Najvyšší súd

1So/25/2010

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, v právnej veci

navrhovateľa: J., bytom A., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul. 29.

augusta č. 8, o zníženie starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/114/2009-27 zo dňa 5.11.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne  

č. k. 12Sd/114/2009-27 zo dňa 5.11.2009   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 15.6.2009 o znížení starobného dôchodku

navrhovateľa podľa nariadenia vlády ČSSR č. 118/1988 Zb. o mimoriadnom poskytovaní

starobného dôchodku, § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona  

č. 107/1999 Z.z., § 259 ods. 1 a § 112 zákona č. 41/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona

č. 721/2004 Z.z. od 6.2.2004 na sumu 5 432 Sk (180,31 €) mesačne. O trovách konania rozhodol

tak, že ich náhradu odporkyni nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo

správne a námietky navrhovateľa neodôvodnené. Konštatoval, že odporkyňa navrhovateľovi znížila

starobný dôchodok z dôvodu úpravy vymeriavacieho základu na základe úpravy čiastkového

základu dane za rok 1994 po kontrole údajov o čiastkových základoch z Daňového úradu

v Prievidzi ukončenej 15.3.1996. Na základe tohto vydala pobočka odporkyne v Prievidzi opravné

evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia zo dňa 9.7.2003 a 17.2.2009.

Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie tvrdiac, že pri odchode do dôchodku

neexistoval žiadny nedoplatok voči odporkyni a rozdiel, ktorý vznikol pri kontrole daňového úradu,

vyplatil daňovému úradu vo výške 8 040 Sk dňa 15.3.1996. Uviedol, že odporkyni vyplatil dlh

20.8.1999 o 13.30 hod. pri okienku pobočky v Prievidzi, kde mu vyškrtli dlh vo výške 930 Sk.

Doklad o zaplatení však nedostal. Dovodil, že nikdy nikto nevyzval na úhradu nedoplatkov, z čoho

usudzuje, že mal všetko vyplatené. Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2

OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu

odvolacích dôvodov, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2

v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.  

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľ

bol poberateľom starobného dôchodku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a nariadenia vlády ČSSR

č. 118/1988 Zb. od 20.7.1999, vymeraného z III. pracovnej kategórie, vypočítaného v PMZ za roky

1995, 1989, 1996, 1997 a 1998, pri celkovej dobe zamestnania 44 rokov, z ktorých bolo pre výšku

dôchodku rozhodujúcich 40 rokov (v III. pracovnej kategórii).

Úpravou čiastkového základu dane za rok 1994 vznikol za obdobie od 1.6.1995  

do 31.12.1995 a od 1.1.1996 do 30.6.1996, počas ktorého bol navrhovateľ samostatne zárobkovo

činnou osobou, nedoplatok na poistnom. Uvedený nedoplatok navrhovateľ uhradil dňa 2.7.2003.

Zmena v čiastkovom základe dane za rok 1994 bola vykonaná v rámci kontroly ukončenej 15.3.1996, kedy navrhovateľ osobne prevzal na Daňovom úrade v Prievidzi prevzal dodatočný

platobný výmer č. 675/21/3092/96, ktorým mu bola dorúbená daň z príjmov fyzických osôb za rok

1994. Navrhovateľ však túto zmenu oznámil príslušnej pobočke odporkyne až 30.6.2003, teda

nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z § 106 zákona č. 100/1988 Zb.

Na základe uvedenej zmeny vydala odporkyňa opravné evidenčné listy dôchodkového

zabezpečenia zo dňa 3.7.2003 a 17.2.2009 a na ich podklade bolo znovu zhodnotené obdobie

poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a výška vymeriavacieho základu a podľa príslušných

zákonných ustanovení prepočítaný starobný dôchodok navrhovateľa.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu  

z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu

jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali  

z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré

vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní,

odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou  

z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej

dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne

rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej

ustanovenými.

Podľa § 72 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988

Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, na činnosť samostatne zárobkovo činných

osôb sa prihliadne ako na dobu zamestnania, ak sa zaplatilo poistné za celú dobu trvania

zabezpečenia; ak sa poistné za túto dobu nezaplatilo do dňa, od ktorého sa priznáva alebo zvyšuje

dôchodok, prihliadne sa na ňu ako na dobu zamestnania až odo dňa zaplatenia poistného.

Podľa § 145c zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 308/1995 Z.z. na vznik nároku  

na dôchodok a jeho výšku sa z doby účasti na dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo

činnej osoby hodnotí ako zamestnanie len doba účasti na dôchodkovom zabezpečení, za ktorú

samostatne zárobkovo činná osoba zaplatila poistné na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného

predpisu (ods. 1).

Ak samostatne zárobkovo činná osoba nezaplatila za dobu účasti na dôchodkovom

zabezpečení samostatne zárobkovo činnej osoby poistné na dôchodkové zabezpečenie do dňa,  

od ktorého sa priznáva dôchodok, hodnotí sa doba účasti na dôchodkovom zabezpečení, za ktorú

nebolo zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie, ako zamestnanie až odo dňa zaplatenia

poistného na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu (ods. 2).

Odporkyňa aj podľa názoru odvolacieho súdu postupovala v súlade so zákonom, keď  

s použitím § 72 ods. 1 vyhlášky č. 149/1998 Zb. a § 145c zákona č. 100/1988 Zb. dobu od 1.5.1990

do 31.12.1995 pre nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi od 20.7.1999 nehodnotila

a dôchodok mu od 6.2.2004 po prepočítaní znížila na 5 432 Sk mesačne (vrátane príslušných

zvýšení).

Navrhovateľ v odvolaní poukazoval predovšetkým na to, že svoje nedoplatky voči poisťovni

uhradil. Túto skutočnosť však odporkyňa ani krajský súd nespochybňovali. K zníženiu starobného

dôchodku však došlo v dôsledku toho, že na dobu, počas ktorej fyzická osoba vykonávala činnosť

samostatne zárobkovo činnej osoby, sa prihliadne ako na dobu zamestnania až odo dňa zaplatenia

poistného. Ak teda poistné bolo doplatené neskôr, je logické, že výška dávky musela byť upravená

tak, ako to realizovala odporkyňa.

Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského

súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že rozhodnutie

a postup odporkyne pred jeho vydaním boli v súlade so zákonom a preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal,

pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. decembra 2010  

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:  

Ľubica Kavivanovová