1So/1/2018

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Z.. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XB, XXX XX C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta 8, 813 63 Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sd/80/2014-64 zo dňa 28. novembra 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sd/80/2014-64 zo dňa 28. novembra 2017 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2014 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom pre prejednávanú právnu vec (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.") priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 03.06.2012 v sume 536,90 € mesačne.

Navrhovateľka bola ku dňu 03.06.2012 uznaná za invalidnú pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ku dňu vzniku invalidity navrhovateľka získala 17 rokov a 125 dní obdobia dôchodkového poistenia. Odporkyňa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia podrobne vysvetlila doby dôchodkového poistenia, výpočet sumy dôchodku u navrhovateľky s uvedením, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok získala 6 330 dní, t.j. 17 rokov a 125 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Po tomto dopočítaní 10 213 dní, získala spolu 16 543 dní (45,3233 rokov) obdobia dôchodkového poistenia.

V rozhodujúcom období rokov 1993,1999-2000,2002-2011 získala navrhovateľka podľa § 63 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. úhrnom 3 985 dní (10,9179 rokov) dôchodkového poistenia. Rozhodujúceobdobie bolo určené v súlade s ust. § 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. a nepatria do neho kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365/366 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z., patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí mu pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.

Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa ust. § 9 zák. č. 100/1988 Zb. a preukázala dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie, v kalendárnom roku 1993 - 122 dní, v kalendárnom roku 1999 - 304 dní, v kalendárnom roku 2000 - 122 dní, v kalendárnom roku 2002 - 158 dní, v kalendárnom roku 2003

- 12 dní a za tieto obdobia jej patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 12,7486. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období je priemerný osobný mzdový bod 1,1677. Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu k 03.06.2012, t.j. ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok je podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 526/2011 Z.z. určená pre rok 2012 v sume 9,8182 eur. Následne bola výška invalidného dôchodku navrhovateľky určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

V opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.") navrhovateľka namietala nesprávne určenie sumy invalidného dôchodku, v dôsledku nesprávneho určenia priemerného osobného mzdového bodu. Poukázala na to, že z rozhodujúceho obdobia jej boli vylúčené doby štúdia, ktoré trvali celý kalendárny rok a doby štúdia, ktoré netrvali celý kalendárny rok sa nevylúčili a tým nepriaznivo ovplyvnili priemerný mzdový bod. Nevylúčené doby štúdia predstavujú za rok 1993 - 122 dní, za rok 1999 - 304 dní, za rok 2000 - 122 dní a rok 2002 - 149 dní, t.j. celkom 697 dní. Ďalej uviedla, že v súčasnosti platný zákon č. 461/2003 Z.z. neprevzal právnu úpravu uvedenú v predchádzajúcom zák. č. 100/1988 Zb. platnom do 31.12.2003, podľa ktorého sa doba štúdia ako doba poistenia z priemerného mesačného zárobku pre výpočet dôchodku ako celok vylučovala. Konštatovala, že takýto postup je nespravodlivý a v neprospech občana, žiadala o nápravu a určenie novej sumy dôchodku, po vylúčení všetkých dôb štúdia z rozhodujúceho obdobia.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 8Sd/80/2014-39 zo dňa 03.05.2016 preskúmavané rozhodnutie podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Na podané odvolanie navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa ust. § 221 ods.1 písm. f) O.s.p. uznesením sp. zn. 1So/55/2016 zo dňa 13.09.2016 zrušil vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s určením povinnosti jeho náležitého odôvodnenia.

Následne Krajský súd v Bratislave v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., v súlade s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") opätovne preskúmal rozhodnutie odporkyne a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného opravného prostriedku. Preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil podľa § 250 q ods. 3 O.s.p.

V odôvodnení napadnutého rozsudku najmä uviedol, že zákonom č. 449/2008 Z.z., účinnom od 01.01.2008 došlo k úprave ust. § 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. a vylúčením náhradných dôb a dôb štúdia, t.j. dôb za ktoré je stanovený osobný mzdový bod v hodnote 0,3, sa zvýšil dôchodkový nárok poistenca. Zákonodarca však ponechal v platnosti, tzn. nevylúčil doby vrátane doby štúdia, ktoré netrvali celý kalendárny rok. Z právnej úpravy, platnej aj k 03.06.2012 vyplýva, že zák. č. 461/2003 Z.z. rozlišuje dobu štúdia trvajúcu celý kalendárny rok, ku ktorej sa pri výpočte neprihliada lebo sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje celý kalendárny rok alebo dobu štúdia trvajúcu určitý počet dní, t.j.časť kalendárneho roka, ku ktorej sa prihliada pri výpočte sumy invalidného dôchodku a táto sa nevylučuje.

Odporkyňa pri výpočte sumy invalidného dôchodku postupovala podľa platného právneho stavu, keď priemerný osobný mzdový bod správne určila ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Následne priemerný osobný mzdový bod zaokrúhlila na štyri desatinné miesta nahor. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období je priemerný osobný mzdový bod 1,1677. Odporkyňa v súlade s ust. § 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. určila navrhovateľke rozhodujúce obdobie a to obdobie rokov 1993, 1999-2000, 2002-2011, v ktorom získala úhrnom 3 985 dní dôchodkového poistenia t.j. 10,9179 rokov, v ktorom je zahrnutý aj počet dní doby štúdia počas rokov 1993,1999, 2000 a 2002 celkom t.j. 697 dní, ktoré navrhovateľka žiada vylúčiť pri výpočte nároku. Krajský súd tento postup odporkyne považoval za plne súladný s platnou právnou úpravou.

Odporkyňa z rozhodujúceho obdobia vylúčila roky v zmysle ust. § 63 ods. 6 druhá veta zák. č. 461/2003 Z.z., za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. V zmysle uvedeného u navrhovateľky sú to celé kalendárne roky obdobia štúdia (1994-1998 a 2001). Ostatné obdobia štúdia v časti kalendárneho roku (počtom dní v roku) v rokoch 1993, 1999, 2000 a 2002 celkom 697 dní boli v súlade s ust.§ 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. ponechané v rozhodujúcom období a v súlade s ust. § 255 ods. 3 druhá veta zák. č. 461/2003 Z.z., odporkyňa vypočítala pomernú časť osobného mzdového bodu, ktorý uviedla v osobnom liste. Krajský súd konštatoval, že námietka navrhovateľky v uvedenom smere nemá oporu v platnej právnej úprave a ust.§ 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. takúto úpravu neobsahuje.

Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia podala navrhovateľka včas odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j. z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Najmä namietala, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia sa zakladá len na posúdení veci podľa príslušného ustanovenia platného zákona, ktoré je v rozpore so spravodlivosťou. Krajský súd skúmal iba súlad postupu odporkyne so zákonom, avšak neskúmal rozpor príslušného ustanovenia zákona s Ústavou Slovenskej republiky.

Poukázala na to, že hodnotu priemerného osobného mzdového bodu ovplyvňujú doby štúdia, ktoré sa do rozhodujúceho obdobia započítavajú, pričom z rozhodujúceho obdobia boli vylúčené doby štúdia, ktoré trvali celý kalendárny rok a doby štúdia, ktoré netrvali celý kalendárny rok, sa nevylúčili a tým nepriaznivo ovplyvnili priemerný osobný mzdový bod a výšku dôchodku. Nevylúčené doby štúdia, ktoré netrvali celý kalendárny rok, predstavujú za rok 1993 -122 dní, za rok 1999-304 dní, za rok 2000-122 dní a rok 2002-149 dní, t.j. celkom 697 dní.

Podľa zákona č.100/1988 Zb. sa doba štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky síce hodnotila ako doba zamestnania avšak z výpočtu priemerného zárobku, z ktorého sa vypočítala suma dôchodku sa vylučovala, čím neovplyvňovala nespravodlivo výšku dôchodku.

Zákon č. 461/2003 Z.z., ustanovil v § 63 ods. 6 zásadne iný spôsob výpočtu, podľa ktorého doby štúdia pred 01.01.2004, počas ktorých nemal študent vymeriavací základ, sa na účely výpočtu dôchodku nevylučujú a majú zákonom určenú hodnotu osobného mzdového bodu 0,3 pre celý kalendárny rok a menšiu hodnotu bodu podľa doby štúdia (dní) v kalendárnom roku (§ 255 ods. 3). Tým, že sa doby štúdia pri zisťovaní priemerného osobného mzdového bodu nevylučovali z rozhodujúceho obdobia, malo to nepriaznivý dopad na sumu dôchodku.

Zákon č. 449/2008 Z.z. doplnením § 63 ods. 6 zmenil vylučovanie dôb štúdia z rozhodujúceho obdobia tak, že doby štúdia trvajúce celý kalendárny rok z rozhodujúceho obdobia vylúčil. Tým, že doby štúdia kratšie ako kalendárny rok z rozhodujúceho obdobia nevylúčil, má to nepriaznivý dopad na výškudôchodku. Táto právna úprava ovplyvnila aj výšku dôchodku navrhovateľky tak, že tento je o 72,30 € nižší. Tiež podľa výpočtov navrhovateľky, ak by doba štúdia, ktorá netrvala celý kalendárny rok nebola obdobím dôchodkového poistenia, bol by jej dôchodok vyšší o 47,70 €.

Podľa navrhovateľky ustanovenia § 63 ods. 6 a § 255 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu odlišného prístupu k dobe štúdia, ktorá trvá celý kalendárny rok a tej, ktorá trvá časť kalendárneho roka, z dôvodu neuznania právnych skutočností, ktoré vznikli počas účinnosti staršieho zákona, z dôvodu rozporu s princípom zásluhovosti a rozporu „so zdravým rozumom".

Záverom navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že všetky doby štúdia sa vylučujú z rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu a zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a uložil odporkyni v ďalšom konaní určiť novú sumu dôchodku po zohľadnení predchádzajúceho usmernenia.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 subsidiárne § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.") a s prihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s veta druhá O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto postupom podľa § 219 ods. 1 v spoj. s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. februára 2019 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Podľa § 255 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

V predmetnej veci bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok od 03.06.2012 v sume 536,90 €. Zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredievysunuté pracovisko Bratislava v posudku zo dňa 13.03.2014 tak, že u navrhovateľky bola zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe o viac ako 70 %. Výsledky posúdenia zdravotného stavu navrhovateľka nenamietala. V konaní pred krajským súdom ako aj v podanom odvolaní navrhovateľka namietala vyššie opísaný postup odporkyne, ktorá na účely zistenia priemerného osobného mzdového bodu v súlade s ust. § 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. z rozhodujúceho obdobia vylúčila iba kalendárne roky, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, (štúdium- obdobie ktoré sa hodnotí ako doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004). Ďalej však nevylúčila ostatné doby (štúdium), ktoré trvali len časť kalendárneho roka, a za ktoré sa v zmysle ust. § 255 ods. 3 vety tretej osobný mzdový bod určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb.

Ku dňu vzniku invalidity navrhovateľka získala 6330 dní (17 rokov a 125 dní) obdobia dôchodkového poistenia. K uvedenému obdobiu bolo pripočítané obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok (03.06.2012) do dosiahnutia dôchodkového veku. Po tomto dopočítaní 10 213 dní, získala spolu 16 543 dní (45,3233 rokov) obdobia dôchodkového poistenia.

V rozhodujúcom období rokov 1993,1999-2000,2002-2011 získala navrhovateľka podľa § 63 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. úhrnom 3 985 dní (10,9179 rokov) dôchodkového poistenia. Z rozhodujúceho obdobia boli v súlade s ust. § 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. vylúčené kalendárne roky, počas ktorých navrhovateľka získala 365/366 dní náhradnej doby, resp. doby štúdia. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z., patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí mu pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. Podľa § 63 ods. 6 sa z rozhodujúceho obdobia vylúčia obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, t.j. ktoré trvali celý kalendárny rok.

Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa ust. § 9 zák. č. 100/1988 Zb. a preukázala dobu štúdia, t.j. obdobie ktoré sa hodnotí ako doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, a to

- v kalendárnom roku 1993 122 dní;

- v kalendárnom roku 1999 304 dní;

- v kalendárnom roku 2000 122 dní;

- v kalendárnom roku 2002 158 dní a

- v kalendárnom roku 2003 12 dní. Za tieto obdobia jej patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 12,7486. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období je priemerný osobný mzdový bod 1,1677. Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (03.06.2012) je podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 526/2011 Z.z. určená pre rok 2012 v sume 9,8182 €. Následne bola výška invalidného dôchodku navrhovateľky určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Nebolo sporné, že navrhovateľka v rokoch 1993, 1999, 2000, 2002 a 2003 získala dobu štúdia, ktorá netrvala celý kalendárny rok. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. sa táto doba štúdia, ktorá sa v zmysle vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov hodnotí ako zamestnanie (získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004), považuje za obdobie dôchodkového poistenia. Hodnotenie tejto doby poistenia nie je možné vylúčiť z rozhodného obdobia, keďže nešlo o náhradnú dobu, dobu štúdia alebo dobu civilnej služby, za ktoré by patril osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety zákona č.461/2003 Z.z., teda z dôvodu, že netrvali celý kalendárny rok. Pretoodvolací súd, nepovažoval námietku navrhovateľky o potrebe vyradenia týchto kalendárnych rokov z rozhodného obdobia za dôvodnú.

V zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky rozhodnutie o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom prináleží Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Preto pokiaľ krajský súd neposudzoval súlad dotknutých ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z., najmä § 63 ods. 6 (v súčasnosti ods. 7) s Ústavou Slovenskej republiky, nemožno mu v tomto smere nič vytknúť.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami navrhovateľky, krajský súd sa náležite vysporiadal s jej opravným prostriedkom, s jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje, pričom v postupe odporkyne nezistil žiadne pochybenia pri aplikácií právnych noriem na riadne zistený skutkový stav veci. Preto odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 od. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).