ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľky: V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XXX, XXX XX O. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sd/68/2013-33 zo dňa 13. mája 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sd/68/2013-33 zo dňa 13. mája 2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. marca 2013, ktorým odporkyňa podľa § 263 ods. 1 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Súčasne rozhodla o tom, že podľa ust. § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov navrhovateľke vznikol od 14. novembra 2012 nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 120,90 eur mesačne, ktorý sa však nevypláca a nárok naň podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 529/2006 Z. z. naďalej vypláca v sume 145 eur mesačne a nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume 120,90 eur mesačne zaniká.
Súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. marca 2013 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 OSP.
Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom uviedla, že je 40 rokov chorá, celý život chodí k psychiatrovi a stará sa o ňu jej manžel. Ako 23 ročnej jej podviazali vaječníky, nevládze robiť nič. V závere poukázala na skutočnosť, že súd pri posudzovaní jej nároku nebral do úvahy jej ťažkýzdravotný stav a preto žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky jej priznal plný invalidný dôchodok.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky označila uvádzané dôvody za neopodstatnené. Podľa jej názoru skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 5. apríla 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).
V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona). Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako ho zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu t. j., že odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. marca 2013 podľa § 263 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 37 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a priznala navrhovateľke nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 120,90 eur mesačne od 14. novembra 2012, ktorý sa však nevypláca a nárok naň podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 529/2006 Z. z. naďalej vypláca v sume 145 eur mesačne a nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume 120,90 eur mesačne zanikol. Podkladom pre uvedené rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta, zo dňa 10. decembra 2012, podľa ktorého navrhovateľka - 52 ročná žena so stredoškolským vzdelaním, ktorá je čiastočne invalidná od r. 1997, nepracuje, je v dlhodobej starostlivosti a liečbe psychiatra. V minulosti bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrických oddeleniach, celkovo 7 krát. Aktuálne je v ambulantnej starostlivosti psychiatra, kontrolovaná v 3 -týždňových intervaloch. Psychiater ochorenie hodnotí ako o zmiešanú poruchu osobnosti, neurastenický syndróm. V anamnéze prítomné aj konverzné poruchy. Stav je chronifikovaný, vyžaduje naďalej pravidelnú psychiatrickú starostlivosť. Naviac je aj v liečbe internistu a endokrinológa pre zväčšenie štítnej žľazy vpravo a vysoký krvný tlak, hodnoty ktorého sú pri liečbe uspokojivé. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je pracovný potenciál naďalej znížený na 50%, teda posudzovaná je naďalej čiastočne invalidná a celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ) je 50%. Od 14. novembra 2012 je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe navrhovateľkou podaného opravného prostriedku bol jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, zo dňa 19. júna 2013 a na požiadanie súdu v konaní pred súdom na základe novo doložených lekárskych správ, ako aj vznesených námietok zo strany navrhovateľky, opätovne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 11. marca 2014, podľa ktorých posudkov je navrhovateľka naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., Kapitola V. - duševné choroby a poruchy správania, položka 5. - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno b) - ťažšie narušenie osobnosti - 50%, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je navrhovateľka schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Miera poklesy schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola vyjadrená zhodne vo výške 50%. V zmysle záveru posudku z 11. marca 2014 ani v preskúmavacom konaní doložené kardiologické, hematologické a psychiatrické vyšetrenia nedokumentujú zhoršenie jej zdravotného stavu, a je naďalej čiastočne invalidná. Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o tom, o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia napadnutého rozhodnutia odporkyne resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a v primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľky, a odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje. Námietky navrhovateľky uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa naznačujúce pochybnosti o náležitom posúdení jej nepriaznivého zdravotného stavu resp. nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a náležite obsažným a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že nemožno považovať za porušenie práva účastníka skutočnosť, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa jeho predstáv.
Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľkou v odvolacom súdnom konaní predložená lekárska správa z 24.11.2015, nepredstavuje nové skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi, prípadne konštatujúce iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľky, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i OSP) alebo by inak prijatý záver spochybňovali.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiskaskutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov predloženými navrhovateľkou, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú a ani navrhovateľkou uvádzané výčitky nezakladajú podľa názoru odvolacieho súdu objektívne pochybnosti o odbornosti resp. objektívnosti posudkových lekárov, ktoré by vyžadovali vykonať nové dokazovanie vo veci. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Nebol preto v tomto štádiu konania daný dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie. Pokiaľ by však došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, nič jej nebráni podať novú žiadosť.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval preskúmavané rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.