Najvyšší súd

1So/39/2010

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD., v právnej veci

navrhovateľa: M., bytom K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8,

Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove č. k. 2Sd/85/2009-22 zo dňa 5.2.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove  

č. k. 2Sd/85/2009-22 zo dňa 5.2.2010 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 15.4.2009, ktorým

odporkyňa podľa § 263a ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení

zákona č. 529/2006 Z.z. (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) vyslovila, že navrhovateľovi naďalej trvá

nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov Zb. (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) a nárok na jeho výplatu v sume

určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003 vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že odporkyňa pri vydaní rozhodnutia

vychádzala zo záverov lekárskych posudkov posudkových lekárov, podľa záverov ktorých u navrhovateľa nedošlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by podmieňovalo priznanie

plnej invalidity. Krajský súd tiež poukázal na to, že lekárske posudky boli vypracované v priebehu

roku 2009 viackrát a posudkoví lekári mali v prípade zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa

možnosť porovnať tieto závery lekárskych odborných vyšetrení práve s akcentom na dlhodobosť

konania v predmetnej veci

Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie dôvodiac, že krajský súd vydal rozsudok

predčasne, keď i napriek oznámeniu súdu, že 19.1.2010 sa podrobil hematologickému vyšetreniu,

závery z ktorého mu mali byť zaslané poštou koncom marca 2010, rozhodol bez toho, aby vyčkal  

na predloženie týchto nových lekárskych záverov a správ. Zdôraznil, že išlo o vyšetrenie týkajúce sa

jednej z jeho závažných diagnóz, ktorá má podstatný význam na posúdenie jeho zdravotného stavu

a na ktorú už takmer zomrel. Krajskému súdu vytýkal aj to, že ignoroval jeho námietky o správnosti

postupu posudkového lekára a žiadal jeho rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie s tým,

aby krajský súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie nezávislým súdnym znalcom.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdzujúci jej rozhodnutie, ktoré vychádza z posudkov vecne príslušných orgánov

vyhotovených za osobnej účasti navrhovateľa, potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.  

Podľa § 263a ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. poistencovi, ktorému bolo preskúmané

trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma

trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento

zákon neustanovuje inak, a rozhodne o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo

čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa   v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného  

do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa

zákona účinného do 31. decembra 2003.

Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok, jeho výšku a podmienky nároku  

na jeho výplatu upravuje ustanovenie § 37 zákona č. 100/1988 Zb.

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci

ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona č. 461/2003 Z.z.) je nevyhnutnou

požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu

jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho

následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti,

vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom

sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Odvolací súd z administratívneho spisu odporkyne zistil, že navrhovateľ bol uznaný  

za invalidného na základe posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Spišskej Novej

Vsi zo dňa 9.11.1990 v zmysle § 29 ods. 2, písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. a poberal invalidný

dôchodok do roku 1996, kedy mu bola na základe posudku posudkovej komisie sociálneho

zabezpečenia pobočky Poprad zo dňa 6.2.1996 invalidita zmenená na čiastočnú invaliditu podľa  

§ 37 ods. 2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. V ďalšom období bol zdravotný stav navrhovateľa

opakovane posudzovaný. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. bol posudkom zo dňa 18.1.2005 uznaný  

za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 45%. V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky bol posudzovaný dňa 12.12.2006 podľa

ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. a bol znovu uznaný za čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3

písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.

Rozhodnutie odporkyne zo dňa 15.4.2009, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu,

bolo vydané na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

pobočky v Poprade, zo dňa 10.3.2009, podľa výroku ktorého je navrhovateľ naďalej čiastočne

invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne

uľahčených pracovných podmienok. Posudkový lekár vychádzal z predložených odborných

lekárskych správ a nálezov a hodnotil astmu, Crohnovu chorobu, poúrazovú artrózu pravého

členkového zhybu, bolesti chrbta a sakroileitídu obojstranne, pričom konštatoval, že nepriaznivý

zdravotný stav navrhovateľa naďalej pretrváva a navrhovateľ je čiastočne invalidný.

Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo dňa 15.4.2009 bol zdravotný stav

navrhovateľa posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky

v Poprade, dňa 2.7.2009 a následne ústredia so sídlom v Poprade, dňa 16.10.2009, s totožným

záverom o trvaní čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.

V rozsiahlom posudku zo dňa 16.10.2009 sa posudkový lekár zaoberal všetkými navrhovateľom

udávanými zdravotnými ťažkosťami a vyhodnotil všetky lekárske správy a nálezy, ktoré mal

k dispozícii (posudzované boli aj seronegatívna spondylartritída - v remisii a recidivujúce uveitídy -

t. č. bez prejavov).  

Z postupu krajského súdu je zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú

podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľ

udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať jeho pracovný potenciál.

Za týmto účelom uložil odporkyni (uznesením zo dňa 14.12.2009) vypracovať doplňujúci posudok

na základe navrhovateľom predložených nových lekárskych správ z oftalmológie. Posudkový lekár

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia v Poprade, v dopĺňacom posudku zo dňa

13.1.2010 dospel k zhodnému záveru o trvaní čiastočnej invalidity navrhovateľa, keď skonštatoval,

že po konzultácii zdravotného stavu navrhovateľa s primárkou očného oddelenia NsP v Poprade je

videnie navrhovateľa v norme, prítomné sú síce známky recidivujúcich zápalov skléry na pravom

oku, ktoré sa však po liečbe upravujú, na očnom pozadí nie sú žiadne patologické zmeny a očný

nález navrhovateľa je z odborného oftalmologického pohľadu nezávažný. Krajský súd preto

nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne  

za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.  

Navrhovateľ spolu s odvolaním predložil odvolaciemu súdu lekárske správu

z hematologickej ambulancie zo dňa 19.1.2010, ktorá však podľa názoru odvolacieho súdu nič

nemení na zistených skutkových záveroch, pretože z nej nevyplývajú žiadne závery či odporúčania

odôvodňujúce zmenu posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa a výsledky vyšetrenia skríningu   na trombofilný stav (ktoré mali byť navrhovateľovi zaslané poštou), navrhovateľ nepredložil.

Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné nariadiť vyhotovenie dopĺňacieho posudku na základe tohto predloženého dokladu.

Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený,

odvolací súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, ktoré však

nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.

Navrhovateľ nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by spochybňoval, alebo nasvedčoval

inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný

stav navrhovateľa zhoršil, nič mu nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jeho

zdravotného stavu.  

Aj podľa názoru odvolacieho súdu predložené posudkové závery sú dostatočne podložené

odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností  

a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, preto na základe výsledkov takto

vykonaného dokazovania, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za správne

a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti  

ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal,

pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. januára 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová