UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: F.. X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXXX/Y., XXX XX I., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom ul. Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2014, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/296/2014-64 zo dňa 20.01.2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil hore uvedené rozhodnutie odporkyne, v spojení so zmenovými rozhodnutiami odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2014 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.12.2014 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporkyne, nakoľko sa nestotožňoval s jej závermi, že navrhovateľ do 31.12.2014 nesplnil podmienky pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom sa domáha aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zruší a vec vráti odporkyni na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený a smeruje iba proti dôvodom rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 4 veta prvá a druhá O.s.p. „súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania jerozhodujúci výrok rozsudku.“ Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. „pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.“ Podľa § 246c ods. veta prvá O.s.p. „pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.“ Podľa § 202 ods. 4 O.s.p. „odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.“ Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. „odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.“ Podľa § 165 ods. O.s.p. „pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené.“ Z výroku rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/296/2041-64 zo dňa 20.01.2015 odvolací súd zistil, že krajský súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie tak, ako sa navrhovateľ domáhal v opravnom prostriedku podanom 08.09.2014, teda rozhodol v prospech navrhovateľa. Oprávneným na podanie odvolania je účastník konania. Hoci Občiansky súdny poriadok formuluje právo účastníka podať odvolanie všeobecne, je potrebné predmetné ustanovenia vykladať tak, že právo na podanie odvolania má ten, komu bola rozhodnutím spôsobená ujma na jeho právach. Pritom je potrebné rozlišovať, či ide o ujmu formálnu alebo materiálnu. Pod formálnou ujmou je potrebné rozumieť odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka vo veci samej, a to k jeho nevýhode. Existencia materiálnej ujmy sa posudzuje podľa toho, či rozhodnutie súdu zužuje práva, resp. rozširuje povinnosti účastníka konania. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. V opačnom prípade, v súlade s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ak podá odvolanie proti rozhodnutiu účastník, ktorému bolo napadnutým rozhodnutím vyhovené v plnom rozsahu, rozhodne o ňom odvolací súd tak, že ho ako neoprávnenou osobou podané (v súlade ust. § 218 ods. 1 písm. b) odmietne. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 9So 74/2009) „ak krajský súd, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že opravnému prostriedku navrhovateľa bolo vyhovené v celom rozsahu, navrhovateľ nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti takémuto rozsudku.“ Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu podaného odvolania vyplýva, že toto smeruje iba proti odôvodneniu napadnutého rozsudku. Odvolanie nie je prípustné ak smeruje iba proti dôvodom napadnutého rozhodnutia (§ 202 ods. 4 O.s.p.). V praxi však súdy musia skúmať obsah takého podania vo vzťahu k dôvodom napadnutého rozhodnutia. Teda kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania (námietkam smerujúcim proti dôvodom rozhodnutia) by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhovenia námietkam navrhovateľa by nebol dotknutý výrok napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa podaným odvolaním domáha zrušenia rozhodnutia odporkyne tak, ako mu už vyhovel napadnutým rozhodnutím krajský súd a odôvodnenie nie je tou časťou súdneho rozhodnutia, ktorá by nadobúdala záväzné účinky na práva a povinnosti navrhovateľa konania. Dôvody rozhodnutia možno opraviť postupom podľa ust. § 165 O.s.p.. Navrhovateľ podaným odvolaním sleduje zmenu v dôvodoch a nie vo výroku rozhodnutia, preto je odvolanie navrhovateľa potrebné posúdiť podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ako neprípustné odmietol podľa § 218 ods. l písm. b) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Nemohol sa zaoberať dôvodmi odvolania ani obsahom napadnutého rozsudku, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Preto odvolanie nebolo možné vecne prejednať a o ňom rozhodnúť. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.