1So/14/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: áZ.. O. H.Á., V. X, H., práv. zast.: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., JUDr. Tomáš Husovský, advokát, Mäsiarska 6, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa- ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sa/20/2016-100 zo dňa 24.marca 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sa/20/2016-100 zo dňa 24.marca 2017 v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania m e n í tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením krajský súd potom, čo navrhovateľka na pojednávaní súdu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zobrala dňa 24.03.2017 späť svoj opravný prostriedok zo dňa 20.05.2016, podaný proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 31.03.2016 č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola jej žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá, konanie v zmysle ust. § 250h ods. 2 O.s.p. zastavil. Súd zároveň priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 452,90 € v zmysle ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p, podľa ktorého, ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Proti predmetnému uzneseniu krajského súdu v časti o náhrade trov konania podala odporkyňa odvolanie, v ktorom namietala nesprávne právne posúdenie veci a konštatovanie krajského súdu v jeho rozhodnutí, že navrhovateľka bola úspešným účastníkom konania.

Poukázala na to, že navrhovateľka až v priebehu konania o opravnom prostriedku predložila ďalšie lekárske správy (z neurologického a ortopedického vyšetrenia ) zo 16.septembra 2016 a kontrolného ortopedického vyšetrenia z 2.novembra 2016, na základe ktorých bola od 2. novembra 2016 uznaná zainvalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a novým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - l. z 19. januára 2017 bol preto navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona od 2. novembra 2016 priznaný invalidný dôchodok.

Zdôraznila, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia pri uznanej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10% postupovala správne a v súlade s vtedy aktuálnym skutkovým stavom a právnymi predpismi a zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky na úroveň, ktorá odôvodňovala zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona, bolo preukázané až z dodatočne predložených lekárskych správ zo16. septembra 2016 a 2. novembra 2016, ktoré boli predložené až po vydaní napadnutého rozhodnutia z 31. marca 2016, z čoho jednoznačne vyplýva, že nezavinila, že konanie sa muselo zastaviť.

K vydaniu nového rozhodnutia nedošlo z dôvodu správania sa na strane odporkyne, naopak, dodatočné predloženie lekárskych správ vyvolalo potrebu opätovne posúdiť nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok.

Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti o náhrade trov konania zmenil tak, že odporkyňa nie je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 452,90 €.

Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Odvolací súd sa plne stotožnil s argumentáciou odporkyne uvedenou v odvolaní. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebola splnená podmienka podľa § 146 ods. 2 O.s.p., pretože vydaniu nového rozhodnutia (o priznaní invalidného dôchodku) predchádzalo preukázanie nových faktov o zdravotnom stave navrhovateľky. Odporkyňa teda nezavinila, že konanie sa muselo zastaviť, nakoľko o ustálení vzniku invalidity a priznaní dôchodku navrhovateľky, rozhodla po tom, ako jej boli predložené dokumenty na to potrebné. Nebolo možné, aby takéto rozhodnutie vydala odporkyňa predtým, ako jej boli predložené listiny, ktoré by preukázali, že sú dôvody pre ustálenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňujúce priznanie invalidného dôchodku. Odporkyni nemožno vyčítať, že pri vydaní prvého - zamietavého rozhodnutia nepostupovala správne, ak v súlade s aktuálnym skutkovým stavom vydala druhé rozhodnutie priznávajúce invalidný dôchodok.

Podľa § 196 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že je nielen právom, ale aj povinnosťou účastníka konania navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy. Lekárske správy - z neurologického a ortopedického vyšetrenia zo 16. septembra 2016 a kontrolného ortopedického vyšetrenia z 2. novembra 2016 mala navrhovateľka k dispozícii až po vydaní rozhodnutia zo dňa 31.3.2016, ktorým bol zamietnutá jej žiadosť o invalidný dôchodok a tieto odporkyni predložila až v priebehu konania o opravnom prostriedku proti nemu.

V prípade zastavenia konania súd pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 146 O. s. p. najskôr skúma, či niektorému z účastníkov možno pričítať zavinenie na zastavení konania, pričom najskôr musí posúdiť, či zastavenie konania zavinil odporca, tak ako to predpokladá druhá veta § 146 ods. 2 O. s. p. O takúto situáciu pôjde napríklad vtedy, ak odporca po začatí konania vyhovie požiadavkám navrhovateľa formulovaným v návrhu na začatie konania. Úplné vyhovenie požiadavkám navrhovateľa odporcom bez zmeny okolností počas prebiehajúceho súdneho konania zakladá nárok navrhovateľa na náhradu trov konania voči odporcovi.

V danom prípade nemožno konštatovať, že by odporkyňa svojím správaním vyvolala zastavenie konania bez zmeny okolností počas konania o opravnom prostriedku. Až nové lekárske správy zo 16. septembra a 2. novembra 2016, teda z vyšetrení vykonaných po vydaní pôvodne preskúmavaného rozhodnutia, ktoré navrhovateľka predložila odporkyni až dodatočne v priebehu preskúmavacieho konania, odôvodnili zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a vznik invalidity od 2. novembra 2016. K zmene posúdenia invalidity navrhovateľky síce došlo po podaní opravného prostriedku, nie však za totožného skutkového stavu. Navrhovateľka dodatočne predložila ďalšie lekárske správy až po prvom posúdení jej zdravotného stavu a navrhovateľke tak bol priznaný invalidný dôchodok, avšak až na základe novších lekárskych nálezov, preukazujúcich zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od konkrétneho dátumu vzniku invalidity.

Zavinenie zastavenia konania v zmysle § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. preto nie je možné pričítať odporkyni, nakoľko v priebehu konania o opravnom prostriedku došlo ku zmene okolností vyvolávajúcich zvýšenie miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňujúce priznanie invalidného dôchodku od 2. novembra 2016.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie o trovách konania v napadnutej časti zmenil tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľke nepatrí v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tiež náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko nebola v odvolacom konaní úspešná a žiadne trovy jej v tomto konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.