Najvyšší súd
1So/12/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. v právnej
veci navrhovateľa: Ing. Ľ., bytom X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul.
29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Scud 33/2010-18 zo dňa 21.10.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Scud 33/2010-18 zo dňa 21.10.2011 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 24.6.2010 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa
3.11.2010 o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ nemá právo na ich náhradu.
Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia odporkyne boli vydané v súlade so zákonom.
Súd prvého stupňa sa stotožnil s odôvodnením preskúmavaných rozhodnutí odporkyne, v zmysle ktorých nárok vznikol získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý navrhovateľ dosiahol 26.6.2010; k tomuto dňu získal navrhovateľ 6224 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 17 rokov a 19 dní.
Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 175,30 € mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Suma bola následne zvýšená v zmysle § 82 zákona o 3,05%, teda o 5,40 € na 180,70 €.
Krajský súd v rozsudku ďalej uviedol, že ak navrhovateľ dodatočne preukáže nové skutočnosti – dobu štúdia na strednej škole a chýbajúcu dobu zamestnania, odporkyňa o jeho nárokoch opätovne rozhodne.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie a namietal výšku dôchodku. Poukázal na to, že krajský súd v rozsudku uviedol, že nebolo predložené potvrdenie o dobe jeho štúdia na strednej škole, toto však bolo odporkyni doručené dňa 26.10.2010.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Námietky navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené, pretože zmenovým rozhodnutím zo dňa 3.11.2010 mu bol dôchodok upravený po zhodnotení doby jeho štúdia na strednej škole od 1.9.1964 do 26.8.1968 (s prerušeniami), teda mu bolo započítaných ďalších 1446 preukázaných dní dôchodkového poistenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.7.2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Podľa čl. 16 ods. 1 Zmluvy ak podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vznikne osobe alebo jej pozostalým nárok na dávku aj bez doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Kanady, len za doby poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nositeľ v Slovenskej republike vymeria takúto dávku bez ohľadu na dĺžku doby poistenia získanú podľa právnych predpisov Kanady.
Odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľa správne vychádzala z príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon“) ako aj z ustanovení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 657/2002 Z.z.; ďalej len „Zmluva“) a z predložených podkladov svedčiacich o dobe poistenia vypočítala navrhovateľov starobný dôchodok.
V zmysle ustanovení zákona (§ 65) má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Odporkyňa svojim rozhodnutím zo dňa 24.6.2010 priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 180,70 € mesačne. Vychádzala z obdobia dôchodkového poistenia, v zmysle ktorého navrhovateľ získal 6 224 dní, teda 17 rokov a 19 dní dôchodkového poistenia. Hodnotená pritom bola doba od roku 1969. V tomto rozhodnutí nebola zohľadnená doba štúdia na strednej škole, pretože navrhovateľ v tom čase odporkyni ešte nepredložil
hodnoverný doklad o dobe štúdia.
Zmenovým rozhodnutím zo dňa 3.11.2010 odporkyňa zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok, a to spätne od 26.6.2010, na sumu 206,50 € mesačne, po tom, čo jej boli predložené relevantné podklady svedčiace o dobe štúdia na strednej škole. Na základe uvedených dokladov bolo započítaných ďalších 1 446 dní do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa.
Priznaný starobný dôchodok navrhovateľa bol v zmysle zákonnej úpravy (§ 82 zákona) zvýšený o 1,8%, a to na sumu 210,30 € mesačne, počnúc 1.1.2011.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa postupovala správne a v súlade so zákonom, keď pre účely výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa postupovala podľa
ustanovení zákona v spojení čl. 16 ods. 1 Zmluvy. Odporkyňa správne zohľadnila preukázanú dobu dôchodkového poistenia a určila výšku starobného dôchodku.
Súdu prvého stupňa treba vytknúť, že v odôvodnení svojho rozsudku nesprávne uviedol, že odporkyňa pri výpočte dôchodku navrhovateľa nezohľadnila dobu štúdia a zohľadní ju až po preukázaní relevantnými podkladmi – hoci je zrejmé, že navrhovateľ dobu štúdia odporkyni preukázal a odporkyňa túto dobu v celom rozsahu aj zohľadnila, a to práve v zmenovom rozhodnutí zo dňa 3.11.2010, ktoré samotný súd prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Jedinou odvolacou námietkou navrhovateľa bol práve jeho odkaz na zmätočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, že doba štúdia nebola preukázaná a teda ani započítaná do doby dôchodkového poistenia. Táto doba však zohľadnená bola a krajský súd zmenové rozhodnutie aj potvrdil. Navrhovateľ žiadne iné námietky smerujúce voči postupu a rozhodnutiam odporkyne neuviedol a o ich zákonnosti nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi
nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný. Odporkyni zákon priznanie trov konania neumožňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. júla 2012
JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová