Najvyšší súd Slovenskej republiky
1So/14/2012
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD., právnej
veci navrhovateľky: M., bytom S., právne zastúpenej JUDr. E. K., advokátkou v B. B., proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o sirotský
dôchodok, o odvolaniach navrhovateľky a odporkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/144/2011-53, 20Sd/145/2011, 20Sd/146/2011, 20Sd/147/2011,
20Sd/220/2011 zo dňa 13.12.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 20Sd/144/2011-53, 20Sd/145/2011, 20Sd/146/2011, 20Sd/147/2011, 20Sd/220/2011
zo dňa 13.12.2011:
- v prvom výroku m e n í tak, že:
rozhodnutie odporkyne 1 č. X. zo dňa 2.2.2011 o priznaní vdovského
dôchodku od 18.12.2010 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. 1 zo dňa 12.8.2011, rozhodnutie odporkyne 2 č. X. zo dňa 2.2.2011 o úprave vdovského dôchodku,
rozhodnutie odporkyne 3 č. X. zo dňa 2.2.2011 o vyplácaní starobného a
vdovského dôchodku, rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 7.2.2011 o zvýšení starobného
a vdovského dôchodku a
rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 12.8.2011 o priznaní vdovského dôchodku
od 18.12.2010 p o t v r d z u j e ;
- v druhom výroku o potvrdení rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 27.4.2011 v spojení
s rozhodnutím zo dňa 28.10.2011 z r u š u j e ;
- v treťom výroku o zastavení konania vo veci rozhodnutia odporkyne 2 č. X.X. zo dňa
12.8.2011 p o t v r d z u j e ;
- vo výroku o trovách mení tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom z dôvodu podľa § 250j ods. 2
písm. a/, d/ OSP zrušil rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 2.2.2011, 12.8.2011 a 7.2.2011
týkajúce sa priznania, výšky a vyplácania vdovského a starobného dôchodku navrhovateľky
podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a vrátil jej
veci na ďalšie konanie; rozhodnutia odporkyne zo dňa 27.4.2011 a 28.10.2011 potvrdil a konanie vo veci preskúmania rozhodnutia odporkyne zo dňa 12.8.2011 zastavil. O trovách
konania rozhodol krajský súd tak, že odporkyňu zaviazal nahradiť trovy konania
navrhovateľke vo výške 238,17 € na účet jej právneho zástupcu.
Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že odporkyňa nárok
navrhovateľky nesprávne právne posúdila a rozhodnutia boli podľa jej názoru
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Konštatoval, že odporkyňa najprv nárok navrhovateľky posúdila podľa § 81 ods. 6 a až
následne podľa § 81 ods. 2 zákona, hoci podľa názoru krajského súdu totožného s názorom
navrhovateľky mal byť správny postup taký, že najprv mal byť aplikovaný § 81 ods. 2 zákona
a až po správnom zistení výšky patriaceho vdovského dôchodku navrhovateľky bolo možné
pristúpiť k úprave pozostalostných dôchodkov podľa § 81 ods. 6 zákona tak, aby ich úhrn
nepresiahol 100% sumy dôchodkovej dávky zomrelého poistenca.
Krajský súd druhým výrokom rozsudku potvrdil rozhodnutia odporkyne zo dňa
28.10.2011 a 27.4.2011 s odôvodnením, že voči nim nebol podaný opravný prostriedok.
Tretím výrokom krajský súd zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia zo dňa
12.8.2011 z dôvodu, že toto bolo odporkyňou zrušené rozhodnutím zo dňa 18.10.2011.
Rozsudok krajského súdu napadli odvolaním navrhovateľka (druhý, tretí a štvrtý výrok
rozsudku) aj odporkyňa (prvý a štvrtý výrok rozsudku).
Navrhovateľka žiadala zmenu prvostupňového rozsudku tak, že sa výrok o potvrdení
rozhodnutia zo dňa 27.4.2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 28.10.2011
zrušuje, pretože v tejto časti krajský súd rozhodol nad rámec opravného prostriedku. Zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie rozsudok v časti výroku o zastavení konania žiadala navrhovateľka
z dôvodu, že krajský súd tak rozhodol po tom, čo zistil, že rozhodnutie z 12.8.2011 bolo
zrušené rozhodnutím odporkyne zo dňa 18.10.2011, avšak tvrdené rozhodnutie zo dňa
18.10.2011 navrhovateľke nebolo doručené. Navrhovateľka napadla tiež výrok o trovách
konania, keď tvrdila, že v prípade spojenia dvoch alebo viacerých vecí treba na určenie
tarifnej odmeny aplikovať § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a zvýšiť odmenu za každý
úkon právnej služby o 1/3 x 4 (počet spojených vecí) z 1/13 výpočtového základu.
Navrhovateľka si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania.
Odporkyňa odvolaním napadla výrok o zrušení jej rozhodnutí ako aj výrok o trovách
konania. Uviedla, že vdovský dôchodok navrhovateľky bol 60% zo sumy invalidného
dôchodku jej nebohého manžela, teda zo sumy 428 €, čo predstavuje 256,80€ a sirotské
dôchodky boli 40%, teda po 171,20 € mesačne (pre dve deti). Úhrn vdovského a dvoch
sirotských dôchodkov predstavovala suma 599,20 €, čo nebolo v súlade s § 81 ods. 6 zákona
a preto boli sumy pozostalostných dávok upravené koeficientom (428 € : 599,20 € =
0,7142857) tak, že ním bol vynásobený vdovský (183,50 €) aj sumy sirotských dôchodok
(122,30 €) – ich úhrn tak nepresahuje sumu invalidného dôchodku, na ktorú mal zomretý
nárok ku dňu svojej smrti, t.j. 428 €. Až takto stanovená suma vdovského dôchodku
navrhovateľky bola upravená v súbehu s vyplácaným starobným dôchodkom v súlade s § 81
ods. 2 zákona tak, že vyšší starobný dôchodok patrí v plnej výške (307,20 €) a nižší vdovský
v ½, teda 91,80 € mesačne. Podľa odporkyne preto krajský súd nevychádzal zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu a jeho rozsudok bol založený na nesprávnom právnom posúdení.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne zotrvala na svojom
názore o nesprávnom postupe pri výpočte vdovského dôchodku tvrdiac, že pri výpočte
vdovského dôchodku je nutné postupovať chronologicky a teda najskôr aplikovať ustanovenie
§ 81 ods. 2 zákona a až následne § 81 ods. 6 zákona a nie naopak, ako to urobila odporkyňa.
Sumy vdovského a sirotských dôchodkov určené odporkyňou pri ich súčte nedávajú sumu
428 €, ale boli nepomerne znížené na 336,40 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu dôvodov odvolaní, odvolania prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne bolo dôvodné v celom rozsahu, no odvolanie navrhovateľky len vo vzťahu
k druhému výroku rozsudku krajského súdu o potvrdení rozhodnutí odporkyne zo dňa
27.4.2011 v spojení s rozhodnutím zo dňa 28.10.2011; v ostatnom odvolanie navrhovateľky
dôvodné nebolo. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. októbra 2012 po tom, čo deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Z pripojeného spisového materiálu krajského súdu odvolací súd zistil, že rozhodnutím
č. 1 zo dňa 2.2.2011 odporkyňa priznala navrhovateľke od 18.12.2010 vdovský dôchodok
v sume 256,80 € mesačne s poukazom na § 74 a § 75 zákona. Vdovský dôchodok bol určený
z invalidného dôchodku nebohého manžela navrhovateľky, ktorý mu ku dňu jeho smrti patril
vo výške 428 €. Rozhodnutím č. 2 zo dňa 2.2.2011 bol vdovský dôchodok upravený v súlade
s § 81 ods. 6 zákona na sumu 91,80 € mesačne od 18.12.2010 a rozhodnutím č. 3 z 2.2.2011
bola upravená výplata vdovského dôchodku v sume 91,80 € mesačne v súbehu so starobným
dôchodkom navrhovateľky v sume 301,70 € mesačne, úhrnom teda 393,50 € mesačne.
Rozhodnutím zo dňa 7.2.2011 bol zvýšený starobný dôchodok navrhovateľky podľa § 82
zákona na sumu 307,20 € a vdovský na 93,50 € mesačne.
Poberateľmi pozostalostných dôchodkov sú okrem navrhovateľky ešte jej dve deti.
Suma sirotského dôchodku je 40% zo sumy 428 €, teda 171,20 € mesačne pre každé z detí a
suma vdovského dôchodku činí 60% zo sumy 428 €, teda 256,80 € mesačne. Úhrn všetkých
troch pozostalostných dôchodkov predstavuje sumu 599,20 €, čo je viac ako 100% dôchodku
nebohého manžela navrhovateľky a preto boli pozostalostné dôchodky v zmysle § 81 ods. 6
zákona upravené tak, že boli vynásobené indexom, ktorý predstavuje podiel invalidného
dôchodku nebohého manžela navrhovateľky a úhrnu všetkých troch pozostalostných
dôchodkov (428 : 599,20 = 0,7142857), čím bola suma vdovského dôchodku upravená
na 183,50 € mesačne a suma každého zo sirotských dôchodkov na 122,30 € mesačne. Úhrn
takto upravených pozostalostných dôchodkov predstavuje po zaokrúhlení sumu 428 €
a nepresahuje tak 100% invalidného dôchodku nebohého manžela navrhovateľky.
Krajský súd rozhodnutiam odporkyne vytýkal ich nepreskúmateľnosť
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, avšak ako je to zrejmé z podaní navrhovateľky,
navrhovateľka nemala pochybnosti o tom, ako odporkyňa dospela k sumám uvedeným
v jednotlivých rozhodnutiach a sama ani nenamietala nedostatočné odôvodnenie správnych
rozhodnutí, ale vytýkala spôsob výpočtu vdovského dôchodku.
Spochybňovanou otázkou v konaní tak ostala metodika úpravy úhrnu pozostalostných
dôchodkov - odporkyňa najprv aplikovala ustanovenie § 81 ods. 6 zákona a až následne takto
upravený vdovský dôchodok navrhovateľky znížila na polovicu podľa § 81 ods. 2 zákona,
no navrhovateľka, ktorej dal za pravdu vo svojom rozsudku aj krajský súd, tvrdí, že pri určení
pozostalostných dôchodkov sa má najprv aplikovať ustanovenie § 81 ods. 2 zákona a až
následne sa mal realizovať prepočet podľa § 81 ods. 6 zákona, v ktorom mala odporkyňa
už vychádzať z upravenej sumy vdovského dôchodku navrhovateľky.
So záverom krajského súdu sa odvolací súd nestotožnil, pretože podľa jeho názoru postup odporkyne, podľa ktorého odporkyňa najprv aplikovala ustanovenie § 81 ods. 6 zákona a až následne takto upravený vdovský dôchodok navrhovateľky znížila na polovicu podľa § 81 ods. 2 zákona, má oporu v príslušných zákonných ustanoveniach, je logický a v ich rámci systematický.
Podľa § 81 ods. 6 zákona pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a
sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu
vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom
poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100%
dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu
smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových
dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma
každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená
v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov
po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových
dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú
dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom
istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby nepresiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane
zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok
úmerne upravujú.
Podľa § 81 ods. 2 zákona ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu
starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a
podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo
sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského
dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku,
vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej
sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký
dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského
dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej
polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.
Je nepochybné, že východiskom v danom prípade je novovzniknutá existencia
viacerých konkurujúcich pozostalostných nárokov odvodených od dôchodkovej dávky toho
istého poistenca, t.j. situácia, ktorú rieši ustanovenie § 81 ods. 6 zákona, v zmysle ktorého sa
výška týchto nárokov ustáli na základe metodiky postupu podľa kľúča odvodeného od počtu
v konkrétnom prípade do úvahy prichádzajúcich konkurujúcich nárokov a ich vzájomného
pomeru vyplývajúceho z § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona. Až po takomto ustálení výšky
každého z konkurujúcich si nárokov z tohto titulu, možno každý z nich následne (prípadne)
podriadiť úprave v zmysle § 81 ods. 2 reagujúcej na konkurenciu s iným už predchádzajúcim
nárokom tohto poistenca.
Odporkyňa preto správne vychádzala zo skutočnosti, že suma invalidného dôchodku
nebohého manžela navrhovateľky bola 428 € mesačne a keďže úhrn pozostalostných
dôchodkov (súčet sirotských dôchodkov – 40% z 428 € a plnej výšky vdovského dôchodku –
60% z 428 €) prevyšoval sumu 428 €, bolo nevyhnutné najprv pozostalostné dôchodky
upraviť a to vynásobením indexom 0,7142857 (predstavujúcim podiel sumy invalidného
dôchodku nebohého manžela navrhovateľky a úhrnu súm pozostalostných dôchodkov), čím
odporkyňa správne dospela k sume vdovského dôchodku 183,50 € a k sumám sirotských
dôchodkov po 122,30 € mesačne.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu a navrhovateľky,
že pri pozostalostných dôchodkoch treba postupovať chronologicky a najprv aplikovať § 81
ods. 2 a až následne ods. 6 zákona. Odseky 2 a 6 ustanovenia § 81 zákona totiž upravujú dve
rozličné situácie, od ktorých sa odvodzuje postup a metodika odporkyne. Kým odsek 2
upravuje súbeh nárokov na viaceré dávky vzniknuté u jednej osoby, ustanovenie § 81 ods. 6
zákona upravuje nároky na pozostalostné dôchodky, ktoré majú byť vyplácané viacerým
pozostalým po tom istom poistencovi. Postup navrhovaný navrhovateľkou by bol v rozpore s § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona.
Podľa názoru odvolacieho súdu postup odporkyne pri uvedenej úprave
pozostalostných dôchodkov v predmetnej veci, ktorá v intenciách ustanovenia § 81 ods. 6
zákona najprv vychádzala z vdovského dôchodku navrhovateľky v takej sume, na aký jej
vznikol nárok, teda v sume predstavujúcej 60% zo sumy invalidného dôchodku nebohého
manžela, až po prepočte pozostalostných dôchodkov tak, aby ich úhrn nepresahoval výšku
invalidného dôchodku nebohého, aplikovala § 81 ods. 2 zákona a následne vdovský dôchodok
navrhovateľky po porovnaní s jej starobným dôchodkom a zistení, že je nižší, znížila
na polovicu, bol správny a v súlade so zákonom.
Tento záver zodpovedá aj právnemu názoru najvyššieho súdu vyslovenému
v rozsudku sp. zn. Sdo 1/97 zo dňa 29.4.1997 (uverejnenému pod č. 85/1999), podľa ktorého
pred posúdením, ktorý z dôchodkov pri ich súbehu je vyšší, treba najprv vypočítať osobitne
výšku každého zo zbiehajúcich sa dôchodkov ku dňu, keď k ich súbehu došlo a zistiť, v akej
výške by vznikol nárok na samostatnú výplatu každého z nich. Len potom možno zistiť, ktorý
z nich patrí dôchodcovi ako vyšší v plnej výške a z ktorého dôchodku ako nižšieho, patrí len
jedna polovica. (Obdobne aj rozsudok NS SR sp. zn. 1So/91/2010).
Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal aj na nepreskúmateľnosť
rozhodnutia odporkyne zo dňa 12.8.2011 o priznaní vdovského dôchodku navrhovateľke
od 18.12.2010, ktorú mal o. i. spôsobiť aj nedostatok spočívajúci v tom, že v odôvodnení
tohto rozhodnutia nebolo dostatočne označené rozhodnutie odporkyne zo dňa 2.2.2011, ktoré
ním malo byť v časti odôvodnenia zmenené. Podľa názoru odvolacieho súdu je však zrejmé
a logické, že išlo o zmenu odôvodnenia rozhodnutia č. 1 zo dňa 2.2.2011, pretože
rozhodnutím zo dňa 12.8.2011 bolo doplnené a špecifikované rozhodnutie o priznaní
vdovského dôchodku od 18.12.2010 v sume 256,80 € mesačne.
Na základe zisteného skutkového stavu veci, uvedených právnych skutočností
a po vyhodnotení odvolacích námietok účastníkov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel
k záveru, že rozhodnutia odporkyne č. 1 zo dňa 2.2.2011 o priznaní vdovského dôchodku v spojení so zmenovým rozhodnutím č. 1 zo dňa 12.8.2011, rozhodnutie č. 2 zo dňa 2.2.2011
o úprave vdovského dôchodku, rozhodnutie č. 3 zo dňa 2.2.2011 o vyplácaní starobného
a vdovského dôchodku a rozhodnutie zo dňa 7.2.2011 o zvýšení starobného a vdovského
dôchodku boli vydané v súlade so zákonom a vychádzali zo správneho právneho posúdenia
veci, preto s poukazom na § 220 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP rozsudok krajského súdu
v prvom výroku zmenil a napadnuté rozhodnutia odporkyne potvrdil (§ 250q ods. 2 OSP).
Navrhovateľka napadla aj druhý výrok krajského súdu o potvrdení rozhodnutia
odporkyne zo dňa 27.4.2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 28.11.2011. V tejto
časti odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľky za dôvodné, pretože jednak sa
navrhovateľka ich preskúmania nedomáhala (tak ako to sama tvrdila v odvolaní) a jednak by
bolo nelogické, ak by krajský súd zrušil všetky predchádzajúce rozhodnutia odporkyne
týkajúce sa nároku, výšky a výplaty vdovského (a starobného) dôchodku a tieto dve
rozhodnutia nadväzujúce na rozsudkom zrušené skoršie rozhodnutia, by ako správne potvrdil.
Samotné odôvodnenie krajského súdu v tejto časti, že voči uvedeným rozhodnutiam nebol
podaný opravný prostriedok a preto ich súd potvrdil ako vecne správne, je nezrozumiteľné.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd výrok rozsudku krajského súdu o potvrdení
rozhodnutí odporkyne zo dňa 27.4.2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa
28.11.2011 zrušil s poukazom na § 221 ods. písm. e/ OSP.
Krajský súd tretím výrokom svojho rozsudku zastavil konanie vo veci rozhodnutia
odporkyne č. 2 zo dňa 12.8.2011 o znížení vdovského dôchodku od 18.12.2010 na sumu
91,80 € mesačne dôvodiac, že toto rozhodnutie bolo odporkyňou zrušené rozhodnutím zo dňa
18.10.2011. Navrhovateľka tvrdila, že rozhodnutie zo dňa 18.10.2011 jej doručené nebolo.
Zo spisu krajského súdu však vyplýva, že rozhodnutie č. 2 zo dňa 12.8.2011 bolo skutočne
zrušené rozhodnutím zo dňa 18.10.2011 a toto zrušujúce rozhodnutie bolo dňa 6.12.2011
odstúpené na expedovanie. Z tohto dôvodu krajský súd správne konanie zastavil a s týmto
výrokom sa stotožnil aj súd odvolací, nakoľko po zrušení rozhodnutia č. 2 zo dňa 12.8.2011
ho už nebolo možné preskúmať. Preto odvolací súd potvrdil tento výrok rozsudku krajského
súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP.
Vo vzťahu k trovám konania musel odvolací súd zmeniť výrok krajského súdu z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní rozsudok krajského súdu
zmenil a napadnuté rozhodnutia odporkyne potvrdil. Navrhovateľka teda v prvostupňovom
konaní nebola úspešná a preto musel odvolací súd s poukazom na § 224 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP zmeniť výrok krajského súdu o trovách konania
tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal. Námietky navrhovateľky týkajúce sa trov
konania odvolací súd nemohol zohľadniť. (Treba však dodať, že argumentácia navrhovateľky
nebola správna, nakoľko je rozdiel medzi tarifnou odmenou a tarifnou hodnotou veci
a na preskúmavacie konanie, v ktorom sa odmena za právne úkony stanovuje bez ohľadu
na hodnotu veci, nemožno aplikovať zvýšenie odmeny podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z.). Odporkyni zákon priznanie trov konania neumožňuje.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu podľa § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1, § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že neúspešnej navrhovateľke
trovy konania nepriznal. Odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. e/ OSP druhý výrok
krajského súdu o potvrdení rozhodnutia odporkyne zo dňa 27.4.2011 v spojení s rozhodnutím
zo dňa 28.10.2011, čoho sa domáhala aj samotná navrhovateľka vo svojom odvolaní, avšak
odvolací súd by tak rozhodol aj bez návrhu navrhovateľky, keďže týmto výrokom krajský súd
prekročil rámec návrhu. Nemožno tak ustáliť, že navrhovateľka mala v konaní čo i len
čiastočný úspech. Úspešnej odporkyni, ktorá tiež podala odvolanie, zákon priznanie trov
konania neumožňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. októbra 2012
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová