ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: F. W., bytom M., XXX XX M., prechodný pobyt: I. X. XXXX, XXX XX M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 38Sd/118/2013-21 z 24.06.2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 38Sd/118/2013-21 z 24.06.2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd hore uvedeným rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.08.2013, ktorým táto podľa ust. § 71 a § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 01.08.2013 s odôvodnením, že vzhľadom na závery posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 01.08.2013 nie je invalidná lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40%.
Súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“).
Proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala, žejej zdravotný stav sa nezlepšuje, pričom k podanému odvolaniu priložila doklad o vyšetrení magnetickou rezonanciou zo dňa 2. júna 2014 a vyjadrenie MUDr. T. N. - traumatológa o pokračovaní liečby navrhovateľky.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky označila uvádzané dôvody za neopodstatnené. Podľa jej názoru skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.
Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 3. mája 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“
Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.“
Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov“.
V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona).
Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak ako ho zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu t. j., že odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 23.08.2013 podľa ust. § 71 a § 72 zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 01.08.2013.
Podkladom pre uvedené rozhodnutie bol posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 01.08.2013. Podľa tohto posudku je rozhodujúcim zdravotným postihnutím postihnutie podľa kapitoly XV. Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G Postihnutie končatín, položka 6, písm. a) Obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na nedominantnej končatine podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení so stanovenou 15 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Iné zdravotné postihnutia odôvodňujúce navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky zistené neboli.
V posudku je uvedené, že posudzovaná je 52 - ročná žena, vyučená ako predavačka, t. č. nepracuje. Od roku 2002 je v liečbe ortopéda a reumatológa pre bolesti a zhoršenie hybnosti ľavého ramena. Je po operácii na uvoľnenie ramenného kĺbu. Nález na magnetickej rezonancii a reumatologické vyšetrenie sú takmer s negatívnym nálezom. Na základe predložených vyšetrení a objektívneho klinického obrazu bolo jej postihnutie posúdené podľa kapitoly XV Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G Postihnutie končatín, položka 6, písm. a) Obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na nedominantnej končatine s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je 15%, navýšenie pre iné zdravotné postihnutie priznané nebolo, invalidita nevznikla.
Na základe navrhovateľkou podaného opravného prostriedku bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Galanta, ktorý trval na svojom závere, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 15 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Následne bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný druhostupňovým posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie pracovisko v Bratislave dňa 12.11.2013, ktorý uviedol, že skutočnosti uvedené navrhovateľkou v opravnom prostriedku sú posudkovo nevýznamné, teda neboli vyhodnotené ako spôsobilé privodiť zmenu posudkového záveru s tým, že sa jedná o obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na nedominantnej končatine, pričom klinicky je prítomné len stredne ťažké obmedzenie spaženia a zapaženia ľavej ruky, hybnosť ruky a prstov je v norme. Za takéto postihnutie zákon umožňuje priznať maximálne 15% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe.
Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o tom, o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia napadnutého rozhodnutia odporkyne resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, preto pokiaľ sa prvostupňový súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a v primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľky, a odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľkou v súdnom odvolacom konaní predložené lekárske správy (z vyšetrenia magnetickou rezonanciou z 2.7.2014, z traumatologického vyšetrenia z 8.5., 12.5., 4.6., 13.6., 27.6. a 16.7. 2014) nepredstavujú nové skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi, prípadne konštatujúce iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľky, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i O.s.p.) alebo by inak prijatý záver spochybňovali.
Rovnako tvrdenie navrhovateľky že jej zdravotný stav sa vôbec nezlepšuje nie je argumentom spôsobilým spochybniť správne závery posudkových lekárov sociálneho poistenia.
Odvolací súd ďalej dodáva, že pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, t. j. postihnutie podľa kapitoly XV. Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G Postihnutie končatín, položka 6, písm. a) Obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na nedominantnej končatine s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 10% do 15% podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, u navrhovateľky bola miera poklesu stanovená na 15%, čo v zmysle vyššie uvedeného predstavuje maximálnu možnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri danom zdravotnom postihnutí.
Pokiaľ by sa zdravotný stav navrhovateľky podstatne zhoršil, resp. by došlo k inej zmene zdravotného stavu v dôsledku nových zdravotných postihnutí, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti, alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenia novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov predloženými navrhovateľkou, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú a ani navrhovateľkou uvádzané výčitky nezakladajú podľa názoru odvolacieho súdu objektívne pochybnosti o odbornosti resp. objektívnosti posudkových lekárov, ktoré by vyžadovali vykonať nové dokazovanie vo veci. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Nebol preto v tomto štádiu konania daný dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa dôvodne považoval preskúmavané rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.