Najvyšší súd
1So/39/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD., v právnej veci
navrhovateľa: M., bytom K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 2Sd/85/2009-22 zo dňa 5.2.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 2Sd/85/2009-22 zo dňa 5.2.2010 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 15.4.2009, ktorým
odporkyňa podľa § 263a ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 529/2006 Z.z. (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) vyslovila, že navrhovateľovi naďalej trvá
nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov Zb. (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) a nárok na jeho výplatu v sume
určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003 vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že odporkyňa pri vydaní rozhodnutia
vychádzala zo záverov lekárskych posudkov posudkových lekárov, podľa záverov ktorých u navrhovateľa nedošlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by podmieňovalo priznanie
plnej invalidity. Krajský súd tiež poukázal na to, že lekárske posudky boli vypracované v priebehu
roku 2009 viackrát a posudkoví lekári mali v prípade zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa
možnosť porovnať tieto závery lekárskych odborných vyšetrení práve s akcentom na dlhodobosť
konania v predmetnej veci
Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie dôvodiac, že krajský súd vydal rozsudok
predčasne, keď i napriek oznámeniu súdu, že 19.1.2010 sa podrobil hematologickému vyšetreniu,
závery z ktorého mu mali byť zaslané poštou koncom marca 2010, rozhodol bez toho, aby vyčkal
na predloženie týchto nových lekárskych záverov a správ. Zdôraznil, že išlo o vyšetrenie týkajúce sa
jednej z jeho závažných diagnóz, ktorá má podstatný význam na posúdenie jeho zdravotného stavu
a na ktorú už takmer zomrel. Krajskému súdu vytýkal aj to, že ignoroval jeho námietky o správnosti
postupu posudkového lekára a žiadal jeho rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie s tým,
aby krajský súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie nezávislým súdnym znalcom.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdzujúci jej rozhodnutie, ktoré vychádza z posudkov vecne príslušných orgánov
vyhotovených za osobnej účasti navrhovateľa, potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 263a ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. poistencovi, ktorému bolo preskúmané
trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma
trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento
zákon neustanovuje inak, a rozhodne o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo
čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003
vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného
do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
zákona účinného do 31. decembra 2003.
Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok, jeho výšku a podmienky nároku
na jeho výplatu upravuje ustanovenie § 37 zákona č. 100/1988 Zb.
V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci
ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona č. 461/2003 Z.z.) je nevyhnutnou
požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu
jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho
následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti,
vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom
sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Odvolací súd z administratívneho spisu odporkyne zistil, že navrhovateľ bol uznaný
za invalidného na základe posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Spišskej Novej
Vsi zo dňa 9.11.1990 v zmysle § 29 ods. 2, písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. a poberal invalidný
dôchodok do roku 1996, kedy mu bola na základe posudku posudkovej komisie sociálneho
zabezpečenia pobočky Poprad zo dňa 6.2.1996 invalidita zmenená na čiastočnú invaliditu podľa
§ 37 ods. 2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. V ďalšom období bol zdravotný stav navrhovateľa
opakovane posudzovaný. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. bol posudkom zo dňa 18.1.2005 uznaný
za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 45%. V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky bol posudzovaný dňa 12.12.2006 podľa
ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. a bol znovu uznaný za čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3
písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.
Rozhodnutie odporkyne zo dňa 15.4.2009, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu,
bolo vydané na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky v Poprade, zo dňa 10.3.2009, podľa výroku ktorého je navrhovateľ naďalej čiastočne
invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne
uľahčených pracovných podmienok. Posudkový lekár vychádzal z predložených odborných
lekárskych správ a nálezov a hodnotil astmu, Crohnovu chorobu, poúrazovú artrózu pravého
členkového zhybu, bolesti chrbta a sakroileitídu obojstranne, pričom konštatoval, že nepriaznivý
zdravotný stav navrhovateľa naďalej pretrváva a navrhovateľ je čiastočne invalidný.
Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo dňa 15.4.2009 bol zdravotný stav
navrhovateľa posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
v Poprade, dňa 2.7.2009 a následne ústredia so sídlom v Poprade, dňa 16.10.2009, s totožným
záverom o trvaní čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.
V rozsiahlom posudku zo dňa 16.10.2009 sa posudkový lekár zaoberal všetkými navrhovateľom
udávanými zdravotnými ťažkosťami a vyhodnotil všetky lekárske správy a nálezy, ktoré mal
k dispozícii (posudzované boli aj seronegatívna spondylartritída - v remisii a recidivujúce uveitídy -
t. č. bez prejavov).
Z postupu krajského súdu je zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú
podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľ
udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať jeho pracovný potenciál.
Za týmto účelom uložil odporkyni (uznesením zo dňa 14.12.2009) vypracovať doplňujúci posudok
na základe navrhovateľom predložených nových lekárskych správ z oftalmológie. Posudkový lekár
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia v Poprade, v dopĺňacom posudku zo dňa
13.1.2010 dospel k zhodnému záveru o trvaní čiastočnej invalidity navrhovateľa, keď skonštatoval,
že po konzultácii zdravotného stavu navrhovateľa s primárkou očného oddelenia NsP v Poprade je
videnie navrhovateľa v norme, prítomné sú síce známky recidivujúcich zápalov skléry na pravom
oku, ktoré sa však po liečbe upravujú, na očnom pozadí nie sú žiadne patologické zmeny a očný
nález navrhovateľa je z odborného oftalmologického pohľadu nezávažný. Krajský súd preto
nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne
za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.
Navrhovateľ spolu s odvolaním predložil odvolaciemu súdu lekárske správu
z hematologickej ambulancie zo dňa 19.1.2010, ktorá však podľa názoru odvolacieho súdu nič
nemení na zistených skutkových záveroch, pretože z nej nevyplývajú žiadne závery či odporúčania
odôvodňujúce zmenu posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa a výsledky vyšetrenia skríningu na trombofilný stav (ktoré mali byť navrhovateľovi zaslané poštou), navrhovateľ nepredložil.
Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné nariadiť vyhotovenie dopĺňacieho posudku na základe tohto predloženého dokladu.
Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený,
odvolací súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, ktoré však
nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
Navrhovateľ nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by spochybňoval, alebo nasvedčoval
inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný
stav navrhovateľa zhoršil, nič mu nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jeho
zdravotného stavu.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu predložené posudkové závery sú dostatočne podložené
odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností
a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, preto na základe výsledkov takto
vykonaného dokazovania, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za správne
a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti
ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k
ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal,
pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. januára 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová