Najvyšší súd

1So/37/2010

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci navrhovateľa: L. H., bytom Š., právne zastúpenej JUDr. J. G., advokátom v Z., proti

odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný

dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 13Sd/144/2007-

143 zo dňa 20.11.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre  

č. k. 13Sd/144/2007-143 zo dňa 20.11.2009   m e n í   tak, že rozhodnutia odporkyne  

č. X. zo dňa 25.9.2007 a 1.10.2009   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku zrušil

rozhodnutie č. X. zo dňa 25.9.2007, ktorým odporkyňa podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) priznala navrhovateľke starobný dôchodok od 29.5.2007 v sume 5 529 Sk mesačne a zrušil aj zmenové

rozhodnutie zo dňa 1.10.2009, ktorým odporkyňa dodatočne zhodnotila dobu dôchodkového

poistenia navrhovateľky od 25.8.1989 do 30.4.1990 v počte 249 dní. V rozsudku zároveň

vyslovil, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že odporkyňa mala dodatočne

zhodnotiť obdobie od 20.9.1982 do 14.1.1983 do doby poistenia a znovu posúdiť aj výšku

starobného dôchodku na základe zaplatenej náhrady škody za príslušné kalendárne mesiace  

aj napriek tomu, že táto náhrada bola vyplatená po skončení pracovného pomeru.

Argumentoval tým, že bolo potrebné zistiť, či náhrada škody za obdobie od 21.9.1983  

do 14.1.1983 (zrejme malo byť správne uvedené od 21.9.1982 do 14.1.1983) celkom v sume 8 114 Kčs, ktorá predstavuje pravdepodobný priemerný zárobok za uvedené obdobie,  

je vymeriavacím základom zamestnanca podľa § 138 ods. 1 písm. c/ zákona alebo či prichádza

do úvahy použitie § 138 ods. 2 zákona s tým, že náhrada škody je plnením poskytnutým

zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, ktoré sa do vymeriavacieho základu

zamestnanca nezahŕňa. Krajský súd dôvodil tým, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci

neponecháva na úvahu, či uplatní ústavou alebo zákonom priznanú kompetenciu, ale je

povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom

rozsahu a včas.

Proti rozsudku podala odporkyňa včas odvolanie a žiadala ho zmeniť a svoje napadnuté

rozhodnutia potvrdiť. Uviedla, že vo veci ostalo sporným, či je možné zhodnotiť ako obdobie

dôchodkového poistenia obdobie od 21.9.1982 do 14.1.1983, kedy navrhovateľka nebola

zamestnaná, len na základe súdom priznanej náhrady škody za uvedené obdobie. Náhrada

škody bola pritom navrhovateľke priznaná z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho pracovného

posudku vydaného bývalým zamestnávateľom sa nemohla zamestnať u V. (ďalej len V.) v S.

dňom 21.9.1982 a táto náhrada jej bola priznaná až do nástupu do ďalšieho zamestnania.

Odporkyňa krajskému súdu vytýkala, že v rozsudku len všeobecne uviedol, že postup

odporkyne, ktorá sporné obdobie pre dôchodkové účely nezhodnotila, bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, bez uvedenia konkrétnych ustanovení Ústavy, ktoré mali byť porušené

(len s poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy). Odporkyňa zdôraznila, že krajský súd jej uložil

opakovane posúdiť sporné obdobie, no neuviedol právny predpis, podľa ktorého tak má urobiť, t. j. z akého právneho predpisu vyplýva, že uvedenú dobu, počas ktorej navrhovateľka

nevykonávala žiadnu činnosť, možno považovať za obdobie dôchodkového poistenia. Dôvodila

tým, že právne predpisy neumožňujú hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia dobu,  

po ktorú občan nebol zamestnaný, či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov, iba ak

by bol občan odškodnený podľa osobitných predpisov, čo však v prípade navrhovateľky

neprichádzalo do úvahy.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadrila.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2

OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil

dňa 8. marca 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred

(§ 156 ods. 1 a 3 OSP).  

Z pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporkyňa rozhodnutím  

zo dňa 25.9.2007 priznala podľa § 65 zákona navrhovateľke starobný dôchodok v sume 5 529

Sk mesačne od 29.5.2007, zvýšený od 1.7.2007 na 5 875 Sk mesačne. Dôchodok bol následne

v súlade s príslušnou právnou úpravou zvyšovaný ďalšími rozhodnutiami odporkyne. Uvedené

rozhodnutie napadla navrhovateľka opravným prostriedkom, počas konania o ktorom vydala

odporkyňa zmenové rozhodnutie zo dňa 1.10.2009, ktorým navrhovateľke pre dôchodkové

účely dodatočne zhodnotila dobu poistenia od 25.8.1989 do 30.4.1990, celkovo teda v počte

249 dní (toto započítanie nemalo vplyv na výšku priznaného starobného dôchodku

rozhodnutím z 25.95.2007).

Navrhovateľka v konaní pred krajským súdom namietala správnosť výpočtu starobného

dôchodku a žiadala zhodnotiť:

- dobu, počas ktorej opatrovala svojich bezvládnych rodičov,

- dobu zamestnania v S. T., pretože nesúhlasí s ukončením pracovného pomeru (vo veci

skončenia pracovného pomeru prebieha iné konanie),

- dobu evidovanej nezamestnanosti (4.3.1991 - 31.5.1994 a 21.1.1998 - 23.6.2003),

- dobu, počas ktorej bola vo väzbe (1.3.1993 – 15.4.1993),

- obdobie evidovanej nezamestnanosti, počas ktorej nepoberala podporu

v nezamestnanosti (1.1.2001 – 31.12.2003)

- dobu od 5.8.1982 do 15.2.1983.

Krajský súd považoval postup odporkyne pri započítaní jednotlivých období

dôchodkového poistenia navrhovateľky za dôvodný a správny (s výnimkou nezapočítania

obdobia, za ktoré bola navrhovateľke priznaná náhrada škody), keď v rozsudku konštatoval, že:

- obdobie, počas ktorého sa navrhovateľka starala o svoju matku uznanú za prevažne a neskôr, až do svojej smrti, za úplne bezvládnu, odporkyňa na dôchodkové účely

správne zhodnotila od 3.8.1995 do 22.1.1996

- obdobie starostlivosti o otca, ktorý zomrel 24.10.1989 a nebol uznaný ani za čiastočne

bezvládneho, odporkyňa uznať nemohla

- odporkyňa správne zhodnotila obdobie od 15.9.1987 do 24.8.1989 v súlade s údajmi  

na evidenčnom liste potvrdenom S. T.; ďalšiu dobu, ktorej zhodnotenie navrhovateľka

žiadala, odporkyňa započítať nemohla, pretože súdne konanie o trvaní pracovného

pomeru navrhovateľky k S. T. ešte nebolo právoplatne skončené

- odporkyňa započítala navrhovateľke na základe právoplatného rozsudku Okresného

súdu Nitra č. k. 15C 61/85-120 (ktorým bolo bývalému zamestnávateľovi

navrhovateľky – C. – uložené zaplatiť jej náhradu mzdy) obdobie od 1.5.1985 do

28.2.1986, s výnimkou od 6.6.1985 do 4.11.1985 a od 21.11.1985 do 11.12.1985

- obdobie evidovanej nezamestnanosti od 4.3.1991 do 31.5.1994 a od 21.1.1998  

do 23.6.2003 odporkyňa správne zhodnotila, keď toto obdobie navrhovateľke započítala

do doby dôchodkového poistenia; s výnimkou obdobia od 1.3.1993 do 15.4.1993, počas

ktorého bola navrhovateľka vo väzbe a obdobia od 1.1.2001, ktoré nemohlo byť  

na dôchodkové účely zhodnotené z dôvodu, že navrhovateľka síce bola evidovaná

nezamestnaná, no podporu v nezamestnanosti už nepoberala (§ 255 ods. 1 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a § 9 ods. 1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb.).

Odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v medziach dôvodov odvolania odporkyne (§ 212 ods. 1 OSP), pričom v rámci

odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia odporkyne a zistil, že neboli dané predpoklady na zrušenie rozhodnutí odporkyne len z dôvodu, že táto nezhodnotila obdobie  

od 21.9.1982 do 14.1.1983, za ktoré bola navrhovateľke priznaná náhrada škody  

od jej bývalého zamestnávateľa P.P., ktoré bolo podľa krajského súdu potrebné zhodnotiť do

doby poistenia.

Zo spisu je zrejmé, že Okresný súd v Nitre rozsudkom č. k. 14C 106/83-83 zo dňa

13.3.1984 uložil bývalému zamestnávateľovi navrhovateľky P.P. zaplatiť navrhovateľke

náhradu škody vzniknutú tým, že v dôsledku nepriaznivého pracovného posudku vydaného P.P.

nebola navrhovateľka prijatá do zamestnania vo V. v S.. Náhrada škody bola navrhovateľke

priznaná od 21.9.1982, kedy jej bolo oznámené, že nebude prijatá do zamestnania, do 14.1.1983, kedy nastúpila do iného zamestnania v C.. Krajský súd v Bratislave prvostupňový

rozsudok rozsudkom č. k. 13Co 202/84-114 z 13.7.1984 zmenil vo výške priznanej náhrady

škody a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Výška priznanej náhrady škody bola určená podľa

smerníc pre odmeňovanie pracovníkov v danej triede a funkcii vo V. v S..  

Podľa § 60 ods. 1 zákona obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného

dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto

obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie

podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil

povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného

na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.

Podľa § 255 ods. 1 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje  

aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie

náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje

splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú

sa doňho tieto náhradné doby:

a) doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí  

ako služba vojaka z povolania,

b) doba inej vojenskej služby,

c) doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo

rasových dôvodov v čase neslobody,  

d) doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti

podľa osobitného predpisu,  

e) doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo dlhodobo ťažko zdravotne

postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú

mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takého deti s celoročným alebo

týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté  

do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,

f) doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu  

pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa

poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny  

po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ  

v tomto čase zamestnanie trvalo,

g) doba odborného školenia,

h) doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje  

za invalidný dôchodok,

i) doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom,

j) doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok  

pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957,

k) doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom

čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania,  

a to najskôr od 1. októbra 1988.

Podľa názoru odvolacieho súdu zákon presne a jasne definuje, čo sa považuje  

za obdobie dôchodkového poistenia. Nie je preto zrejmé, na základe akých úvah dospel krajský

súd k záveru, že obdobie, za ktoré bola priznaná navrhovateľke náhrada škody spočívajúcu v tom, že sa pre nepriaznivý posudok nemohla zamestnať vo V. v S., je obdobím zamestnania,

alebo náhradnou dobou tak, ako ju vymedzuje vyššie citovaného zákonné ustanovenie.

Samotné sankcionovanie bývalého zamestnávateľa navrhovateľky (P.P.) za vydanie

nepriaznivého, a teda zrejme nepravdivého, pracovného posudku, nemožno považovať   za skutočnosť, ktorou by bolo zároveň potvrdené nezákonné prepustenie navrhovateľky

z pracovného pomeru v P.P., či trvanie tohto pomeru aj po 21.9.1982, ani vznik pracovného

pomeru k V. v S., ktorý navrhovateľku do zamestnania neprijal. Je bez všetkých pochybností

preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky k P.P. bol riadne skončený (táto skutočnosť

nebola namietaná, trvanie pracovného pomeru k P.P. nebolo predmetom žiadneho súdneho

konania) a teda P.P. nemalo v spornom období povinnosť za navrhovateľku platiť a odvádzať

poistné na sociálne zabezpečenie a že pracovný pomer k V. S. nikdy nevznikol, teda ani tento

subjekt neodvádzal poistné   za navrhovateľku. Navyše je nelogické usudzovať z priznania

náhrady škody dĺžku pomyselného pracovného pomeru k V. S., ktorá by takto mala byť

započítaná do obdobia dôchodkového poistenia. Toto obdobie nemožno zaradiť ani pod žiadnu z náhradných dôb taxatívne vymedzených v § 9 zákona č. 100/1988 Zb. Ako správne uviedla

odporkyňa, za obdobie dôchodkového poistenia nemožno hodnotiť dobu, počas ktorej fyzická

osoba nebola zamestnaná, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, s výnimkou

prípadov vymedzených zákonom a s výnimkou prípadov, ak bola fyzická osoba odškodnená

podľa osobitných predpisov.

V nadväznosti na to sa javí nadbytočným ukladať odporkyni povinnosť zisťovať,  

či náhrada škody priznaná v súdnom konaní (predstavujúca pravdepodobný priemerný mesačný

zárobok vo V. S.) a spočívajúca v tom, že navrhovateľka sa pre nepriaznivý posudok nemohla

zamestnať u konkrétneho zamestnávateľa, za obdobie od 21.9.1982 do 14.1.1983 je alebo nie je

vymeriavacím základom zamestnanca v zmysle ustanovenia § 138 zákona.

Najvyšší súd sa preto nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu

a má za to, že rozhodnutia odporkyne boli vydané v súlade so zákonom a vychádzali  

zo správneho právneho posúdenia veci.

Na základe zisteného skutkového stavu veci, uvedených právnych skutočností   a po vyhodnotení odvolacích námietok odporkyne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

s poukazom na § 220 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP tak, že rozsudok krajského súdu

zmenil a napadnuté rozhodnutia odporkyne potvrdil (§ 250q ods. 2 OSP).

O trovách konania rozhodol odvolací súdu podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c

ods. 1 a § 224 ods. 1 a 2 OSP tak, že neúspešnej navrhovateľke trovy konania nepriznal.

Úspešnej odporkyni, ktorá podala odvolanie, zákon priznanie trov neumožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. marca 2011

  JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová