1So/157/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, Q., korešpondenčná adresa: K. M. B. XX, Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. januára 2013, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/83/2013-53 zo dňa 01.10.2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/83/2013-53 zo dňa 01.10.2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenie § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.") potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. januára 2013, ktorým bola podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Bratislava nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že hodnotenie miery zhoršenia zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi. Na základe posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky posudkovými lekármi bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 10%.

Konštatoval, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, ako ajposudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava sa vo svojich posudkoch vysporiadali s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky a dospeli k zhodnému názoru, že súčasný zdravotný stav navrhovateľky nespĺňa podmienky na priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní, nakoľko ani nové lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka doložila, nezdokladovali zhoršenie jej zdravotného stavu. Mal za to, že závery posudkov posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom.

K námietke navrhovateľky, že bola na základe posudku Okresného úradu Bratislava I, Odbor sociálnych vecí uznaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%, a preto by mala byť stanovená pri posúdení jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyššia, uviedol, že navrhovateľka bola uznaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Jedná sa teda o zákonný predpis odlišný od zákona o sociálnom poistení a je treba vziať od úvahy, že posudkové kritériá ktoré platia pre posudzovanie zdravotných problémov pre účely zákona č. 195/1998 o sociálnej pomoci sú odlišné od posudkových kritérií platných pre posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity podľa zákona o sociálnom poistení a preto nie je možné závery vyššie uvedeného posudku Okresného úradu Bratislava I, odboru sociálnych vecí automaticky považovať za záväzné aj pri posúdení zdravotného stavu a pracovnej schopnosti žiadateľa o invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.

Záverom poznamenal, že v prípade ak sa zdravotný stav navrhovateľky zmení, navrhovateľka môže novou žiadosťou požiadať o invalidný dôchodok

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, podanie ktorého odôvodnila tým, že v konaní vedenom na prvostupňovom súde došlo k vadám konania, spočívajúcich v nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom, ktorý nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Namietala, že ako odporkyňa, tak aj prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadali s jej námietkami a argumentáciou, ktoré uviedla v podanom opravnom prostriedku, ako aj na pojednávaniach nariadených prvostupňovým súdom. Mala za to, že odporkyňa na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu, teda nesprávneho posúdenia jej zdravotného stavu, nesprávne zaradila jej zdravotné ochorenie podľa Prílohy č. 4, Kapitola IV, Položka 1, pod písm. a) zákona o sociálnom poistení, pričom malo byť podľa názoru navrhovateľky zaradené pod písm. b) uvedenej položky. Dôvodila tým že pod písm. a) je možné zaradiť taký typ ochorenia cukrovky, ktorý je kompenzovateľný vhodnou diabetickou diétou bez použitia inej kompenzácie. Kompenzácia cukrovky inzulínom je teda z tohto ustanovenia priamo vylúčená.

Nesúhlasila s vyjadrením posudkového lekára odporkyne, ktorý v odbornom vyjadrení zo dňa 15.07.2014 uviedol, že nakoľko je navrhovateľka študentka, nie je zaradená do takého pracovného procesu, ktorý by si vyžadoval nadmernú fyzickú a psychickú záťaž. Jeho vyjadrenie považuje za diskriminačné a nezákonné, a poukázala na to, že posudkový lekár nevie posúdiť mieru fyzickej a psychickej záťaže akému je vystavená v dôsledku štúdia.

Poukázala na to, že odporkyňa pri posúdení jej žiadosti zobrala do úvahy iba jeden faktor a to dobrý zdravotný stav navrhovateľky, teda že jej zdravotný stav je aj napriek zdravotnému postihnutiu diabetes mellitus I. typu bez komplikácií. Mala za to, že iba na podklade tejto skutočnosti zamietla jej žiadosť a vôbec sa v rámci opravného konania nezaoberala skutočnosťou na ktorú navrhovateľka poukazovala a to na nesprávne zaradenie jej zdravotného postihnutia pod písm. a) namiesto pod písm. b) uvedenej položky. Podľa navrhovateľky sa touto skutočnosťou nezaoberal ani prvostupňový súd a v plnom rozsahu sa stotožnil so závermi posudkového lekára odporkyne vyjadrenými v odbornom vyjadrení zo dňa 15.07.2014.

Ďalej namietala, že postup ani závery posudkových lekárov odporkyne nepovažuje za objektívne a hodnoverné, nakoľko boli vyhotovené posudkovými lekármi, ktorý sú v zmluvnom vzťahu sodporkyňou a preto nezávislosť, hodnovernosť a objektívnosť ich posudkov a vyjadrení nie je zaručená a možno o nej právom pochybovať, pričom poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.09.2012, sp. zn. 7So/133/2011.

S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľky vyjadrila tak, že rozsudok krajského súdu navrhla potvrdiť. Uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania.

Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukázala na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľkou v odvolaní o neúplnom zistení jej zdravotného stavu preto považuje za nedôvodné. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

Odporkyňa uviedla, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. mája 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnostipoistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka požiadala dňa 09. januára 2013 o invalidný dôchodok. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly IV - Choroby endokrinného aparátu, poruchy výživy a premeny látok, položka 1 - Cukrovka, písm. a) - kompenzovateľná diétou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia 10 %. Žiadosť navrhovateľky bola z tohto dôvodu zamietnutá preskúmavaným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.01.2013 s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení, pretože podľa záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 09.01.2013 nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

V rámci konania o opravnom prostriedku navrhovateľky proti predmetnému rozhodnutiu odporkyne bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 06.03.2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie dňa 23.04.2013, ktorí po zhodnotení obsahu opravného prostriedku nezistili dôvody na zmenu posudku. Posudkoví lekári zhodne stanovili za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky cukrovku kompenzovateľná diétou, inzulínom, bez komplikácií (Kapitola IV., položka 1.a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opakovane určili na 10 %.

V doplňujúcom odbornom vyjadrení posudkový lekár Sociálnej poisťovne - ústredie po vyhodnotení nových lekárskych nálezov a to interného vyšetrenia, očného vyšetrenia, neurologického vyšetrenia, endokrinologického vyšetrenia, denníka diabetika, cievneho vyšetrenia, pľúcno - alergologického vyšetrenia, ortopedického vyšetrenia a denzitometrického vyšetrenia z rokov 2013 a 2014 konštatoval, že z posudkového a klinického hľadiska doložené odborné vyšetrenia nezdokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky. Uviedol, že všetky mnohopočetné vyšetrenia jednoznačne potvrdili, že navrhovateľka sa od roku 2003, resp. od roku 2002 lieči na cukrovku l. typu, liečba je účinná a dostatočná, navrhovateľka precízne dodržiava liečbu aj diétne opatrenia, z čoho jasne vyplýva, že za posledných jedenásť - dvanásť rokov sa nerozvinuli žiadne orgánové komplikácie cukrovky. Zdôraznil, že z tohto dôvodu nie je možné vykonať zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách, ani zaradiť rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky do inej položky a poukázal na to, že pre posudkové účely sú smerodajným aspektom orgánové komplikácie daného ochorenia a nie spôsob liečby. Poukázal ďalej na to, že položka l. b) pri kapitole IV. sa týka aj pracovného zaradenia, pričom navrhovateľka pri posudzovaní zdravotného stavu uviedla, že je študentka z čoho vyplýva, že nie je zaradená do takého pracovného procesu, ktorý by si vyžadoval nadmernú fyzickú a psychickú zaťaž a obmedzoval by možnosti jej pravidelného stravovania a dodržiavania diétnych opatrení.

Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnakoako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Odvolací súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, z obsahu posudku je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pretože navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.

Námietku navrhovateľky, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože použil nesprávne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav považuje odvolací súd za nedôvodnú. Taktiež považuje za irelevantné tvrdenie navrhovateľky, že krajský súd ako aj odporkyňa sa nedostatočne vysporiadali s jej námietkami.

Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania, ktoré smeruje k prieskumu správneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá jeho priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu - v opačnom prípade by bolo správne rozhodnutie, ktoré vzišlo za takéhoto konania nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci až v konaní pred súdom nie je vylúčené (§ 250i ods. l O.s.p.), pretože súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, doplňujúcim odborným vyjadrením posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava. Z postupu krajského súdu je zrejmé, že počas preskúmavania rozhodnutia správneho orgánu na krajskom súde bolo vykonané dostatočné dokazovanie, krajský súd sa námietkami navrhovateľky dôsledne zaoberal, dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľka udávala. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za vydané v súlade so zákonom a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.

Posudky, ako aj odborné vyjadrenie vypracované v tomto konaní dospeli vždy k rovnakým záverom, pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie a aj pokiaľ ide o mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky a vyjadrenie sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Z jednotlivých posudkov a vyjadrenia vyplýva, že posudkoví lekári odborne posúdili a vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky a zhodne dospeli k záveru, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky je na úrovni 10 %. Navrhovateľka nepredložila v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, preto súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Taktiež je nedôvodná námietka, že odborné vyjadrenie posudkového lekára odporkyne je nezákonné a vydané v rozpore so všeobecnými posudkovými zásadami.

Námietku navrhovateľky, že posudkoví lekári sú v zmluvnom vzťahu s odporkyňou a preto nezávislosť, hodnovernosť a objektívnosť ich posudkov a vyjadrení nie je zaručená, považuje odvolací súd taktiež za nedôvodnú. Všetky v konaní predložené posudky posudkových lekárov ako vecne a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods. 3, 5 zákona o sociálnom poistení), ktorých konkrétny neobjektívny, resp. zaujatý postup v predmetnej veci navrhovateľka nepreukázala, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi,ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú náležite odôvodnené, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Nespokojnosť navrhovateľky so závermi posudkových lekárov nie je bez preukázania iných relevantných okolností dôvodom pre záver o zaujatosti posudkových lekárov.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Žiada sa však poznamenať, že preskúmavané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok nevylučuje možnosť navrhovateľky opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jej zdravotného stavu, čo by preukazovali nové lekárske správy.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.