1So/23/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: D. Y., bytom Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/10/2012 zo dňa 20.2.2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/10/2012-9 zo dňa 20.2.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením uvedeným vo výroku zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.11.2011, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Krajský súd konanie zastavil s poukazom na § 250d ods. 3 OSP z dôvodu, že navrhovateľka písomným podaním zo dňa 15.2.2012 vzala svoj návrh späť a žiadala konania zastaviť.

Proti zastavujúcemu uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého uznesenia a žiadala, aby krajský súd v konaní pokračoval. Dôvodila tým, že počas vyšetrenia u odporkyne bola uvedená do omylu a bola v časovej tiesni - odporkyňa jej dala ako dokument o lekárskej prehliadky podpísať späťvzatie jej návrhu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky bolo dôvodné.

Späťvzatie návrhu, opravného prostriedku, účastníkom konania, je procesný úkon, ktorým tentoprejavuje svoju vôľu, aby sa v jeho veci ďalej nekonalo a nerozhodlo. V relácii správneho súdnictva to znamená, aby sa nepreskúmalo rozhodnutie, voči ktorému podal opravný prostriedok, či žalobu z dôvodu, že sa takýmto rozhodnutím cítil poškodený na svojich právach, ktoré tvrdenie je jeho imanentnou súčasťou. Späťvzatím opravného prostriedku účastník súčasne vyjadruje, že sa s ním - teda s právami a povinnosťami ním založenými, zmenenými alebo odňatými - uspokojil. Takýto prejav účastníka musí byť jednoznačný a určitý. Ak nie je, súd sa musí presvedčiť, či sú dôsledky späťvzatia účastníkovi známe.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľka vzala svoj opravný prostriedok späť v konaní pred odporkyňou, kde mala do zápisnice zo dňa 15.2.2012 prehlásiť, že na opravnom prostriedku netrvá. Prejav navrhovateľky o späťvzatí sa nachádza aj na podaní zo dňa 15.2.2012 (č. l. 5), obsah ktorého naznačuje, že text bol vypracovaný vopred odporkyňou a bol navrhovateľke predložený na podpis. Z týchto podaní však nemožno v žiadnom prípade usudzovať, že navrhovateľka sa s rozhodnutím odporkyne o nepriznaní invalidity uspokojila. Navyše z podaní nie je zrejmé, či boli navrhovateľke vôbec známe následky späťvzatia opravného prostriedku - pričom s ohľadom na obsah jej odvolania možno dospieť k záveru, že následkov si vedomá nebola.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie krajského súdu postupom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.