1So/21/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Z., bytom Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXXXXXXXX-XX-XX-XX-XXXXX-X/XXXX-L. zo dňa 14.11.2011, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/312/2011-11 zo dňa 25.1.2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.23Sd/312/2011-11 zo dňa 25.1.2012 p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre zamietol žiadosť navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, nakoľko navrhovateľ nespĺňal podmienky pre postup súdu podľa § 30 OSP v spojení s § 138 OSP.

Včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci na dôsledné súdnoznalecké dokazovacie konanie. Vyjadril názor, že spĺňa všetky podmienky pre ustanovenia advokáta a žiada, aby mu odporkyňa vyplatila jeho zákonný čiastočný invalidný dôchodok, invalidný dôchodok a starobný dôchodok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu krajského súdu vyplýva, že krajský súd pred vydaním uznesenia skúmal splnenie zákonných podmienok v zmysle § 30 v spojení s §138 OSP a zistil, že v danom prípade nie je splnená podmienka ochrany záujmov navrhovateľa. Konštatoval, že navrhovateľ spochybňuje základnú výšku starobného dôchodku a už aj tú skutočnosť, že mu odporkyňa starobný dôchodok nevypláca viac rokov, čo zapríčinil on, pretože ho permanentne neprijíma, pričom o výške starobného dôchodku bolo už viackrát rozhodované Najvyšším súdom SR. Krajský súd tiež poukázal na skutočnosť, ženavrhovateľovi bol v minulosti súdom ustanovený právny zástupca (JUDr. Cimrák), avšak k spolupráci na požadovanej úrovni nedošlo, pretože navrhovateľ na výzvy ustanoveného advokáta vôbec nereagoval.

Za dôvod nevyhovenia žiadosti navrhovateľa o ustanovenie advokáta krajský súd správne považoval aj nesplnenie podmienky, že vo veci nejde o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva zo strany navrhovateľa. V predmetnej veci totiž krajský súd podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil konanie o návrhu navrhovateľa o preskúmanie rozhodnutia z dôvodu existencie neodstrániteľnej prekážky v konaní. Je teda zrejmé, že ide o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, preto odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.