ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: C.. V.. S. D., X.., bytom S. č. 9, XXX XX H. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/38/2013-28 z 20.januára 2015 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/38/2013-28 z 20.januára p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa X.XX.XXXX, ktorým odporkyňa podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 od 1.1.2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 668,20 € mesačne.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 17.10.2005 v spojení s právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 30.3.2006 priznaný starobný dôchodok od 1.6.2005. Správnosť a zákonnosť rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku preskúmal a potvrdil Krajský súd v Bratislave pod č.k. 6Sd 500/2005 zo dňa 23.2.2007 a Najvyšší súd Slovenskej republiky č. 7So 102/2007 zo dňa 17.7.2007. Ku dňu 1.1.2013 predstavovala suma starobného dôchodku navrhovateľa 657 € a navrhovateľovi bol tak v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013 napadnutým rozhodnutím odporkyne zvýšený starobný dôchodok na sumu 668 € mesačne.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vyhodnotil námietky navrhovateľa ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z tých istých dôvodov ako samotný opravný prostriedok t.j., Sociálna poisťovňa voči nemu postupovala diskriminačne, pretože v jeho prípade ide o poistenca s najvyššou kvalifikáciou a tým aj primeranými príjmami a teda aj značne vyššími odvodmi do sociálneho poistenia. Aj keď súd vychádzal z platnej legislatívy, táto nerešpektuje nadriadenú legislatívu EÚ a jej Chartu základných práv zakazujúcu diskrimináciu; žiada preto znovu posúdiť zvýšenie jeho dôchodku nie o socialistické, rovnostárske, nivelizačné a hlavne diskriminačné zvyšovanie o pevnú sumu, ale podľa zásluhovosti a teda aj výšky príslušných odvodov do dôchodkového zabezpečenia.
Odporkyňa nepovažovala dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní za opodstatnené. Navrhovateľ nepredložil žiadne doklady a neuviedol žiadne nové skutočnosti týkajúce sa správnosti zvýšenia starobného dôchodku, jeho argumenty uvádzané v odvolaní majú všeobecný charakter a nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Odporkyňa trvala na tom, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p."), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 1.decembra 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www. nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
V konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. je predmet súdneho konania vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia, napadnutého opravným prostriedkom. Inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím, sa súd zaoberať nemôže.
Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa od 1. januára 2013.
Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa vyššie uvedeného postupu. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania (§ 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 sa starobný dôchodok zvyšuje o 11,20 €.
Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje (§ 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).
Z obsahu spisu vyplýva a navrhovateľ nespochybnil, že ku dňu 1.1.2013 bol poberateľom starobného dôchodku vo výške 657 €.
Pokiaľ teda odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím zo 6. decembra 2012 zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa od 1. januára 2013 o 11,20 € na sumu 668,20 € postupovala v súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., ktorých platnosť a účinnosť nebola relevantným spôsobom spochybnená.
V súvislosti s námietkami navrhovateľa odvolací súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 2. júla 2008, podľa ktorého „ v zmysle článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. V tomto prípade je to práve primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti (zdravotnej) na prácu prostredníctvom systému dôchodkového zabezpečenia, v ktorom kľúčovú pozíciu má sociálne poistenie. Sociálne poistenie ako systém založený na poistnom princípe, osobnej participácii premietajúcej sa do zohľadňovania „zásluhovosti" pri výpočte dôchodkovej dávky, na sociálnej solidarite a na garancii štátu je založený na princípoch, ktoré sa premietajú nielen do výpočtu dôchodkovej dávky, ale premietajú sa aj do systému jej zvyšovania, ktoré sa podľa všeobecného mechanizmu zákona č. 461/2003 Z. z. má realizovať každý kalendárny rok, s ohľadom na medziročný rast spotrebiteľských cien a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tento mechanizmus podlieha vopred presne ustanoveným pravidlám a s takto založenou valorizáciou sociálny systém počíta tak, aby dôchodkový systém bol funkčný a spoľahlivý. Tým, že integrálnou súčasťou systému sociálneho poistenia sú tak dôchodkové dávky, ako aj ich valorizácia pravidelne uskutočňovaná každoročne v určitom čase a podľa určitých kritérií, možno ju považovať za súčasť základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 listiny a z tohto pohľadu ju treba aj posudzovať. "
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom, pričom námietky navrhovateľa vytýkajúce diskriminačný prístup voči nemu neboli dôvodné a teda spôsobilé spochybniť jeho zákonnosť, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v odvolacom konaní nebol úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.