ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: O.J., bytom Y. I.. XX, XXX XX Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sd/34/2013-14 zo dňa 25.10.2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sd/34/2013-14 zo dňa 25.10.2013 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2013, ktorým odporkyňa navrhovateľovi zamietla podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 04.02.2013 z dôvodu, že ku dňu invalidity, t. j. k 04.02.2013 navrhovateľ nezískal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, pričom do uvedeného dňa získal 4031 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 16 dní. V odôvodnení krajský súd uviedol, že navrhovateľ pred vznikom invalidity, t. j. pred 04.02.2013, nezískal najmenej 15 rokov takého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu nebol priznaný výsluhový dôchodok, a ktoré by bolo možné zhodnotiť pre účely invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Keďže celá uvedená doba trvania služobného pomeru 25 skončených rokov bola rozhodujúca už pre priznanie výsluhového dôchodku, nemohla byť tá istá doba poistenia zohľadnená aj pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Ak doba výkonu služby policajta zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nemožno ju hodnotiť pri výpočte výšky invalidného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Jej vylúčenie pre zistenie výšky dávky, na ktorú vznikne nárok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zodpovedá § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnompoistení v znení neskorších predpisov. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 12.12.2013 v ktorom uviedol, že od doby skončenia služobného pomeru bol stále v pracovnom pomere a zamestnávatelia za neho riadne odvádzali príslušné finančné čiastky do zdravotnej poisťovne a sociálnej poisťovne. Uvádza, že v jeho prípade predstavuje hodnotené dôchodkové obdobie pred vznikom invalidity 4031 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 16 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa jeho názoru účelom invalidného poistenia bolo zabezpečiť fyzické osoby pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, čo sociálna poisťovňa nezohľadnila. Podotkol, že keď po skončení služobného pomeru začal pracovať v civilnom sektore, tak v zmysle ust. § 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. bola doba
- počet rokov dôchodkového poistenia najmenej 5 rokov (nad 28 rokov fyzického veku), keď odpracoval 5 rokov, tak doba poistenia sa zvýšila na 10 rokov a keď mu vznikli zdravotné problémy - invalidita, tak to už bola doba poistenia zvýšená na 15 rokov, pričom mu to pripadá, akoby sa menili pravidlá počas „hry“. Ďalej uviedol, že zo zdravotných dôvodov nemôže splniť podmienku získania najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Podstatu nespravodlivosti vidí v tom, že vo veku 53 rokov má odpracovaných 36 rokov a je to málo na to, aby mu mohol byť priznaný invalidný dôchodok. Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 03.01.2014 uviedla, že dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní považuje za neopodstatnené, pričom navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nebolo dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.februára 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak (1) sa stal invalidný, (2) získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a (3) ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
Podľa § 60 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2013. V danej veci odvolací súd najmä posudzoval, či navrhovateľ splnil zákonné podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 70 zákona o sociálnom poistení, najmä či získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 uvedeného zákona.
Zo súdneho spisu má odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ žiadosťou doručenou odporkyni dňa 15.02.2013 požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 04.02.2013. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Trebišov zo dňa 04.02.2013 je navrhovateľ od 04.02.2013 invalidný a výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia zdravotníctva, sekcie personálnych činností č. p.: SPC-38.919-1/5-2004 zo dňa 16.12.2004 podľa § 38, § 39, § 58, § 60 a § 68 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok vo výške 12.701,Sk. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva, sekcie personálnych činností č. SPOU-OSZ-38.919-7/2013- VZ zo dňa 31.05.2013, bola navrhovateľovi na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba výkonu služby od 02.10.1979 do 28.02.1980 v I. kategórii funkcií (náhradná vojenská služby), od 01.03.1980 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií (služobný pomer príslušníka PZ), od 01.01.2000 do 31.10.2004 v III. kategórii funkcií (služobný pomer príslušníka PZ). Pre výpočet výsluhového dôchodku podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, teda bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru 25 skončených rokov v celkovej výmere 55%. Z evidenčného listu dôchodkového poistenia a kontrolnej zostavy - výpočet dôchodku vyplýva, že ku dňu 04.02.2013 získalnavrhovateľ okrem vyššie uvedeného, 4031 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 16 dní. Zohľadňované mu bolo obdobie od 01.09.1975 do 31.08.1979, obdobie od 01.01.2005 do 16.11.2012 a od 27.11.2012 do 03.02.2013.
Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody.
Podobne ako krajský súd, tak aj najvyšší súd musí konštatovať, že po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne odporkyňa postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení keď zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z dôvodu, že ku dňu invalidity, t. j. k 04.02.2013 navrhovateľ nezískal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov.
Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 70 striktne stanovuje 3 kumulatívne podmienky, za splnenia ktorých má navrhovateľ (poistenec) nárok na invalidný dôchodok, pričom v prípade, ak čo i len jedna podmienka nie je splnená, poistencovi nevzniká uvedený nárok. Musí ísť o poistenca, ktorý sa stal invalidným (navrhovateľ uvedenú podmienku podľa lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Trebišov zo dňa 04.02.2013 spĺňa); ktorý získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72, pričom vzhľadom na vek navrhovateľa (viac ako 45 rokov) počet rokov dôchodkového poistenia je najmenej 15 rokov (navrhovateľ túto podmienku nespĺňa, pretože z evidenčného listu dôchodkového poistenia a kontrolnej zostavy - výpočet dôchodku vyplýva, že ku dňu 04.02.2013 získal navrhovateľ 4031 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 16 dní.); a ktorý ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (uvedenú podmienku odvolací súd vzhľadom k nesplneniu 2. podmienky neskúmal). Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienky stanovené v § 70 zákona o sociálnom poistení, teda mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok aj keď vzhľadom na lekársky posudok bol posudkovým lekárom uznaný za invalidného s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 60 %.
Čo sa týka námietky navrhovateľa, aby mu odporkyňa od 15 rokov dôchodkového poistenia odpočítala 11 rokov a 16 dní, a tak určila pomerne skrátený invalidný dôchodok, odvolací súd poznamenáva, že takúto možnosť zákon o sociálnom poistení neupravuje. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda požadovaným spôsobom by tak odporkyňa konala protiústavne, resp. by obchádzala zákon, čo je v právnom štáte neprípustné.
Najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu aj v otázke, že obdobím dôchodkového poistenia u navrhovateľa nie je vzhľadom na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka v prípravnej službe, pretože toto obdobie získal navrhovateľ v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia zdravotníctva, sekcie personálnych činností č. p.: SPC-38.919-1/5-2004 zo dňa 16.12.2004), a súčasne mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Na základe uvedeného najvyšší súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sd/34/2013-14 zo dňa 25.10.2013 potvrdil ako vecne správny.
Odvolací súd na záver poznamenáva, že vzhľadom na právnu úpravu v ust. § 60 ods. 5 v spojení s § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, si môže navrhovateľ zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba mala a) prerušené poistenie podľa § 26; b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d/; c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. V takom prípade sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Za predpokladu, že po dodatočne zaplatenom poistnom na dôchodkovom poistení bude obdobie dôchodkového poistenia predstavovať najmenej 15 rokov, môže navrhovateľ (v prípade trvania invalidity a nesplnenia podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nepriznania predčasného starobného dôchodku) opätovne podať žiadosť o invalidný dôchodok.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.