Najvyšší súd  

1So/121/2010

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: O., bytom B., zastúpená JUDr. M., advokátkou, so sídlom L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa – ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. X.

zo dňa 2.3.2010, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach  

č. k. 7Sd/19/2010-13 zo dňa 30.8.2010 v časti o trovách, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok   Krajského súdu v Košiciach  

č. k. 7Sd/19/2010-13 zo dňa 30.8.2010 v časti o trovách konania   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa právo na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zastavil konanie podľa § 250o OSP,

keďže odporkyňa, ktorej rozhodnutie súd preskúmaval, vydala dňa 25.5.2010 v rámci

autoremedúry nové rozhodnutie, ktorým opravnému prostriedku navrhovateľky v plnom

rozsahu vyhovela. Zároveň v spomínanom rozhodnutí priznal navrhovateľke náhradu trov

konania v sume 116,25 EUR, ktoré bola odporkyňa povinná zaplatiť na účet právnej

zástupkyne navrhovateľky.  

  1So/121/2010

Výrok o trovách napadla navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne

odvolaním, v ktorom žiadala nahradiť trovy konania vo výške 138,63 EUR, ako rozdiel sumy

254,88 EUR a sumy 116,25 EUR, ktorá jej bola priznaná v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky  

č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb (ďalej

len vyhláška).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky proti výroku o trovách nie je dôvodné.  

V predmetnej právnej veci priznal krajský súd navrhovateľke právo na náhradu trov

konania v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta OSP v spojitosti s ustanovením § 246c ods. 1 prvá

veta OSP pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia, ktoré predstavovala odmena  

za dva úkony právnej služby určená podľa § 11 ods. 4 vyhlášky a prislúchajúci režijný paušál.

Navrhovateľke krajský súd priznal odmenu vo výške 116,25 EUR, aj keď by jej malo patriť

125,40 EUR, vzhľadom na to, že bola vyčíslená v nesprávnej výške.

O opravnom prostriedku rozhodoval najprv v súlade s § 374 ods. 4 OSP sudca

krajského súdu, vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka.

Sudca však odvolaniu nevyhovel v celom rozsahu, a preto predložil vec na rozhodnutie

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako odvolaciemu súdu. Uviedol, že správna výška

odmeny za 2 úkony právnej služby spolu s režijným paušálom je 125,40 EUR, a nie 254,88

EUR, ako to bolo vyčíslené v odvolaní. Súd správne priznal navrhovateľke odmenu

v celkovej výške 116,25 EUR, nakoľko súd nemôže priznať náhradu trov konania vo väčšom

rozsahu, ako si ju uplatní účastník konania.

Podľa § 11 ods. 4 vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach

sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena

za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu, ktorý

priznal navrhovateľke náhradu za trovy právneho zastúpenia vypočítanú podľa § 11 ods. 4   1So/121/2010

vyhlášky. Krajský súd správne uviedol, že posudzovanie trov konania je ovládané

dispozičnou zásadou, súd teda nemôže priznať náhradu trov konania vo väčšom rozsahu,  

ako si ju uplatní účastník konania a preto súd priznal náhradu trov konania v takom rozsahu,

v akom bola uplatnená, aj keď nebola správne vyčíslená. Navyše ani vyčíslenie trov

v odvolaní nebolo správne v zmysle vyhlášky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené uznesenie krajského súdu  

vo výroku o trovách podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.  

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd

z ustanovení § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 a navrhovateľke  

ich náhradu nepriznal, lebo v odvolacom konaní nebola úspešná.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. februára 2011  

  Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová