ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľa: H. Š., bytom G. XXXX/XX, prechodne bytom B. XXXX/XX, F., t.č. ÚVTOS F. - Š., L. Č.. X, J. XX, XXX XX, F.
- Š., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Sa/12/2016-16 zo dňa 20.decmbra 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Sa/12/2016-16 zo dňa 20.decmbra 2016 potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.4.2016 (ďalej len „napadnuté zhodnutie“), ktorým odporkyňa podľa § 70 a 71 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej v tomto rozsudku len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 30.marca 2016 navrhovateľ nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ževykonaným dokazovaním bolo zistené, že zdravotný stav navrhovateľa nie je zhoršený na úroveň invalidity. Opätovným posúdením lekárskych nálezov z odborných vyšetrení, aj hospitalizácie navrhovateľa, posudkový lekár, ktorý vyhotovil posudok pre účely súdneho konania, dospel k rovnakému posudkovému záveru ako posudkový lekár v správnom konaní, že miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je pre rozhodujúce zdravotné postihnutie 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a preto rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods.2 O.s.p. ako zákonné potvrdil.
Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom žiadal o opätovné preskúmanie jeho zdravotného stavu a namietal, že tvrdenia posudkového lekára, ktorý dospel k rovnakému záveru ako prvý posudkový lekár sú klamlivé, lebo posudok iba opísal a ani ho nevidel; ani sudkyňa ho nevidela a preto sa nestotožňuje s jej tvrdením, že nemá stav zhoršený na úroveň invalidity. V nasledujúcich dňoch doručí najvyššiemu súdu k odvolaciemu konaniu nové nálezy. Žiadal, aby najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie a dokazovanie.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu označila dôvody v ňom uvádzané, za neopodstatnené. Podľa jej názoru navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by záver prijatý v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasnosti a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jeho nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 250s O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.mája 2018 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto v medziach odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia odporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil ich zákonnosť.
Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).
V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sarozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).
Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako ho zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, teda že odporkyňa napadnutým rozhodnutím rozhodla o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok. Podkladom pre predmetné rozhodnutie bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 30.marca 2016, ktorý konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u neho je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly V, položka 7 písm. a/ - duševné choroby poruchy správania, na základe čoho ustálil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Podľa posudku je u navrhovateľa asi štyri roky zistený vysoký tlak, na ktorý sa intermitentne liečil, v anamnéze výrazný konzum alkoholu, ktorý t.č. popiera. V psychiatrickom vyšetrení zaznamenaná aj epizóda stredne ťažkej depresie pri syndróme závislosti. Kontrolné kardiologické vyšetrenie kardiomegáliu vylúčilo. Vzhľadom k priebehu ochorenia v danej položke volil stred s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Ďalšie popisované zdravotné obtiaže posudkovo významné nie sú. Invalidita nevznikla.
Na základe navrhovateľom podaného opravného prostriedku bol jeho zdravotný stav (potom čo telefonicky oznámil, že sa nemôže zúčastniť na posúdení jeho zdravotného stavu a žiada o jeho posúdenie v neprítomnosti) posúdený druhostupňovým posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie pracovisko Košice dňa 25.júla 2016, ktorý po zohľadnení predložených lekárskych nálezov (prepúšťacia správa z hospitalizácie na I. internej klinike od 28.12 do 30.12.2013, psychiatrické vyšetrenie z 1.12.2015, kardiologické vyšetrenie zo dňa 16.11.2015, očné vyšetrenie z 28.12.2015, ortopedické vyšetrenie z 22.12.2015, 12.1.2016) v podrobnom posudku konštatoval, že navrhovateľ bol v minulosti dvakrát súdne trestaný pre ekonomickú trestnú činnosť, naposledy od 28.12.2013 do 04.11.2015 bol vo väzbe. Počas väzby pre neliečenú hypertenziu bol hospitalizovaný na internej klinike za účelom vyšetrenia a liečenia. Po kompletnom vyšetrení u navrhovateľa bola zistená hepatopatia laboratórne aktívna, pravdepodobne exotoxickej etyológie a bolo vyslovené podozrenie na kardiomyopatiu. Po prepustení z väzby bol vyšetrený kardiológom, ktorý na základe kompletného vyšetrenia ochorenie srdca vylúčil, stav uzatvára ako ľahkú formu hypertenziu pri liečbe dobre kompenzovanú, bez orgánových komplikácií. V decembri 2015 bol navrhovateľ vyšetrený prvýkrát aj psychiatrom pre syndróm závislosti na alkohole, bez známok organického psychosyndrómu, bez poruchy osobnosti, s nasadením protialkoholickej liečby. Ortopédom bol vyšetrený pre udávané bolesti chrbtice a ľavého kolena, objektívne s miernou funkčnou poruchou chrbtice bez známok koreňového poškodenia indikované RTG ľavého kolena bez patológie. Podľa posudkového lekára rozhodujúcim zdravotným postihnutím je syndróm závislosti od alkoholu v protialkoholickej liečbe, ktoré zaradil do kapitoly V., položka 7, písm. a/ s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 30 %.
Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v správne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia napadnutého rozhodnutia odporkyne resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a v primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľa a odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutýchprávnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.
Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým súd prvého stupňa dospel a náležite obsažným a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že nemožno považovať za porušenie práva účastníka skutočnosť, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa jeho predstáv.
Všetky navrhovateľom v správnom konaní predložené aktuálne lekárske správy (špecifikované v samotných posudkoch) boli zohľadnené posudkovými lekármi a podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavujú dôkazy, ktoré by nasvedčovali existencii skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľa, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i OSP) alebo by inak prijatý záver spochybňovali. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
Zdravotný stav navrhovateľa bol v konaní posudzovaný rôznymi posudkovými lekármi, ktorí dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase. Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov.
Z posudkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise odporcu je zrejmé, že títo komplexne zhodnotili zdravotný stav navrhovateľa, pričom vzali do úvahy a vyhodnotili všetky predložené lekárske správy, na podklade ktorých posudkoví lekári v aktuálnom čase ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím (t.j. takým, ktoré je najzávažnejšie a najvýraznejšie ovplyvňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) u neho je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly V, položka 7 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., preto ich závery neboli spochybnené ani námietkami navrhovateľa vyjadrujúce jeho subjektívny pocit nespokojnosti s takýmto posúdením.
Navrhovateľ ani podaným odvolaním, v ktorom okrem iného oznamoval, že doručí nové lekárske nálezy, ktoré však ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nedoručil, nespochybnil, že jeho zdravotný stav v čase jeho posudzovania a vydania napadnutého rozhodnutia neodôvodňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť umožňujúcu priznanie invalidity
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.