Najvyšší súd
1So/121/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: O., bytom B., zastúpená JUDr. M., advokátkou, so sídlom L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa – ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. X.
zo dňa 2.3.2010, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7Sd/19/2010-13 zo dňa 30.8.2010 v časti o trovách, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7Sd/19/2010-13 zo dňa 30.8.2010 v časti o trovách konania p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zastavil konanie podľa § 250o OSP,
keďže odporkyňa, ktorej rozhodnutie súd preskúmaval, vydala dňa 25.5.2010 v rámci
autoremedúry nové rozhodnutie, ktorým opravnému prostriedku navrhovateľky v plnom
rozsahu vyhovela. Zároveň v spomínanom rozhodnutí priznal navrhovateľke náhradu trov
konania v sume 116,25 EUR, ktoré bola odporkyňa povinná zaplatiť na účet právnej
zástupkyne navrhovateľky.
1So/121/2010
Výrok o trovách napadla navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne
odvolaním, v ktorom žiadala nahradiť trovy konania vo výške 138,63 EUR, ako rozdiel sumy
254,88 EUR a sumy 116,25 EUR, ktorá jej bola priznaná v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb (ďalej
len vyhláška).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky proti výroku o trovách nie je dôvodné.
V predmetnej právnej veci priznal krajský súd navrhovateľke právo na náhradu trov
konania v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta OSP v spojitosti s ustanovením § 246c ods. 1 prvá
veta OSP pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia, ktoré predstavovala odmena
za dva úkony právnej služby určená podľa § 11 ods. 4 vyhlášky a prislúchajúci režijný paušál.
Navrhovateľke krajský súd priznal odmenu vo výške 116,25 EUR, aj keď by jej malo patriť
125,40 EUR, vzhľadom na to, že bola vyčíslená v nesprávnej výške.
O opravnom prostriedku rozhodoval najprv v súlade s § 374 ods. 4 OSP sudca
krajského súdu, vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka.
Sudca však odvolaniu nevyhovel v celom rozsahu, a preto predložil vec na rozhodnutie
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako odvolaciemu súdu. Uviedol, že správna výška
odmeny za 2 úkony právnej služby spolu s režijným paušálom je 125,40 EUR, a nie 254,88
EUR, ako to bolo vyčíslené v odvolaní. Súd správne priznal navrhovateľke odmenu
v celkovej výške 116,25 EUR, nakoľko súd nemôže priznať náhradu trov konania vo väčšom
rozsahu, ako si ju uplatní účastník konania.
Podľa § 11 ods. 4 vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach
sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena
za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu, ktorý
priznal navrhovateľke náhradu za trovy právneho zastúpenia vypočítanú podľa § 11 ods. 4 1So/121/2010
vyhlášky. Krajský súd správne uviedol, že posudzovanie trov konania je ovládané
dispozičnou zásadou, súd teda nemôže priznať náhradu trov konania vo väčšom rozsahu,
ako si ju uplatní účastník konania a preto súd priznal náhradu trov konania v takom rozsahu,
v akom bola uplatnená, aj keď nebola správne vyčíslená. Navyše ani vyčíslenie trov
v odvolaní nebolo správne v zmysle vyhlášky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené uznesenie krajského súdu
vo výroku o trovách podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd
z ustanovení § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 a navrhovateľke
ich náhradu nepriznal, lebo v odvolacom konaní nebola úspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. februára 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová