Najvyšší súd
1So/17/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca v právnej veci
navrhovateľa: J., bytom M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta
č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach č. k. 5Sd/83/2009-42 zo dňa 24.11.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 5Sd/83/2009-42 zo dňa 24.11.2009 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil
rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 29.6.2009, 6.7.2009 a 6.8.2009 o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi od 29.5.2009 v sume 419,80 € a o jeho úprave. O trovách konania
rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal.
Súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že všetky preskúmavané rozhodnutia
odporkyne boli vydané v súlade so zákonom. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané,
že navrhovateľ splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok dňa 29.5.2009
(dôchodkový vek 57 rokov bol určený podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení s použitím § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení). Odporkyňa postupovala v súlade s § 274 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.), pretože
do 31.12.2003 pracoval navrhovateľ vo zvýhodnených pracovných kategóriách - odporkyňa
teda vypočítala starobný dôchodok navrhovateľa podľa zákona č. 100/1988 Zb. aj podľa
zákona č. 461/2003 Z.z. a porovnaním výšky takto vypočítaných dôchodkov zistila, že vyšší
je starobný dôchodok vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z., keď suma takto určeného
dôchodku činí 392,50 € (podľa starého zákona len 306,20 €). Preto navrhovateľovi
napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.6.2009 priznala vyšší starobný dôchodok a jeho suma
bola ešte zvýšená v súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. na celkovú sumu 449 €.
Krajský súd považoval za správny aj postup odporkyne podľa § 263 ods. 10 zákona
č. 461/2003 Z.z., ktorá rozhodnutím zo dňa 6.7.2009 vyslovila, že navrhovateľovi (ktorý bol
v čase vzniku nároku na starobný dôchodok poberateľom invalidného dôchodku) sa
od 29.5.2009 vypláca vyšší starobný dôchodok a od 14.8.209 sa mu odníma nižší invalidný
dôchodok (244,80 €).
K rozhodnutiu zo dňa 6.8.2009 krajský súd uviedol, že ním došlo k zvýšeniu
starobného dôchodku z dôvodu, že bol dodatočne zistený a spresnený vymeriavací základ
za obdobie v ňom špecifikované, z ktorého bol nanovo vypočítaný osobný mzdový bod
a priemerný osobný mzdový bod.
Krajský súd nepovažoval námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku
za relevantné. K jeho tvrdeniam, že zmenou právnej úpravy po roku 2000 bol ukrátený
na svojich právach, lebo zánikom zvýhodnených pracovných kategórií mu bolo znemožnené
ísť do starobného dôchodku vo veku 55 rokov a že postup odporkyne pri určení výške jeho starobného dôchodku, ktorá mu nezapočítala roky 1977 až 1999, kedy vykonával prácu
vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, je v rozpore § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
uviedol, že práve skutočnosť, že pracoval vo zvýhodnenej pracovnej kategórii do 31.12.2003
sa premietol v postupe odporkyne podľa § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle
ktorého bol realizovaný výpočet dôchodku aj podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2003,
aj podľa novej právnej úpravy a priznaný mu bol ten dôchodok, ktorý bol preňho výhodnejší –
teda určený podľa nového zákona. Dodal, že nebolo možné do rozhodujúceho obdobia
započítať navrhovateľom namietané roky 1977 až 1999, pretože rozhodujúcim obdobím
podľa právnej úpravy je obdobie určené podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., teda od 2008 do 1984 spätne. Obdobie pred rokom 1984 navrhovateľovi nemohlo byť zohľadnené,
pretože dôchodok sa mu vypočítaval podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie a namietal, že ak sa mu
podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. z rozhodujúceho obdobia pre výpočet dôchodku
vylučuje 7 rokov zvýhodnenej pracovnej kategórie A.II v rokoch 1977 až 1986 a namiesto
toho sa mu zaraďuje invalidita a nižšia kategória III., odnímajú sa mu tým jeho práva
a v tomto považuje zákon č. 461/2003 Z.z. za protiústavný. Zotrval na svojom názore,
že zmenou právnej úpravy v roku 2000, keď už mal odpracovaných 23,5 roka
v I. a II. pracovnej kategórii, mu boli retroaktívne odňaté práva a nároky, lebo mu bolo
vylúčených 7 rokov kategórie A.II z rozhodujúceho obdobia. Zároveň mu bolo odopreté
odpracovať a dokončiť kategóriu AI.AA, z ktorej mu vyplýval nárok na odchod do dôchodku
vo veku 55 rokov. Zdôrazňoval, že odmieta, aby mu 7 rokov v kategórii A.II bolo vylúčených
nahradených nižšou kategóriou III. A invaliditou, v ktorej mal ohraničený strop príjmu. Ďalej
žiadal, aby mu odporkyňa zaslala jeho osobný list dôchodkového poistenia s vyznačenými
mzdovými bodmi za roky 1977 – 1983.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. K jeho žiadosti o zaslanie osobného listu
dôchodkového poistenia za roky 1977 – 1983 vyznačenými osobnými mzdovými bodmi
uviedla, že tento bol navrhovateľovi zaslaný ako príloha k rozhodnutiu zo dňa 29.6.2009 a bolo v ňom uvedené obdobie od 1.9.1968 do 31.12.2008. Poukázala na § 63 ods. 7 zákona
č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného
mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou rokov pred 1.1.1984. Uviedla, že v súlade s tým je
rozhodujúcim obdobím obdobie rokov 1984 až 2008 a za tieto roky bol aj určený osobný
mzdový bod. Preto nebolo možné určiť osobné mzdové body za roky 1977 – 1983. Na záver
odporkyňa uviedla, že je viazaná všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti
sociálneho poistenia a postupovala v súlade so zákonom a navrhovateľovi bola zohľadnená
aj doba zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách. Za neopodstatnené
považovala poukazovanie navrhovateľa na výšku dôchodkov svojich bývalých kolegov,
pretože nároky každého poistenca sa posudzujú individuálne na základe predložených dokladov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nemožno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v súlade s ustanovením § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 28.9.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku a žiadosťou zo dňa 29.5.2009 požiadal o priznanie starobného
dôchodku. Na základe žiadosti navrhovateľa odporkyňa rozhodnutím zo dňa 29.6.2009
priznala navrhovateľovi odo dňa 29.5.2009 starobný dôchodok v sume 419,80 € mesačne
a to podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z.
Suma starobného dôchodku bola v súlade s § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. určená
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (1,0792), obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (40,4302 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (8,9955 €) a po zaokrúhlení predstavovala sumu 392,50€.
Odporkyňa vychádzala z predložených podkladov a zistila, že navrhovateľ získal k 29.5.2009 14 757 dní dôchodkového poistenia, čo predstavuje 40 rokov a 157 dní. Dôchodkový vek navrhovateľ dosiahol podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.
s použitím § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dňa 29.5.2009, kedy dovŕšil 57 rokov veku.
Priemerný osobný mzdový bod (1,0792) sa určil ako podiel úhrnu osobných
mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia (25,8491) a obdobia
dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období v rokoch (23,9535 dní). Osobné mzdové
body sa zistili za každý kalendárny rok osobitne a určili sa ako podiel úhrnu vymeriavacích
základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho
základu v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a príslušných opatrení MPSVR SR.
Rozhodujúce obdobie sa určilo podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. a sú to kalendárne
roky 1984 až 2008. Uvedené zákonné ustanovenie výslovne vylučuje z rozhodujúceho obdobia o.i. aj kalendárne roky pred 1.1.1984.
Odporkyňa v súlade s ustanovením § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. vypočítala starobný
dôchodok aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. a keďže suma takto určeného starobného
dôchodku (306,02 €) bola nižšia ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona
č. 461/2003 Z.z. (392,50 €), patrí navrhovateľovi vyšší dôchodok, teda ten, ktorý bol
vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
V rozhodnutí zo dňa 29.6.2009 odporkyňa zároveň vyslovila, že starobný dôchodok
navrhovateľa sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje odo dňa priznania o 6,95%,
čo zo sumy 392,50 € predstavuje 27,30 €, teda navrhovateľovi patrí starobný dôchodok
v sume 419,80 € mesačne.
Súčasťou tohto rozhodnutia odporkyne je osobný list navrhovateľa, v ktorom sú
uvedené: obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku
zvýraznené tučným písmom, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného
na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v čase splnenia podmienok na starobný
dôchodok aj poberateľom invalidného dôchodku, odporkyňa svojim rozhodnutím zo dňa 6.7.2009 vyslovila, že podľa § 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. navrhovateľovi sa vypláca starobný dôchodok v sume 419,80 €
a od 14.8.2009 sa mu odníma nižší invalidný dôchodok.
Ďalším rozhodnutím zo dňa 6.8.2009 odporkyňa prepočítala starobný dôchodok
navrhovateľa vzhľadom na zistenie iných vymeriavacích základov v obdobiach 1.1.2004
až 31.12.2004, 1.1.2005 až 31.12.2005, 28.4.2006 až 31.12.2006 a 1.12007 až 31.12.2007.
Suma starobného dôchodku bola po tomto prepočte podľa zákona č. 461/2003 Z.z. určená
vo výške 419,80 € mesačne, podľa zákona č. 100/1988 Zb. len v sume 306,02 € a preto patrí
navrhovateľovi aj podľa tohto prepočtu vzhľadom na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. vyšší
dôchodok, teda ten, ktorý bol vypočítaný podľa novšieho predpisu. K takto určenému
dôchodku patrí navrhovateľovi aj zvýšenie o 6,95 % v súlade s príslušným opatrením MPSVR
SR, čo je 29,20 € mesačne a teda navrhovateľovi patrí starobný dôchodok v sume 449 €
mesačne.
Navrhovateľ v opravných prostriedkoch ako aj v odvolaní trval na tom, že zmenou
právnej úpravy bol ukrátený na svojich právach, pretože mu neboli zarátané roky odpracované
vo zvýhodnenej pracovnej kategórii – 1977 až 1999. Nenamietal dĺžku získaného obdobia
dôchodkového poistenia, ktorá vyplýva aj s doložených potvrdení, z ktorých odporkyňa
vychádzala.
Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023 (ods. 1).
Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného
dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma
dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku,
vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku (ods. 2).
Vzhľadom na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa prihliada
na odpracované roky v I. a II pracovnej kategórii. Podľa § 174 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok
na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov
v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie
funkcií.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa postupovala správne a v súlade
so zákonom, keď pre účely výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa mu zohľadnila v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení odpracované roky vo zvýhodnených
pracovných kategóriách. Starobný dôchodok vypočítala podľa zákona č. 100/1988 Zb. aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a navrhovateľovi priznala ten vyšší. Rozhodujúce obdobie,
z ktorého odporkyňa vychádzala pri zisťovaní priemerného osobného mzdového bodu, boli
roky od 2008 spätne po 1984 a určilo sa v súlade s § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z.,
pričom uvedené zákonné ustanovenie výslovne vylučuje z rozhodujúceho obdobia kalendárne
roky pred 1.1.1984. Navrhovateľovi sa muselo započítať aj obdobie rokov 2000 až 2008,
počas ktorého bol zamestnaný a poberal čiastočný invalidný dôchodok, pretože žiadny
predpis neumožňuje toto obdobie vylúčiť zo započítania do doby zamestnania.
Podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd sa dôkladne zaoberal výpočtom
starobného dôchodku navrhovateľa ako aj jeho námietkami a dôvodne považoval rozhodnutia
odporkyne za správne. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd
Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi
nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová