Najvyšší súd

1So/17/2010

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca v právnej veci

navrhovateľa: J., bytom M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta

č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach č. k. 5Sd/83/2009-42 zo dňa 24.11.2009, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach  

č. k. 5Sd/83/2009-42 zo dňa 24.11.2009   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil

rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 29.6.2009, 6.7.2009 a 6.8.2009 o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi od 29.5.2009 v sume 419,80 € a o jeho úprave. O trovách konania

rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal.

Súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že všetky preskúmavané rozhodnutia

odporkyne boli vydané v súlade so zákonom. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané,  

že navrhovateľ splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok dňa 29.5.2009

(dôchodkový vek 57 rokov bol určený podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení s použitím § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení). Odporkyňa postupovala v súlade s § 274 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.), pretože

do 31.12.2003 pracoval navrhovateľ vo zvýhodnených pracovných kategóriách - odporkyňa

teda vypočítala starobný dôchodok navrhovateľa podľa zákona č. 100/1988 Zb. aj podľa

zákona č. 461/2003 Z.z. a porovnaním výšky takto vypočítaných dôchodkov zistila, že vyšší

je starobný dôchodok vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z., keď suma takto určeného

dôchodku činí 392,50 € (podľa starého zákona len 306,20 €). Preto navrhovateľovi

napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.6.2009 priznala vyšší starobný dôchodok a jeho suma

bola ešte zvýšená v súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. na celkovú sumu 449 €.

Krajský súd považoval za správny aj postup odporkyne podľa § 263 ods. 10 zákona  

č. 461/2003 Z.z., ktorá rozhodnutím zo dňa 6.7.2009 vyslovila, že navrhovateľovi (ktorý bol

v čase vzniku nároku na starobný dôchodok poberateľom invalidného dôchodku) sa  

od 29.5.2009 vypláca vyšší starobný dôchodok a od 14.8.209 sa mu odníma nižší invalidný

dôchodok (244,80 €).

K rozhodnutiu zo dňa 6.8.2009 krajský súd uviedol, že ním došlo k zvýšeniu

starobného dôchodku z dôvodu, že bol dodatočne zistený a spresnený vymeriavací základ  

za obdobie v ňom špecifikované, z ktorého bol nanovo vypočítaný osobný mzdový bod  

a priemerný osobný mzdový bod.

Krajský súd nepovažoval námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku  

za relevantné. K jeho tvrdeniam, že zmenou právnej úpravy po roku 2000 bol ukrátený  

na svojich právach, lebo zánikom zvýhodnených pracovných kategórií mu bolo znemožnené

ísť do starobného dôchodku vo veku 55 rokov a že postup odporkyne pri určení výške jeho starobného dôchodku, ktorá mu nezapočítala roky 1977 až 1999, kedy vykonával prácu  

vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, je v rozpore § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

uviedol, že práve skutočnosť, že pracoval vo zvýhodnenej pracovnej kategórii do 31.12.2003

sa premietol v postupe odporkyne podľa § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle

ktorého bol realizovaný výpočet dôchodku aj podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2003,  

aj podľa novej právnej úpravy a priznaný mu bol ten dôchodok, ktorý bol preňho výhodnejší –

teda určený podľa nového zákona. Dodal, že nebolo možné do rozhodujúceho obdobia

započítať navrhovateľom namietané roky 1977 až 1999, pretože rozhodujúcim obdobím

podľa právnej úpravy je obdobie určené podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., teda   od 2008 do 1984 spätne. Obdobie pred rokom 1984 navrhovateľovi nemohlo byť zohľadnené,

pretože dôchodok sa mu vypočítaval podľa zákona č. 461/2003 Z.z.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie a namietal, že ak sa mu

podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. z rozhodujúceho obdobia pre výpočet dôchodku

vylučuje 7 rokov zvýhodnenej pracovnej kategórie A.II v rokoch 1977 až 1986 a namiesto

toho sa mu zaraďuje invalidita a nižšia kategória III., odnímajú sa mu tým jeho práva

a v tomto považuje zákon č. 461/2003 Z.z. za protiústavný. Zotrval na svojom názore,  

že zmenou právnej úpravy v roku 2000, keď už mal odpracovaných 23,5 roka  

v I. a II. pracovnej kategórii, mu boli retroaktívne odňaté práva a nároky, lebo mu bolo

vylúčených 7 rokov kategórie A.II z rozhodujúceho obdobia. Zároveň mu bolo odopreté

odpracovať a dokončiť kategóriu AI.AA, z ktorej mu vyplýval nárok na odchod do dôchodku

vo veku 55 rokov. Zdôrazňoval, že odmieta, aby mu 7 rokov v kategórii A.II bolo vylúčených

nahradených nižšou kategóriou III. A invaliditou, v ktorej mal ohraničený strop príjmu. Ďalej

žiadal, aby mu odporkyňa zaslala jeho osobný list dôchodkového poistenia s vyznačenými

mzdovými bodmi za roky 1977 – 1983.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. K jeho žiadosti o zaslanie osobného listu

dôchodkového poistenia za roky 1977 – 1983 vyznačenými osobnými mzdovými bodmi

uviedla, že tento bol navrhovateľovi zaslaný ako príloha k rozhodnutiu zo dňa 29.6.2009 a bolo v ňom uvedené obdobie od 1.9.1968 do 31.12.2008. Poukázala na § 63 ods. 7 zákona  

č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného

mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku   na dôchodkovú dávku, s výnimkou rokov pred 1.1.1984. Uviedla, že v súlade s tým je

rozhodujúcim obdobím obdobie rokov 1984 až 2008 a za tieto roky bol aj určený osobný

mzdový bod. Preto nebolo možné určiť osobné mzdové body za roky 1977 – 1983. Na záver

odporkyňa uviedla, že je viazaná všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti

sociálneho poistenia a postupovala v súlade so zákonom a navrhovateľovi bola zohľadnená  

aj doba zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách. Za neopodstatnené

považovala poukazovanie navrhovateľa na výšku dôchodkov svojich bývalých kolegov,

pretože nároky každého poistenca sa posudzujú individuálne na základe predložených dokladov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10

ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa nemožno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

v súlade s ustanovením § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený  

dňa 28.9.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol poberateľom čiastočného

invalidného dôchodku a žiadosťou zo dňa 29.5.2009 požiadal o priznanie starobného

dôchodku. Na základe žiadosti navrhovateľa odporkyňa rozhodnutím zo dňa 29.6.2009

priznala navrhovateľovi odo dňa 29.5.2009 starobný dôchodok v sume 419,80 € mesačne  

a to podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z.

Suma starobného dôchodku bola v súlade s § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. určená

ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (1,0792), obdobia dôchodkového

poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (40,4302 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (8,9955 €) a po zaokrúhlení predstavovala sumu 392,50€.

Odporkyňa vychádzala z predložených podkladov a zistila, že navrhovateľ získal k 29.5.2009 14 757 dní dôchodkového poistenia, čo predstavuje 40 rokov a 157 dní. Dôchodkový vek navrhovateľ dosiahol podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.

s použitím § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dňa 29.5.2009, kedy dovŕšil 57 rokov veku.

Priemerný osobný mzdový bod (1,0792) sa určil ako podiel úhrnu osobných

mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia (25,8491) a obdobia

dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období v rokoch (23,9535 dní). Osobné mzdové

body sa zistili za každý kalendárny rok osobitne a určili sa ako podiel úhrnu vymeriavacích

základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho

základu v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a príslušných opatrení MPSVR SR.

Rozhodujúce obdobie sa určilo podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. a sú to kalendárne

roky 1984 až 2008. Uvedené zákonné ustanovenie výslovne vylučuje z rozhodujúceho obdobia o.i. aj kalendárne roky pred 1.1.1984.

Odporkyňa v súlade s ustanovením § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. vypočítala starobný

dôchodok aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. a keďže suma takto určeného starobného

dôchodku (306,02 €) bola nižšia ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona  

č. 461/2003 Z.z. (392,50 €), patrí navrhovateľovi vyšší dôchodok, teda ten, ktorý bol

vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z.

V rozhodnutí zo dňa 29.6.2009 odporkyňa zároveň vyslovila, že starobný dôchodok

navrhovateľa sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje odo dňa priznania o 6,95%,  

čo zo sumy 392,50 € predstavuje 27,30 €, teda navrhovateľovi patrí starobný dôchodok

v sume 419,80 € mesačne.

Súčasťou tohto rozhodnutia odporkyne je osobný list navrhovateľa, v ktorom sú

uvedené: obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku

zvýraznené tučným písmom, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného  

na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v čase splnenia podmienok na starobný

dôchodok aj poberateľom invalidného dôchodku, odporkyňa svojim rozhodnutím zo dňa 6.7.2009 vyslovila, že podľa § 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. navrhovateľovi sa vypláca starobný dôchodok v sume 419,80 €  

a od 14.8.2009 sa mu odníma nižší invalidný dôchodok.

Ďalším rozhodnutím zo dňa 6.8.2009 odporkyňa prepočítala starobný dôchodok

navrhovateľa vzhľadom na zistenie iných vymeriavacích základov v obdobiach 1.1.2004  

až 31.12.2004, 1.1.2005 až 31.12.2005, 28.4.2006 až 31.12.2006 a 1.12007 až 31.12.2007.

Suma starobného dôchodku bola po tomto prepočte   podľa zákona č. 461/2003 Z.z. určená  

vo výške 419,80 € mesačne, podľa zákona č. 100/1988 Zb. len v sume 306,02 € a preto patrí

navrhovateľovi aj podľa tohto prepočtu vzhľadom na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. vyšší

dôchodok, teda ten, ktorý bol vypočítaný podľa novšieho predpisu. K takto určenému

dôchodku patrí navrhovateľovi aj zvýšenie o 6,95 % v súlade s príslušným opatrením MPSVR

SR, čo je 29,20 € mesačne a teda navrhovateľovi patrí starobný dôchodok v sume 449 €

mesačne.

Navrhovateľ v opravných prostriedkoch ako aj v odvolaní trval na tom, že zmenou

právnej úpravy bol ukrátený na svojich právach, pretože mu neboli zarátané roky odpracované

vo zvýhodnenej pracovnej kategórii – 1977 až 1999. Nenamietal dĺžku získaného obdobia

dôchodkového poistenia, ktorá vyplýva aj s doložených potvrdení, z ktorých odporkyňa

vychádzala.

Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní  

do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023 (ods. 1).

Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného

dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia

dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma

dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku,

vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku (ods. 2).

Vzhľadom na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa prihliada  

na odpracované roky v I. a II pracovnej kategórii. Podľa § 174 ods. 1 písm. b/ zákona  

č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok  

na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň  

57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2  

písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov  

v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie

funkcií.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa postupovala správne a v súlade  

so zákonom, keď pre účely výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa mu zohľadnila v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení odpracované roky vo zvýhodnených

pracovných kategóriách. Starobný dôchodok vypočítala podľa zákona č. 100/1988 Zb.   aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a navrhovateľovi priznala ten vyšší. Rozhodujúce obdobie,

z ktorého odporkyňa vychádzala pri zisťovaní priemerného osobného mzdového bodu, boli

roky od 2008 spätne po 1984 a určilo sa v súlade s § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z.,

pričom uvedené zákonné ustanovenie výslovne vylučuje z rozhodujúceho obdobia kalendárne

roky   pred 1.1.1984. Navrhovateľovi sa muselo započítať aj obdobie rokov 2000 až 2008,

počas ktorého bol zamestnaný a poberal čiastočný invalidný dôchodok, pretože žiadny

predpis neumožňuje toto obdobie vylúčiť zo započítania do doby zamestnania.

Podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd sa dôkladne zaoberal výpočtom

starobného dôchodku navrhovateľa ako aj jeho námietkami a dôvodne považoval rozhodnutia

odporkyne za správne. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd

Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa  

§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi

nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová