Najvyšší súd
1So/23/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca v právnej veci
navrhovateľa: JUDr. A., bytom M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29.
augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/82/2009-32 zo dňa 10.12.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/82/2009-32 zo dňa 10.12.2009 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 11.2.2009 a 15.5.2009 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, ktorý bol prekvalifikovaný na starobný dôchodok. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu odporkyni nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia odporkyne boli zákonné. Konštatoval, že navrhovateľovi bol na podklade § 293az zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v znení zákona č. 449/2008 Z.z. zvýšený invalidný dôchodok od 1.7.2005 o 8,85%, teda o 6 714 Sk mesačne, celkom na sumu 8 245 Sk mesačne s odôvodnením, že invalidný dôchodok sa podľa § 263 ods. 9 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. považuje za starobný dôchodok. Krajský súd nepovažoval námietky navrhovateľa za opodstatnené a pretože sa stotožnil so závermi odporkyne, v podrobnostiach len poukázal na príslušnú časť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne zo dňa 15.5.2009.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie s odôvodnením, že požiadal o prepočet starobného dôchodku podľa § 293aw zákona, no jeho žiadosť bola zamietnutá. Na jeho opravný prostriedok reagovala odporkyňa vydaním nového rozhodnutia zo dňa 15.5.2009, ktorým zamietla žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, hoci on o zvýšenie invalidného dôchodku nežiadal, čím odporkyňa zmenila obsah jeho návrhu.
Uviedol, že § 293aw zákona mal odškodniť starodôchodcov, ktorým boli dôchodky priznané pred 1.10.1988, medzi ktorých patrí a poberateľom starobného dôchodku bol aj v roku 2008,
čo odporkyňa tiež potvrdila. Výška dôchodku bola pred 1.10.1988 vypočítaná z redukovaného priemerného mesačného zárobku 3 000 Kčs. Poukázal na to, že dôchodcovský vek dosiahol 23.11.1982, teda pred rokom 1988, no v dôsledku politického prenasledovania dostal infarkt a keďže dôchodky boli vtedy rovnaké, nemal žiaden dôvod na to, aby v roku 1982 požiadal
o starobný dôchodok. Žiadal, aby súd prihliadol na účel ustanovenia § 293aw zákona – odškodniť starodôchodcov poberajúcich v dobe účinnosti zákona č. 449/2008 Z.z. starobný dôchodok, inak by uprednostňovaním sémantického výkladu tohto ustanovenia – že v roku 1976 bol invalidným – bolo poškodené jeho právo v zmysle čl. 389 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu odvolacích dôvodov, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 263 zákona invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku (ods. 1).
Invalidný dôchodok uvedený v odseku 1, ktorého poberateľ pred 1. januárom
2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od 1. januára 2005 za starobný dôchodok (ods. 9).
Podľa § 293aw ods. 1 zákona ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku 3 000 Sk, starobný dôchodok sa zvýši odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2008 o sumu 26,60 eura.
V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný na základe jeho žiadosti zo dňa 20.9.1976, a to rozhodnutím zo dňa 29.12.1976 vydaným podľa § 25 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, pričom suma dôchodku bola vypočítaná z redukovaného priemerného mesačného zárobku.
Rozhodnutím zo dňa 9.6.2005 odporkyňa oznámila navrhovateľovi, že v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 263 ods. 9 zákona sa od 1.1.2005 invalidný dôchodok navrhovateľa považuje za starobný dôchodok.
Žiadosťou zo dňa 30.1.2009, predloženou odporkyni dňa 3.2.2009, označenou ako „prepočet dôchodku“, sa navrhovateľ domáhal prepočtu dôchodku vzhľadom k tomu, že obmedzeniami hornej hranice bol poškodený na dôchodku.
Na základe tejto žiadosti odporkyňa rozhodnutím zo dňa 11.2.2009 zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy starobného dôchodku s poukazom na § 293aw zákona v znení zákona č. 449/2008 Z.z. s odôvodnením, že invalidný dôchodok mu bol priznaný od 15.10.1976 a po dosiahnutí dôchodkového veku nepožiadal o priznanie starobného dôchodku, t. j. nebol vykonaný výpočet starobného dôchodku.
Uvedené rozhodnutie napadol navrhovateľ opravným prostriedkom doručeným odporkyni dňa 3.3.2009, v ktorom uviedol, že nemal žiadnu povinnosť a ani nepovažoval za potrebné o starobný dôchodok požiadať, lebo nebol vyšší ako invalidný dôchodok. Tento mu odporkyňa sama zmenila na starobný dôchodok s poukazom na § 263 ods. 9 zákona.
Krajský súd uznesením č. k. 12Sd/82/2009-7 zo dňa 14.5.2009 uložil odporkyni vydať nové rozhodnutie s ohľadom na vyjadrenie odporkyne k opravnému prostriedku navrhovateľa, v zmysle ktorého odporkyňa námietky navrhovateľa považovala za čiastočne odôvodnené.
Zmenovým rozhodnutím zo dňa 15.5.2009 odporkyňa podľa § 293aw zákona v znení zákona č. 449/2008 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorý bol prekvalifikovaný na starobný dôchodok s odôvodnením, že navrhovateľovi nebol priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov účinných pred 1.10.1988, ale bol mu priznaný invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293 ods. 9 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. považuje od 1.1.2005 za starobný dôchodok. Uviedla, že zvýšenie podľa § 293aw zákona sa na invalidné dôchodky priznané podľa právnych predpisov účinných pred 1.10.1988 nevzťahuje.
Navrhovateľ v opravných prostriedkoch ako aj v odvolaní v podstate trval na tom, že „prepočet“ dôchodku podľa § 293aw zákona sa mal vzťahovať aj na jeho prípad, hoci mu bol pôvodne priznaný invalidný dôchodok.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa postupovala správne a v súlade so zákonom, keď zmenovým rozhodnutím zo dňa 15.5.2009 zamietla žiadosť navrhovateľa z dôvodu, že mu bol podľa predpisov účinných pred 1.10.1988 priznaný invalidný a nie starobný dôchodok, ktorý sa až podľa zákona č. 461/2003 Z.z. začal považovať za starobný dôchodok. Z ustanovenie § 293aw zákona jednoznačne vyplýva, že toto zvýšenie starobného dôchodku, vyplývajúce priamo zo zákona, sa týka len poberateľov starobných dôchodkov, ktorým bola suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných pred 1.10.1988 z redukovaného PMZ. Toto ustanovenie nemožno vykladať extenzívne a zahrnúť pod neho aj poberateľov invalidných dôchodkov určených podľa predpisov účinných do 1.10.1988, tak ako to žiadal navrhovateľ.
Podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za správne. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi
nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. decembra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová