1So/26/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: A., bytom F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 21Sd/145/2012 - 19 zo dňa 10. apríla 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 21Sd/145/2012 - 19 zo dňa 10. apríla 2013, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. septembra 2012, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým namietal, že mu tŕpnu obidve ruky, v oboch ušiach počuje svoj vlastný pulz a zle spáva. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa označila dôvody uvádzané navrhovateľom za neopodstatnené a napadnutý rozsudok navrhla potvrdiť ako vecne správny. Podľa jej názoru skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto napriek návrhu navrhovateľa daný dôvod na ďalšie dokazovanie. V súvislosti s predložením nových lekárskych nálezov odporkyňa zdôraznila, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Navrhovateľ v konanínepreukázal, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť preto jeho nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. júla 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www. nsud.sk, najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods.1).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebol sporný skutkový stav tak ako ho zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu t.j., že zdravotný stav navrhovateľa bol po podaní žiadosti o invalidný dôchodok zo 6. septembra 2012, posúdený dňa 6. septembra 2012 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu, Dorzopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia (kap. XV, odd. E, položka 3, písm. b/), odôvodňujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % bez zvýšenia percentuálnej miery za zistené iné zdravotné postihnutia a teda navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo miera poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nie je vyššia ako 40 %.

Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici dňa 11. decembra 2012, ktorý na základe vlastného vyšetrenia a zhodnotenia odborných lekárskych nálezov predložených navrhovateľom zistil, že u navrhovateľa sú v popredí bolesti driekovej chrbtice a subjektívne uvádzané závraty. Tieto ťažkosti boli dôvodom odborných vyšetrení v priebehu rokov 2011 - 2012. Vykonané CT mozgu, ajvnútorného ucha, nepreukázalo žiadne morfologické zmeny, ktoré by vysvetľovali udávané závraty a audiometrickým vyšetrením bola zistená len ľahká porucha sluchu - CSS 18,9 %. Pre bolesti chrbtice bol sporadicky vyšetrený na neurologickej ambulancii. CT vyšetrením driekovej chrbtice sú preukázané degeneratívne zmeny, ale bez prípadných vyklenutí platničiek alebo útlaku okolitých štruktúr, čo koreluje s klinickými funkčnými nálezmi, v ktorých nie je preukázaná porucha citlivosti, svalovej asymetrie, porucha chôdze, alebo trvalé koreňové dráždenie. Rovnako pri vlastnom vyšetrení nezistil ťažkú poruchu dynamiku chrbtice, poruchu postoja, chôdze, asymetriu svalstva. Subjektívne uvádzané ťažkosti v priebehu rokov nevyžiadali intenzívnejšiu liečbu, napr. vrátane hospitalizácie, intenzívnej rehabilitácie, alebo kúpeľnej liečby a klinické nálezy spolu s citovaným morfologickým obrazom nevysvetľujú uvádzané výrazné bolesti. Objektívnemu stavu maximálne zodpovedá stanovené percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nemá pridružené žiadne ochorenia, ktoré by boli významnejšie, resp. odôvodňovali percentuálne zvýšenie.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 23. januára 2013 predložil novú lekársku správu z neurologického vyšetrenia, ktorá neboli predmetom posudzovania posudkovým lekárom, krajský súd dôvodne nariadil odporkyni doplniť dokazovanie. Z doplnenia posudku zo dňa 5. marca 2013 vyplýva, že vykonané CT mozgu, aj vnútorného ucha, nepreukázalo žiadne morfologické zmeny, ktoré by vysvetľovali udávané závraty a audiometrickým vyšetrením bola zistená len ľahká porucha sluchu, CSS 18,9 %. Pre bolesti chrbtice bol navrhovateľ sporadicky vyšetrený na neurologickej ambulancii, CT vyšetrením driekovej chrbtice sú preukázané degeneratívne zmeny, ale bez prípadných vyklenutí platničiek alebo útlaku okolitých štruktúr, čo koreluje s klinickými funkčnými nálezmi, v ktorých nie je preukázaná porucha citlivosti, svalovej asymetrie, porucha chôdze, alebo trvalé koreňové dráždenie. Nebolo zistené funkčné postihnutie na horných končatinách, na dolných končatinách je tiež tonus normálny, reflexy výbavné, symetrické, predklon ľahko viazne, stoj na päty špičky v norme, pri stoji so zavretými očami je ľahká neistota. Subjektívne uvádzané ťažkosti si u navrhovateľa nevyžiadali intenzívnejšiu liečbu, napr. hospitalizáciu, intenzívnu rehabilitáciu, alebo kúpeľnú liečbu a klinické nálezy spolu s citovaným morfologickým obrazom nevysvetľujú uvádzané výrazné bolesti hlavy a šumenie v ušiach. Doplnené ORL vyšetrenie naďalej potvrdzuje nezmenený stav audiometrie. Posudkový lekár sa vyjadril aj k navrhovateľom uvádzanému úrazu hlavy z 3. mája 2000, ktorý však bol hodnotený ako jednoduchý, nekomplikovaný, bez poruchy vedomia, neurologicky bez ložiskových zmien povrchové rany v oblasti čela a spánkovej oblasti boli riešené jednoduchým zašitím. Pri tejto príležitosti mal vyšetrené aj vnútorné ucho, kde záver nebol jednoznačne uzavretý a odporúčané boli vyšetrenia audiometrické a CT pyramíd, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej lekárskej správe a boli s negatívnym výsledkom. Posudkový lekár preto zotrval na určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia i miery poklesu zárobkovej činnosti.

Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia napadnutého rozhodnutia odporkyne, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľa (v podstate zhodnými ako uvedenými v odvolaní), a odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku a na tieto odkazuje.

Navrhovateľom v súdnom konaní predložená lekárska správa z neurologického vyšetrenia z 15. januára 2013 bola predmetom opätovného preskúmania posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici dňa 5. marca 2013, ktorý konštatoval zhodné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní. Navrhovateľ nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by nasvedčovali existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľa, ako bol včase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i OSP) alebo by inak prijatý záver spochybňovali. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Ak by sa v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľa zhoršil, nič mu nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jej zdravotného stavu.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.