistenia.

Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie s tým, že bola trikrát uznaná

invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60%, no dôchodok jej nebol priznaný, hoci má chorobu prítomnú od narodenia. Namietala, že od 29.11.1991  

do 27.5.2002 bola na materskej, od 28.5.2002 do 22.2.2006 bola evidovaná a od 23.2.2006 je

znovu na materskej. Žiadala, aby bola posúdená od augusta 2006 a tvrdila, že stav sa jej stále

zhoršuje.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla rozsudok

krajského súdu potvrdiť ako vecne správny, pretože navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity

1.8.2004 nesplnila podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia,  

t. j. 5 rokov a preto nemá nárok na invalidný dôchodok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2

OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.  

Podľa § 70 zákona podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovuje zákon v ustanovení § 70 a nasl., podľa ktorých poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku

invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný

predčasný starobný dôchodok (ods. 1).

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou  

v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý

pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia  

18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou

počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území

Slovenskej republiky trvalý pobyt (ods. 2).

Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou (ods. 1).

Podľa § 72 zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný

dôchodok poistenca vo veku

a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b) nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok,

c) nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky,

d) nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky,

e) nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky,

f) nad 28 rokov je najmenej päť rokov (ods. 1).

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje

z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných

desiatich rokov pred vznikom invalidity (ods. 2).

Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby  

z povolania a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje  

za splnenú (ods. 3).

Z pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľka požiadala dňa

31.10.2008 o invalidný dôchodok s tým, že ho žiadala priznať 3 roky spätne, teda  

od 31.10.2005.

Zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho

poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Leviciach, dňa 5.3.2009, podľa záveru ktorého je

navrhovateľka invalidná, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je

60%, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí – ľahká mentálna retardácia (kap. V, pol. 6,

písm. a/ prílohy č. 4 zákona). Deň vzniku invalidity bol stanovený na 1.8.2004.

  Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 24.3.2009 zamietla podľa § 70 ods. 1 zákona žiadosť

navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že navrhovateľka do 1.8.2004 nezískala

potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. e/ zákona a preto nie sú

splnené podmienky nároky na invalidný dôchodok.

Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou bol jej zdravotný stav opätovne

posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – pobočky

v Leviciach dňa 2.6.2009 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne –

ústredia so sídlom v Nitre dňa 14.7.2009 s totožným záverom o tom, že navrhovateľka je

invalidná od 1.8.2004, lebo miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60%

pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí – ľahká mentálna retardácia - podľa kap. V, pol. 6,

písm. a/ prílohy č. 4 zákona. Z posudku zo dňa 14.7.2009 vyplýva, že invaliditu nemožno uznať

skôr ako od 1.8.2004, pretože pred týmto dátumom nebolo možné pre ľahkú mentálnu

retardáciu priznať invaliditu.

V konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky uložil krajský súd odporkyni doplniť

svoj posudok zo dňa 14.7.2009 tak, aby bolo zrejmé, či zdravotný stav navrhovateľky

neodôvodňuje už skoršie uznanie vzniku invalidity s ohľadom na to, že podľa záverov

posudkových lekárov zo dňa 5.3.2009 a 2.6.2009 je u navrhovateľky choroba prítomná  

od narodenia. Krajský súd zároveň odporkyňu vyzval vyjadriť sa k psychologickému nálezu  

zo dňa 26.8.2008, v ktorom psychológ hodnotil ochorenie ako mentálnu retardáciu stredne ťažkého stupňa a psychiatrické vyšetrenie zo dňa 6.10.2008 poukazovalo práve na tento nález,

rovnako podľa psychologického nálezu zo dňa 26.2.2009 možno niektoré schopnosti

navrhovateľky hodnotiť v pásme ľahkej, strednej a ťažkej debility.

Na základe tejto výzvy súdu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne

– ústredia so sídlom v Nitre v dopĺňacom posudku zo dňa 24.9.2009 uviedol, že stupeň

mentálnej retardácie navrhovateľky bol preukázaný psychiatrickým vyšetrením  

MUDr. K., primárkou PO Nové Zámky, ktorá konštatovala, účelovú patologickú motiváciu

správania sa a úroveň mentálnej poruchy len ľahkého stupňa. Psychologické vyšetrenie zo

dňa 26.8.2008, v ktorom sa uvádzala stredná mentálna retardácia s IQ 46, nepovažoval za

validné a hodnoverné vzhľadom na iné charakteristiky prítomné u navrhovateľky. Vo vyšetrení

zo dňa 6.8.2009 psychiater iba poukázal na vyšetrenie zo dňa 26.8.2008, avšak pri objektívnom

náleze takúto závažnú poruchu nezistil. Ďalej konštatoval, že navrhovateľka síce na uvedenú

poruchu trpí od narodenia, no keďže ide o ľahkú mentálnu retardáciu, pre túto diagnózu bolo

možné uznať invaliditu až od 1.8.2004.  

Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo takto jednoznačne ustálené, že u navrhovateľky

ide o ľahkú mentálnu retardáciu a hoci je to porucha vrodená, teda prítomná od narodenia,

nemožno u nej invaliditu uznať skôr ako od 1.8.2004, kedy bol novelizáciou zákona zmenený

rozsah percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to ku pol. č. 6,

písm. a/ kapitoly V z dovtedy uvedeného rozsahu 20 – 30%   na 40 – 60%. Preto odporkyňa

postupovala správne, keď v prípade navrhovateľky skúmala splnenie ďalšej podmienky  

pre vznik nároku na invalidný dôchodok a to podmienku potrebného počtu rokov

dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 zákona, keďže u navrhovateľky nebolo možné

uplatniť ustanovenie § 72 ods. 3 zákona.

Odporkyňa mala v konaní za preukázané, že navrhovateľka v rozhodnom období,

ktorým je 10 rokov pred vznikom invalidity, nedosiahla ani jeden deň dôchodkového poistenia,

no podľa § 72 ods. 1 písm. f/ zákona by pre vznik nároku na invalidný dôchodok musela získať

aspoň 5 rokov dôchodkového poistenia z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

Odvolací súd zhodne so záverom krajského súdu videl pochybenie odporkyne v tom, keď v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nesprávne uviedla ustanovenie § 72 ods. 1

písm. e/ zákona, namiesto § 72 ods. 1 písm. f/ zákona, pretože navrhovateľka, narodená

16.1.1975, mala ku dňu vzniku invalidity už 29 rokov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu však nejde o pochybenie v rozsahu spôsobujúcom nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,

ktoré by bolo dôvodom pre jeho zrušenie.  

Z postupu krajského súdu je zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov

majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré

navrhovateľka udávala, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať jej

pracovný potenciál. Za týmto účelom uložil odporkyni vypracovať doplňujúce posudky  

na odstránenie rozporu, ktorý videl v rôznych diagnostických záveroch (ľahká alebo stredne

ťažká mentálna retardácia). Rovnako dôkladne skúmal splnenie podmienky potrebného počtu

rokov dôchodkového poistenia, keď mal za preukázané, že navrhovateľka v rozhodnom období

nezískala žiadnu dobu poistenia pre účely nároku na invalidný dôchodok. Nepochybil preto,  

ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne  

za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. Navrhovateľka nepredložila ani v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému

záveru, ako bol ustálený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými aj

právnymi závermi krajského súdu, že z doteraz vykonaného dokazovania možno  

bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že pre vznik nároku na invalidný dôchodok

nebola u navrhovateľky splnená jedna z obligatórnych kumulatívnych podmienok stanovených

zákonom a preto krajský súd nepochybil, keď rozhodnutie odporkyne napadnutým rozsudkom

potvrdil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 2 OSP

ako vecne správny potvrdil.  

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa  

§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke

nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. septembra 2010

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová