Najvyšší súd Slovenskej republiky

1So 3/2012

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: R., bytom D., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dončova č. 6, Ružomberok, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o

odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/219/2011-26 zo dňa

24.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline  

č. k. 25Sd/219/2011-26 zo dňa 24.11.2011   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku

potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 22.3.2011, ktorým odporkyňa podľa § 70 a 71 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla

žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového

lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, zo dňa 1.3.2011, nie je invalidný,

lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. O trovách konania rozhodol

krajský súd tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že v rámci preskúmavacieho

konania posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku so záverom, že navrhovateľ nie je

invalidný. Poukázal na to, že navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne novšie odborné

lekárske nálezy, ktoré by hodnotili jeho zdravotný stav rozdielne. Miera poklesu schopnosti

navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť bola podľa záveru krajského súdu určená správne

a v súlade so zákonom.

Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie a žiadal prehodnotenie svojho

zdravotného stavu na účel invalidity. V odvolaní namietal predovšetkým postup krajského

súdu, ktorý mu napriek jeho žiadosti nevyžiadal eskortu a tým mu znemožnil zúčastniť sa

pojednávania na súde osobne. Dôvodil, že na výzvu súdu o tom, či skutočne trvá na svojej

osobnej účasti na pojednávaní už nemohol odpovedať, pretože mal nárok len na poslanie  

2 listov mesačne na náklady štátu. Preto žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť z dôvodov

podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP a vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý

rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny s odôvodnením, že posudkoví lekári

sociálneho poistenia po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení zdravotného stavu

navrhovateľa a za jeho osobnej účasti vyhotovili logické a jednoznačné posudky, z ktorých

vychádzal vo svojom rozhodnutí aj krajský súd.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 250l

ods. 2 a § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru,

že je potrebné ho zrušiť a vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221  

ods. 1, písm. f/ OSP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z prvostupňového spisu, ktorého súčasťou bol  

aj administratívny spis odporkyne, zistil, že navrhovateľ sa opravným prostriedkom zo dňa

19.7.2011 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 22.3.2011

o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok.

Krajský súd doručil účastníkom konania predvolanie na pojednávanie určené  

na 24.11.2011 o 9.10 hod (č. l. 8). Navrhovateľ predvolanie spolu s oznámením (č. l. 14)

o tom, že náklady spojené s jeho účasťou na pojednávaní musí uhradiť sám a že jeho účasť

na pojednávaní nie je povinná, prevzal osobne dňa 17.10.2011.

Podaním zo dňa 20.10.2011, doručeným krajskému súdu dňa 26.10.2011 navrhovateľ

súdu oznámil, že sa chce osobne zúčastniť pojednávania v predmetnej veci, vzhľadom  

ku skutočnosti, že je vo výkone trestu odňatia slobody, žiadal konajúcu sudkyňu o zaslanie

príkazu na jeho eskortu z dôvodu, že bez tohto ústav eskortu nevykoná.

Krajský súd prípisom zo dňa 7.11.2011 (č. l. 21) vyzval navrhovateľa, aby súdu

obratom oznámil, či trvá na svojej žiadosti o poskytnutie eskorty za účelom účasti  

na pojednávaní. Znovu ho poučil o tom, že jeho účasť nie je nevyhnutná a trovy predvedenia

vynaložené ústavom je povinný uhradiť účastník konania, ak bol tento poučený, že jeho účasť

nie je nevyhnutná. Prípis bol navrhovateľovi doručený dňa 10.11.2011.

Krajský súd následne na pojednávaní dňa 24.11.2011, uskutočnenom v neprítomnosti

navrhovateľa, rozhodnutie odporkyne potvrdil.

  V zmysle § 250l ods. 1, 2 OSP sa podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP

postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave

nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250q ods. 1 OSP ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom

uvedeným v § 250f, 250o alebo 250p, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

  Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd nepostupoval v súlade so zákonom,  

keď neumožnil navrhovateľovi zúčastniť sa pojednávania napriek tomu, že tento sa účasti  

na ňom domáhal. Zo spisu, aj s ohľadom na obsah odvolania navrhovateľa, je zrejmé,  

že navrhovateľ je vo výkone trestu odňatia slobody a domáhal sa účasti na pojednávaní  

na krajskom súde vo veci jeho žiadosti o invalidný dôchodok. S povinnosťou uhradiť trovy

spojené s eskortou na pojednávanie bol oboznámený a v podaní zo dňa 20.10.2011 výslovne

žiadal konajúci súd o zabezpečenie eskorty za účelom jeho účasti na pojednávaní. Úkon

krajského súdu, ktorým sa opätovne pýtal navrhovateľa, či sa chce pojednávania zúčastniť,

napriek tomu, že zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ si bol vedomý postupu pri zabezpečení

eskorty a svojej povinnosti hradiť trovy s tým spojené, ak jeho účasť na pojednávaní nebola

nevyhnutná, sa odvolaciemu súdu javí ako nadbytočný. Nebolo sporné, už i s ohľadom  

na poučenie navrhovateľa súdom (č. l. 14) a následnú odpoveď navrhovateľa (č. l. 15),  

že nebolo potrebné opakovať výzvu adresovanú navrhovateľovi, ale súd mohol urobiť úkony

na zabezpečenie účasti navrhovateľa, ktorej sa tento domáhal.  

Keď teda krajský súd vykonal pojednávanie bez účasti navrhovateľa a svojim

postupom mu v podstate žiadanú účasť na pojednávaní znemožnil, odňal tým navrhovateľovi

možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP) treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie

krajského súdu postupom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom

na § 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP bude povinnosťou súdu

prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.

POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. mája 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová