ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD., v právnej veci navrhovateľky: U., bytom M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Sd/6/2012-77 zo dňa 12. februára 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Sd/6/2012-77 zo dňa 12. februára 2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie č. 605 919 6924 0 zo dňa 01. februára 2012, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) priznala navrhovateľke od 27. júna 2011 invalidný dôchodok v sume 101,40 Eura mesačne a zároveň podľa § 82 zákona navrhovateľke zvýšila invalidný dôchodok od 01. januára 2012 na sumu 104,80 Eura mesačne. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky bol v priebehu súdneho konania opakovanie posudzovaný, a to aj pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie aj mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity posudkový lekár odôvodnil v posudku zo 17. januára 2012 tým, že bolo dokumentované a skompletizované rozhodujúce zdravotné postihnutie. Posudkový lekár postupoval podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom.
Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 205 ods. 3 OSP písm. a/, b/, c/, d/ a f/. Namietala text rozsudku, kde krajský súd uviedol, že nesúhlasila sdátumom uznania invalidity 26. septembra 2011, pretože ona v žiadosti o invalidný dôchodok žiadala priznať dôchodok od 01. januára 2010, nakoľko ani jeden s týchto dátumov nesedí. Invaliditu jej uznali 27. júna 2011 a Záznam o uplatnení nároku o invalidný dôchodok podpísala na pobočke Sociálnej poisťovne 06. októbra 2010. Žiadala ďalej, aby bol jej nárok posudzovaný podľa § 185 ods. 3 zákona a navrhovala, aby odporca zmenil rozhodnutie z 01. februára 2012 a priznal jej invalidný dôchodok od 06. októbra 2010.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že dôvody uvedené v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia na účely súdneho i správneho konania. Navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Podľa odporkyne navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity od skoršieho dátumu. Dátum vzniku invalidity bol stanovený posudkovými lekármi zhodne 27. júna 2011, kedy bolo potvrdené rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, teda kedy bolo odborným neurologickým vyšetrením vrátane špeciálnych vyšetrovacích metód dokumentované a skompletizované rozhodujúce zdravotné postihnutie. Navrhovala preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. novembra 2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Podľa § 71 ods. 1 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 70 ods. 1 poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 ods. 5 zákona lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka požiadala o spísanie žiadosti o invalidný dôchodok dňa 06. októbra 2010 v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice. Rozhodnutím zo dňa 07. októbra 2011 odporkyňa vydala rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Košice z 26. septembra 2011 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Následne bol zdravotný stav navrhovateľky na základe opravného prostriedku posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 17. januára 2012. Podľatohto posudku je navrhovateľka invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní zo zdravou fyzickou osobou, pričom jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 45 %. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím boli choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b/ a inými zdravotnými postihnutiami boli bechterevova choroba, dyspeptický syndróm, hepatopatia, arteriálna hypertenzia a diabetes melitus nezávislý na inzulíne. Podľa posudku je dátumom vzniku invalidity 27. júna 2011, t. j. kedy odborným neurologickým vyšetrením včítane špeciálnych vyšetrovacích metód bolo dokumentované a skompletizované rozhodujúce zdravotné postihnutie.
Na základe tohto posudku vydala odporkyňa dňa 01. februára 2012 rozhodnutie, ktorým navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 § 82 zákona od 27. júna 2011 priznala invalidný dôchodok v sume 101,40 Eura mesačne a podľa § 82 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, jej zvýšila invalidný dôchodok od 01. januára 2012 na sumu 104,80 Eura.
Rozhodnutím zo 07. februára 2012 bolo podľa § 112 ods. 1 zákona zrušené rozhodnutie zo 07. októbra 2011.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka v priebehu súdneho konania predkladala priebežne novšie lekárske správy z odborných vyšetrení, bol z pokynu súdu jej zdravotný stav opakovane posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálne poisťovne, ústredie, Košice v dňoch 11.07., 13.09. a 10.12.2012, ktorý po ich vyhodnotení zotrval na závere o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.
Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu, je z postupu krajského súdu a odôvodnenia jeho rozhodnutia zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľka udávala. Krajský súd preto nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. Navrhovateľka nepredložila v odvolacom konaní žiaden relevantný dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jej zdravotného stavu.
Aj keď je pravdou, že krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol nesprávne dátumy pokiaľ ide o jeho konštatovanie na strane 3, že navrhovateľka nesúhlasila s dátumom uznania invalidity 26. septembra 2011 (správne malo byť 27. júna 2011), pretože ona v žiadosti o invalidný dôchodok žiadala priznať dôchodok od 01. januára 2010 (správne malo byť 06. októbra 2010). Z rozhodnutia je však zrejmé že tu ide o chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky ohľadom dátumu priznania invalidného dôchodku, odvolací súd uvádza, že invalidný dôchodok jej bol priznaný odo dňa 27. júna 2012, ktorý bol v posudku zo 17. januára 2012 určený ako deň vzniku invalidity. Posudkoví lekári sociálne poistenia posudzujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tu patrí aj určenie presného dátumu kedy ku vzniku invalidity došlo. Lekár určenie tohto konkrétneho dňa, ako dátumu vzniku invalidity v predmetnom posudku riadne zdôvodnil. Invalidnou navrhovateľku uznal od 27. júna 2011, t. j. kedy odborným neurologickým vyšetrením včítane špeciálnych vyšetrovacích metód bolo dokumentované a skompletizované rozhodujúce zdravotné postihnutie. Nie je preto možné priznať navrhovateľke invalidný dôchodok odo dňa uplatnenia nároku, ako to žiadala. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že deň vzniku jej invalidity bol určený nesprávne, preto súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posudky posudkových lekárov predložené v konaní sú z hľadiskaskutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.